Európa tlačí peniaze

12. 03. 2015

(10.03.2015; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 3/5; Alfonz Šuran / Alfonz Šuran)

Alfonz Šuran, moderátor: „O tlačení peňazí v Európe sa dnes večer porozprávame s našimi hosťami. Jozef Kollár zo strana SKOK, dobrý večer."

Jozef Kollár (SKOK), poslanec NR SR (hosť v štúdiu): „Pekný večer."

Alfonz Šuran: „Poslanec Národnej rady a podpredseda výboru pre financie a rozpočet Národnej rady. Pán Milan Šikula, ekonóm zo Slovenskej akadémie vied, dobrý večer aj vám."

Milan Šikula, ekonóm, Ekonomický ústav SAV (hosť v štúdiu): „Dobrý večer."

Alfonz Šuran: „A pán Ján Tóth, viceguvernér Národnej banky Slovenska, dobrý večer."

Ján Tóth, viceguvernér Národnej banky Slovenska (hosť v štúdiu): „Pekný večer."

Alfonz Šuran: „Páni, úvodná otázka, čo sa deje v Európe, že po 7 rokoch, čo bojujeme proti kríze a počúvame ako sme pomaly na jej konci, ako sa ekonomika oživuje, čo sa deje v Európe, že zrazu musíme prijať takéto pomerne drastické opatrenie?"

Milan Šikula: „No ono to ukazuje, že celé toto je ako jedno hodnotenie najväčší a taký najexotickejší experiment menový, ktorý do istej miery vytvára ilúziu, ako že sa vraciame k zdravej ekonomickej rovnováhe. Ale tých 7 rokov že sa tie problémy len istým spôsobom modifikujú a reálne neriešia, tak toto čo dneska ako vidíme predpokladám je zo série krokov, ktorými sa bude ďalej pokračovať, ale zatiaľ nedáva záruku reálneho riešenia tej krízy."

Jozef Kollár: „Ak môžem, na úvod by som chcel povedať, že v pondelok tento týždeň Európska centrálna banka odštartovala jeden bezprecedentný krok, dá sa povedať najbezprecedentnejší od vzniku Európskej centrálnej banky vôbec, to, čomu sa hovorí kvantitatívny easing, alebo kvantitatívne uvoľňovanie, poviem to zrozumiteľne, aby tomu rozumeli aj diváci. Európska centrálna banka sa rozhodla skupovať dlhopisy vlád alebo štátov a súčasne, pozor, aj korporátne bondy, čiže aj korporátne dlhopisy niektorých európskych inštitúcií a tým chce napumpovať do ekonomiky 1100 miliárd eur. Začalo to v pondelok tento týždeň a ten program má vlastne trvať až do septembra budúceho roka, čiže 17 mesiacov a každý mesiac sa má pustiť do ekonomiky približne 60  miliárd eur. Opäť pre divákov, aby tomu rozumeli, lebo veľké číslo, ktoré má veľa núl, si diváci často krát nevedia ani predstaviť, je to 1,5 násobok kumulovaného dlhu Slovenskej republiky, ktorý je približne 42 miliárd, čiže 1,5 násobok toho, čo Slovensko naakumulovalo na vlastnom dlhu doposiaľ od vzniku Slovenskej republiky, 1,5 násobok sa bude mesačne, na mesačnej báze púšťať do ekonomiky. Ja si myslím, že veľkosť tohto programu veľmi prekvapila, pôvodne sa očakávalo, že to bude niekde na úrovni 50 miliárd a čo je pre mňa ťažko pochopiteľné je skutočnosť, že Národná banka Slovenska dodnes zaryte mlčí, aj keď tu máme v diskusii pána viceguvernéra NBS pána Tótha, ja verím, že sa k tomu vyjadrí. Hovorím teraz o tom, že opakovane sme sa pokúšali aj v Národnej rade Slovenskej republiky pozvať guvernéra Národnej banky Slovenska pána Jozefa Makúcha, aby prišiel v prvej fáze na výbor pre financie a rozpočet vysvetliť vlastne o čo ide a aký tento robustný program, aké môže mať následky a dopady na celú ekonomiku eurozóny, slovenskú ekonomiku nevynímajúc. Bohužiaľ nedopracovali sme sa k zdarnému výsledku a pán guvernér Jozef Makúch nám odpovedal listom, kde poďakoval za pozvanie a oznámil nám, že sa takéhoto rokovania nezúčastní. Toto je naozaj na škodu veci, posledná poznámka, vieme veľmi dobre, že napríklad Jens Weidmann, guvernér Bundesbanky, nemeckej centrálnej banky, 6 mesiacov takýto program kvantitatívneho uvoľňovania dosť jednoznačne kritizuje a upozorňuje na nebezpečenstvo vzniku nových veľkých bublín, ako na akciových trhoch, tak vôbec aj na finančných trhoch ako takých a pre mňa je naozaj nepochopiteľné, prečo, je to možno také typické slovenské, prečo guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch k tejto téme mlčí a preto som rád, že televízia TA3 vytvorila priestor o tom diskutovať."

Alfonz Šuran: „O to viacej  si ceníme, že pán viceguvernér dal priestor aj našej dnešnej diskusii a preto možno otázka na vás. Aký je ten mechanizmus, čo nás vlastne čaká, ako to má Európska centrálna banka v spolupráci s národnými bankami vymyslené, že chce takéto množstvo peňazí postupne do ekonomiky naliať?"

Ján Tóth: „Ja by som možno na začiatok povedal dôvody pre tieto neštandardné menové opatrenia a tie dôvody sú jednoduché. Európska centrálna banka má strednodobý inflačný cieľ pod, alebo blízko 2 %, minulý týždeň bola zverejnená nová aktuálna prognóza, ktorá hovorí o tom, že inflácia v tomto roku má byť na úrovni nula, to znamená, že v tomto roku inflácia vôbec nebude a vzniká tu potreba pomôcť ekonomike, nakoľko v posledných štvrťrokoch tá inflácia bola veľmi nízka, aj výhľad inflácie v tom strednodobom horizonte bol citeľne pod tými 2 %. Keďže štandardne sa to robí tak, že znižujete krátkodobú úrokovú sadzbu, ale keďže tá je viac‑ menej na technickej nule, tak ostáva vám znižovať iné úrokové sadzby na dlhšie obdobie a tie sa znižujú práve tým, že sa nakupujú štátne dlhopisy. Čo sa týka tej bezprecedentnosti, je pravdou, že v eurozóne sa to ešte nestalo, je to prvýkrát, ale tento program bol odskúšaný v Spojených štátoch, vo Veľkej Británii, v Japonsku, takže z pohľadu globálneho je to niečo, čo už inde vo vyspelom svete bolo."

Alfonz Šuran: „Zafungovalo."

Ján Tóth: „V Spojených štátoch si myslím, že zafungovalo, sú rôzne odhady asi aký bol dopad, možno keď to prepočítame asi na veľkosť toho, čo sa chystá v eurozóne, tak v Spojených štátoch tie štúdie hovoria o dopade si do 1 %, možno 0,8 % za viacej rokov spolu ten dopad vo vyššom raste HDP, čiže vyšší rast HDP, vyššia  zamestnanosť a teda rozbeh tej ekonomiky, pretože až rast generuje tú infláciu, ak nemáte rast, tak ťažko je zvyšovať infláciu teda k tomu cieľu."

Alfonz Šuran: „Hneď tu máme prvé reakcie."

Milan Šikula: „No je otázka, keď dvaja robia to isté, či tie dôsledky budú rovnaké, pretože Spojené štáty, odkiaľ, vlastne kde bolo epicentrum tej krízy, oni prvé začali, majú inú pozíciu vo svetovej ekonomike, cez pozíciu dolára a tak ďalej, takže tie efekty boli iné ako Európska únia keď s oneskorením koľkých rokov proste teraz k tomu pristúpi. Samozrejme ja tým nechcem povedať, že zle, alebo horšie, ale určite nebudú rovnaké."

Alfonz Šuran: „Chcete naznačiť, že Spojené štáty cez dolár exportovali svoj problém do celého sveta, kdežto Európa toto spraviť nemôže?"

Milan Šikula: „No napríklad."

Jozef Kollár: „No ja by som na to zareagoval čo hovorí pán viceguvernér Tóth. Viete, Európa, to nie sú Spojené štáty americké. Uvediem úplne konkrétne vecné argumenty. Pokiaľ hovoríte o Japonsku, že v niektorých krajinách takýto program kvantitatívneho uvoľňovanie, opäť pre divákov zrozumiteľne poviem, naliatia peňazí do ekonomiky zafungoval, tak musíme oponovať, pán viceguvernér, vy viete veľmi dobre, že v Japonsku prebehlo 12 kôl kvantitatívneho uvoľňovania a dodnes sa japonská ekonomika nachádza v štádiu klinickej kómy, to je proste holý fakt, 12 kôl a bolo to neúspešné. Pokiaľ ide o Spojené štáty, treba si uvedomiť a teraz tie kľúčové rozdiely medzi ekonomikou Spojených štátov a ekonomikou eurozóny sú dva, po prvé Američania s tým začali veľmi skoro, v okamihu keď vypukla finančná kríza a robili tak v čase, keď boli úrokové sadzby kľúčové v Spojených štátoch pomerne vysoké, vtedy, keď FED, americký rezervný systém začal nalievať peniaze do ekonomiky, tak úročenie 10‑ročných amerických štátnych dlhopisov bolo na úrovni približne 6 % a pôžičky hypotekárne sa pohybovali tiež niekde plus, mínus 4 ‑ 5 %. Situácia v eurozóne je presne opačná. Európska centrálna banka prichádza s uvoľňovaním v okamihu keď kľúčové úrokové sadzby ako ste správne povedali sú na technickej nule, dokonca banky si požičiavajú aj za mínusové sadzby, minister financií Kažimír hovorí, že Slovensko si historicky prvýkrát mohlo požičať za mínusové úrokové sadzby, to znamená, že vy mi zaplatíte za to, že ja kupujem váš dlhopis a po druhé akciové trhy, v Spojených štátoch amerických keď Federálny rezervný systém prišiel s touto politikou kvantitatívneho uvoľňovania, tak akciové trhy boli v USA takisto na technickom dne, pretože praskla zrazu hypotekárna bublina, kdežto akciové trhy v eurozóne v súčasnosti dosahujú 7‑ročné maximá. Čiže neporovnávajme Spojené štáty americké s ekonomikou eurozóny, pretože sú to dve úplne neporovnateľné ekonomiky aj z hľadiska štruktúry, exportnej výkonnosti a tak ďalej a hlavne ako som povedal, Spojené štáty prišli s tým včas, okamžite po vypuknutí krízy, Európska centrálna banka vajatala, aj lídri eurozóny vajatali dodnes v odpovedi na dlhovú krízu v eurozóne, prichádza s tým Európska centrálna banka veľmi neskoro. A posledná poznámka ak dovolíte, ja sa bojím, že tento program nebude úspešný a tie očakávania, o ktorých hovorí pán viceguvernér Tóth nebudú naplnené. Poviem opäť vecné dôvody, vecné argumenty prečo. Ten najhlavnejší dôvod je ten, že Európska centrálna banka už s podobnými inštrumentmi nejakú skúsenosť má, nezačíname na zelenej lúke a to sú tie dve kvantitatívne kolá uvoľňovania, alebo tlačenia peňazí ľudovo povedané, to boli tie známe LTRO, alebo long‑term refinancing operations, čiže operácie na dlhý čas, kedy Európska centrálna banka požičala v decembri 2011 a vo februári 2012 dvakrát 500 miliárd eur bankám presne v tom očakávaní, o ktorom ste vy teraz hovorili, že tie komerčné banky nalejú peniaze do reálnej ekonomiky, že budú úverovať korporácie, podniky, že ľudia si začnú viacej požičiavať na spotrebných úveroch, hypotekárnych úveroch, že sa rozpumpuje spotreba a že sa rozpumpuje ekonomika ako taká, podniky budú viacej investovať a domácnosti budú viacej spotrebovávať. Viete aký bol výsledok týchto dvoch 500  miliardových balíkov? Výsledok bol taký, a to nehovorím ja, to odhadujú analytici ING Finance, ktorí povedali, že približne 50 miliárd z tých 1000 miliárd, iba 50 miliárd skončilo v reálnej ekonomike a obrovské množstvo peňazí tie komerčné banky uložili naspäť do Európskej centrálnej banky a sedeli ďalej proste na tých bilančných číslach, ktoré majú dnes v bilancii. Ja sa preto obávam, že toto bude výsledok kvantitatívneho uvoľňovania, že buď komerčné banky budú sedieť na likvidite, ktoré majú už dnes hlavne v Nemecku, vo Francúzsku obrovské prebytky, tie trezory keď to môžem tak ľudovo povedať tú nacpaté, nabúchané hotovosťou do prasknutia a my ideme, Európska centrálna banka ide opäť vrhnúť na trh 1100 miliárd eur. Môže to viesť akurát k tomu výsledku, že tie banky buď budú sedieť naďalej na cashi, na hotovosti, na prebytku likvidity, ktorú dnes majú, alebo budú robiť operácie, že budú investovať do zvláštnych aktív, ako je podpora, ja neviem financovanie ťažby bridlicového plynu a podobné veci a hrozí obrovské nebezpečenstvo nárastu ďalšej bubliny v eurozóne. Toto bude výsledok kvantitatívneho uvoľňovania."

Alfonz Šuran: „Pán Tóth, nech sa páči vaša reakcia. Porovnali by ste povedzme ten postup FEDu spred 4 ‑ 5 rokov s dnešným postupom Európskej centrálnej banky?"

Ján Tóth: „Keď som hovoril o tom, že bol pozitívny dopad kvantitatívneho uvoľnenia, aj keď samozrejme to je jednou z príčin prečo, jediná príčina, prečo Amerika je na tom lepšie ako eurozóna v súčasnosti, mal som na mysli skúsenosť zo Spojených štátov a z Veľkej Británie, nie z Japonska. Zároveň od minulého týždňa máme na stole presné čísla ako si ECB myslí, že aj kvantitatívne uvoľňovanie by mohlo mať dopad na ekonomiku. A to je tá minulotýždňová predikcia, ktorá prvýkrát zohľadňuje plný dopad aj tohto kvantitatívneho uvoľňovania."

Alfonz Šuran: „Dá sa aspoň niekoľkými vetami priblížiť táto prognóza?"

Ján Tóth: „A tam by som práve oponoval tomu, čo bolo povedané. Ak by sme verili tej predikcii, tak tá predikcia hovorí o tom, že na konci horizontu, čiže v roku 2017, inflácia bude na úrovni 1,8 %, tento rok 0 %, minulý rok 0,4, takže je zrejmé, že tá inflácia bude bližšie do inflačného cieľa a zároveň rast HDP má byť 2,1 %, čo pre eurozónu je veľmi slušný rast. Takže ak by sa naplnila táto predikcia, tak to by zároveň zodpovedalo aj na to, že či kvantitatívne uvoľňovanie bude mať teda nulový dopad, alebo pozitívny dopad na eurozónu. Čiže museli by ste argumentovať, čo v tejto predikcii je zlé, alebo možno najbližšie štvrťroky nám ukážu. V lete situácia v eurozóne bola komplikovaná a hrozilo, či nebude tretie dno, tretia recesia. Uvidíme najbližšie štvrťroky či tá situácia sa bude zlepšovať, podľa mňa sa bude zlepšovať a jedným z dôvodov okrem cien ropy je práve kvantitatívne uvoľňovanie. Zoberte si taký príklad, Taliansko, veľká ekonomika v eurozóne, keď si chcelo požičať na 10 rokov, donedávna muselo platiť 5 %, teraz platí 1,4 %. Pôžičky podnikov, ktoré chcú financovať, sa odvíjajú od pôžičiek ceny štátu plus nejaká marža. Čiže dochádza vlastne už aj tým vyhlásením, že Európska centrálna banka sa zamýšľa, spustí to kvantitatívne uvoľňovanie, v tých posledných mesiacoch dochádza k pomerne razantnému poklesu tých dlhodobých úrokových sadzieb, čo je vlastne cena za úvery, ktorú musia platiť podniky, ak chcú investovať. Čiže ja tvrdím, že tá situácia sa v najbližších štvrťrokoch zlepší voči tomu, čo sme tu mali od leta a tvrdím aj to, že tá rozdielnosť vývoja v eurozóne, kedy periféria aj pod tým tlakom vyšších úrokových sadzieb sa vyvíjala o dosť inak ako zvyšok eurozóny, aj tá rozdielnosť vývoja v eurozóne sa zmenší takisto pozitívne."

Alfonz Šuran: „My sa o chvíľočku pozrieme na prvé dôsledky, ktoré tieto kroky Európskej centrálnej banky majú voči našej mene euro, ale páni, ešte predtým vaše krátke reakcie."

Milan Šikula: „No Jožko Kollár hovoril o tom, že bolo dvakrát naliate tých 500 miliárd a ako to skončilo. No ale otázka je prečo. Prečo si nechceli banky brať a prečo nechceli si podnikatelia požičať. Otázka bola, že nebol reálny dopyt, oni nemali pred sebou perspektívu uzatvárania kontraktov a tak ďalej, takže ... No a otázka teraz stojí, či teraz nastali nejaké faktory a zmeny, ktoré toto zmenia. Osobne nie som až taký veľký optimista."

Jozef Kollár: „Ak dovolíte, ja zareagujem na to, čo hovorí pán viceguvernér Tóth. Vy hovoríte správne o tom, že sú na stole nejaké predikcie, ktoré by mali vytiahnuť tú infláciu blízko 2 %, čo je cielená politika Európskej centrálnej banky, niekde tam kontrolovať proste tú infláciu, to máte absolútnu pravdu, potiaľ s vami súhlasím, ale viete v čom je rozdiel pán kolega, že centrálni bankári, to sú tí muži v čiernych oblekoch, sú veľmi silnými mužmi a často krát ich vyjadrenia dokážu dosahovať ciele bez toho, aby došlo k reálnej zmene menovej politiky. A toto sa presne dialo, pretože Mario Draghi, guvernér Európskej centrálnej banky už približne 6 mesiacov avizoval, že v istom okamihu k takémuto uvoľňovaniu dôjde a tie trhy vlastne, to čo sa stalo v pondelok tento týždeň, už dávno absorbovali, tie finančné trhy už sa vlastne podľa toho začali správať. Výsledkom je, že napríklad maloobchodné predaje v eurozóne iba za január narástli o 1,1 %, čiže ten trh už to predikoval, už proste absorboval to, že sa tak stane bez toho, aby Európska centrálna banka reálne tú politiku zmenila. A čo hovoríte na."

Ján Tóth: „Čiže súhlasíte s tým, že to bude mať pozitívny dopad?"

Jozef Kollár: „No práve teraz sa dostávam k tomu vecnému argumentu, že nesúhlasím s vami a poviem vám prečo. My sme sa tu dostali do prekérnej situácie, že na jednej strane sa vytvára na komerčné banky obrovský tlak, to je ten BASEL III., pravidlá obozretného podnikania bánk, pravidlá kapitálovej vybavenosti, pokuty pre topmanažérov komerčných bánk a tak ďalej, keď sa im vymkne riziko spod kontroly, čo, podčiarkujem, je veľmi správne, čiže na jednej strane je tento tlak na zvýšenie miery obozretného podnikania bánk a na strane druhej je tu tlak, aby tie banky do toho rizika išli, aby ten úverový apetít mali, aby nalievali peniaze do reálnej ekonomiky. Ale ja sa pýtam, pokiaľ nemáte reálne úverovania schopné, alebo úverovania vhodné projekty v ekonomike, tak tie banky do toho úverovania ani tak nepôjdu. A posledná poznámka, viete k čomu povedie a už dnes vlastne môžeme konštatovať, že už sa tak stalo, tá politika tlačenia peňazí Európskou centrálnou bankou? Vedie k tomu, keď si pozriete dnes ako boli kótované 10‑ročné štátne dlhopisy Spojených štátov, na úrovni približne 2,3 %, kde sú dnes kótované nemecké bundy, čiže 10 ročné dlhopisy Nemecka, sú kótované na úrovni 0,3 %. A ja sa vás pýtam pán viceguvernér teraz čiste nie politicky, ale vecne, odborné argumenty, vy si myslíte, že tento úrokový sprad, čiže opäť pre divákov zrozumiteľne, úrokový rozdiel v nominálnej hodnote úročenia 10‑ročných amerických dlhopisov a úročenia 10‑ročných nemeckých dlhopisov, že je v poriadku? Veď všetci predsa vieme z teórie ekonómie, že výnosy štátnych dlhopisov by mali odzrkadľovať ekonomický rast v krajine emitenta, alebo ak chcete vitalitu, alebo zdravie, alebo kondíciu ekonomiky toho emitenta. To chce dnes niekto tvrdiť, že je na tom európska ekonomika, alebo presnejšie ekonomika eurozóny tak násobne lepšie ako Spojené štáty americké, že ich dlhopisy sú úročené 2,3 % a dlhopisy nemecké, ako som hovoril 10‑ročné, 0,3 %. Veď to predsa je popretie akýchkoľvek základných poučiek ekonómie ako vedy, to je proste tak. Posledná poznámka, ja si myslím, že dnešným problémom ekonomiky eurozóny nie sú úrokové sadzby. My máme dnes v eurozóne veľa peňazí a lacných peňazí, to sú tie plné trezory tej likvidity, o ktorej som pred chvíľou hovoril a ideme naliať ďalší 1,1 bilióna, alebo 1100 miliárd eur do ekonomiky eurozóny. Ja tvrdím, že dnes je najväčším problémom ekonomiky eurozóny viete čo, nedostatočné štrukturálne reformy, neochota vlád členských krajín eurozóny reformovať ekonomiky. Preto mne je veľmi ľúto, že práve dnes, keď sedíme v tomto štúdiu bolo odsúhlasené, že napríklad Francúzsko dostalo ďalšie 2 roky výnimku na dosiahnutie strednodobého cieľa pokiaľ ide o deficit francúzskeho štátneho rozpočtu. To je ohýbanie základných pravidiel fungovania eurozóny cez koleno a my sa tomu, bohužiaľ musím povedať aj náš guvernér a ďalšie relevantné inštitúcie vrátane ministerstva financií, vrátane Petra Kažimíra, my sa tomu nečinne prizeráme. Ja sa pýtam, kde je ten zdvihnutý hlas, či už ústami ministra financií Slovenskej republiky, alebo ústami guvernéra Národnej banky Slovenska, zdvihnutý hlas voči tomu, majme konečne Európsku úniu a eurozónu, kde platia pravidlá, neohýbajme tie pravidlá cez koleno, lebo toto je naozaj dobrými úmyslami dláždená cesta do pekla."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač