Europrojekty ÚMMS SAV

05. 03. 2015

(03.03.2015; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/‑)

Simona Frantová, moderátorka: „Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied je už dlhé roky vedeckou inštitúciou zameranou na vývoj pokročilých železných materiálov v oblasti technológii, aplikovanej mechaniky. Ako sa tento zložitý výrok premieta do praxe, si povieme o malú chvíľu v ďalšej relácii Euroskop. Vitajte. Mojím dnešným hosťom je pán Karol Iždinský, riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov a tiež vítam pána Mariána Kostolányiho z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný deň páni ešte raz."

Karol Iždinský, riaditeľ ÚMMS SAV: „Dobrý deň."

Marián Kostolányi, Agentúry MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Dobrý deň."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, v úvode som vyslovila jednu skutočne zložitú vetu, tak nám ju skúste takto na úvod vysvetliť a oboznámiť nás s hlavnou činnosťou vášho ústavu."

Karol Iždinský: „Ďakujem pekne. Misia nášho ústavu je orientovaná tromi smermi. Prvý smer alebo hlavnou činnosťou je vedecké bádanie. Toto slúži na generovanie poznatkov, ktoré potom sa snažíme ďalej spracovať a to spôsobom takým, aby aj spoločnosť mala z toho osoh a aby ak my trochu nadnesene trochu hovoríme sa sveta a Zem stávali lepším miestom pre život."

Simona Frantová: „Pán Kostolányi, v našej relácii ako už viete, sme mali viacero ústavov Slovenskej akadémie vied, v čom je tento Ústav materiálov a mechaniky strojov odlišný alebo výnimočný od tých ostatných?"

Marián Kostolányi: „Nepovedal by som, že Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied je odlišný, skôr by som si dovolil nazvať ho ako výnimočne úspešný. Z operačného programu Výskum a vývoj získal päť projektov, ktoré boli podporené celkovou sumou takmer 14,5 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Z toho dva projekty boli zamerané na podporu centier excelentnosti a boli podporené sumou takmer 4 milióny eur, dva projekty boli podporené sumou takmer 7,5 milióna eur a boli z prenosu poznatkov a technológie získané výskumom a vývojom do praxe. A posledný projekt podporený sumou takmer 3 milióny eur je práve podpora infraštruktúry výskumu a vývoja."

Simona Frantová: „Ešte ma zaujíma taká štatistická informácia, koľko ústavov Slovenskej akadémie vied sa celkovo uchádzalo nenávratné finančné príspevky?"

Marián Kostolányi: „Celkovo v operačnom programe Výskum a vývoj bolo z akadémie úspešných 30 ústavov a v tomto programovom období 2007 ‑ 2013 boli podporení sumou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja takmer 155 miliónov eur. A práve Ústav materiálov a mechaniky strojov medzi tými 30 ústavmi je na prvom mieste, čo sa týka objemu zazmluvnených finančných prostriedkov."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, spolu ste realizovali päť projektov. Cieľom jedného z nich bolo spojiť šesť excelentných výskumných tímov do jedného centra excelentnosti, podarilo sa vám to?"

Karol Iždinský: „Išlo o projekt centra excelentnosti pre výskum a vývoj kompozitných materiálov pre strojárske, stavebné a medicínske aplikácie. Ústrednou myšlienkou tohto spájania, ako to nazývate, bolo, náš ústav má, by som povedal, európsku kompetenciu v technologických metódach prípravy kompozitných materiálov. Ale ponúkať tento výsledok len ako že pripravíte nejakú vzorku, je príliš málo. To znamená, je potrebné ho ponúka aj ako materiál, ktorý je detailne mikroštruktúrne preskúmaný, ktorý má zmerané všetky vlastnosti, kde sú sledované biokompatibility v rôznych prostrediach, čiže to boli kompetencie, ktoré nám ako ústavu chýbali, ale našli sme ich v spriatelených ústavoch Slovenskej akadémie vied. A cieľ získať synergiu z takéhoto spojenia, to bol motív na to, aby sme pospájali týchto päť ústavov a ešte aj strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity, aby sme vybudovali jedno centrum schopné podať jednu komplexnú informáciu o atraktívnom type materiálov."

Simona Frantová: „Ja som čítala, že váš ústav sa už viac ako dvadsať rokov zaoberá výskumom penového hliníka. Vidím, že ste si priniesli aj ukážky. Tak nám najskôr vysvetlíte, čo je to penový hliník, kde sa s ním môžeme v praxi stretnúť?"

Karol Iždinský: „Penový hliník alebo hliníková pena je materiál, ktorý vzniká spenením hliníkovej zliatiny. Je to materiál, ktorý ako vidíte má na povrchu súvislú vrstvu, keď ho rozrežete, tak vidíte jeho vnútornú pórovitú štruktúru. Je to materiál, ktorý je ľahší ako voda. Má niektoré unikátne vlastnosti ako napríklad schopnosť absorbovať nárazy. Tento materiál sa nám podarilo zatiaľ dostať do troch sériových výrob dvoch svetových automobiliek a jedného svetového výrobcu železničných vagónov. A toto konkrétne je deformačný člen, ktorý sa dáva do nárazníka vagónov, aby absorboval náraz pri strete vagónov a zabránil ich poškodeniu. Pretože vymeniť takýto deformačný člen je oveľa jednoduchšie, ako opraviť poškodený vagón. To, že materiál môže fungovať ako konštrukčný materiál, je ukázané na tomto príklade nosníka, ktorý je ako vidíte veľmi zaťažený a veľmi výrazne deformovaný, ale napriek tomu nedošlo k jeho fatálnemu zlyhaniu. On je selektívne spevnený. Čiže je to materiál, ktorý vnáša aj novú filozofiu do hodnotenia materiálov. A azda diváci takýmto spôsobom získajú predstavu."

Simona Frantová: „Určite áno. A ktorý projekt sa týkal konkrétne výskumu penového hliníka?"

Karol Iždinský: „My sme začali s výskumom penového hliníka v Bratislave, ale v poslednom čase ťažisko tohto výskumu prenášame na Žiaru nad Hronom, kde máme naše kompetenčné centrum pre výskum hliníka a výrobkov z neho. V skratke to nazývame INOVAL ako inovatívny hliník. A tam sústreďujeme tieto aktivity. Minulý rok sa nám podarilo vyvinúť techniku výroby hybridných odliatkov, ktorá má potenciál zmeniť aj výrobu a postupy výroby karosérií vo svete. Je to súčasť našej stratégie dostať sa z Bratislavy do regiónov, pretože Žiarsky región je známy primárnou výrobou hliníka. Je tam asi 40 spracovateľov hliníka. Je veľmi dôležité, aby oni mali svoje vlastné inovatívne výrobky, do ktorých môžu vnášať výraznú pridanú hodnotu, čo potom slúži na prospech im aj celej ekonomike. A keďže my máme vedomosti, oni majú hliník a chuť. A ešte keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore, tak my sme sa rozhodli preniesť časť našich aktivít do Žiarskeho regiónu a tam vybudovať takéto kompetenčné centrum, ktoré primárne bude slúžiť týmto cieľom."

Simona Frantová: „Viem, že niektoré projekty ste nerealizovali sami, koľko partnerov na nich spoluparticipovalo v rámci operačného programu výskum a vývoj?"

Karol Iždinský: „Pravdupovediac tá informácia, ktorá bola v úvode, hovorila o piatich projektoch, kde my sme boli hlavný žiadateľ, tam sme mali fúru partnerov. Ale aj recipročne my sme partneri v mnohých ďalších projektoch. Celkovo sme sa podieľali buď formou účasti ako hlavný žiadateľ alebo partner v 16 projektoch a objem zazmluvnených prostriedkov pre náš ústav je na úrovni 15 miliónov eur. Medzi mini bolo päť univerzít, jedenásť ústavov SAV a 14 priemyselných partnerov, ktorých by som rád menoval, ale pre krátkosť času."

Simona Frantová: „Možno niekedy nabudúce. Na kvalitný výskum je určite potrebná aj moderná infraštruktúra, využili ste eurofondy aj týmto spôsobom?"

Karol Iždinský: „No myslím si, že hlavne na budovanie infraštruktúry a modernej infraštruktúry sme využili eurofondy, ktoré nám na to dali jedinečnú príležitosť. A snažili sme sa ju teda využiť v tej miera, v akej to bolo možné. Šírka záberu infraštruktúry v našom ponímaní a my teda sme strojní inžinieri siaha od prípravy materiálov ako takých cez ich spracovanie, štúdium ich vlastnosti, až do konečného finálneho produktu, ktorý nesie v sebe už tu zvýšenú pridanú hodnotu. Aby som to možno ilustroval, kilo hliníka stojí 2 eurá, približne kilo takejto peny, ktorá je hliník plus vzduch stojí 50 eur za kilogram. Čiže vedieť dostať do týchto súčiastok prostredníctvom moderných technológii toto know‑how, znamená veľkú pridanú hodnotu a to sme sa snažili docieliť."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ na záver, ktorý z projektov podľa vás mal taký najväčší prínos pre váš ústav?"

Karol Iždinský: „Viete čo, tým, že sme ich budovali alebo riešili systematicky tieto projekty, ťažko vyzdvihnúť niektorý. Celá tá naša filozofia je taká, že bádateľský základný výskum chceme budovať vo svojej základni v Bratislave a ten kvázi aplikovaný výskum alebo ako radšej hovoríme orientovaný na riešenie problémov, chceme v našej pobočke v Žiari nad Hronom. My aby sme mohli komplexne vyriešiť tieto problémy, tak v tej reťazi zariadení od prípravy materiálu, cez jeho charakteristiku až po konečný výsledok. Je veľmi ťažké niečo vynechať. To bola veľká chyba aj v minulosti, keď spravidla boli peniaze na jeden unikátny prístroj, ktorý keď sa zaradil do reťaze starých alebo konvenčných prístrojov, tak tá synergia, ktorá mohla vzniknúť, bola obmedzená na istú časť informácie alebo istú časť poznania, ktorú bolo možno vygenerovať. Teraz sme konečne aj vďaka ASFEU dostali príležitosť vybudovať celú škálu a reťaz týchto zariadení a preto očakávame, že spojením všetkých týchto projektov bude možné dosiahnuť efekt, ktorý bude svojím spôsobom nový a preto prospešný ako pre spoločnosť, tak aj pre to lepšie miesto na život. Pretože neboríme len vývoj týchto nových materiálov, ale snažíme sa ísť aj do oblastí generovania a uchovávania energií získaných z alternatívnych zdrojov. Všetko preto, aby do recyklácie materiálov, aby sa šetrila energia, aby sa zefektívňovali postupy, aby skutočne, ak sa to podarí, sa stal svet lepším miestom pre život."

Marián Kostolányi: „Ja by som ešte chcel trošku k tomu pridať, čo sa týka agentúry. Agentúra je teda veľmi spokojná a rada, že poskytla tie finančné zdroje, ktoré už tu pán riaditeľ spomenul na výskum práve v tomto ústave, pretože tie výstupy pre praktické využitie z toho ústavu sú širokospektrálne. Hlavne som rád, že sa používajú v tých oblastiach ako je automobilový priemysel, železničný priemysel alebo železnice, kde Slovensko vlastne tie vlajkové lode slovenského priemyslu ‑ automobilky a vlastne tým, že robíme výskum tých materiálov pre použitie toho automobilového priemyslu, tak vlastne určitým spôsobom držíme na uzde aj tie automobilky, aby ten ich prínos stále bol, aby si raz nezmysleli, že pracovná sila niekde na juhu alebo na východe Európy alebo možno aj mimo Európy je lacnejšia a jednoducho sa teda zbalia a odídu. Ale vzhľadom k tomu, že to know‑how a tie materiálové zabezpečenia a vedecká disciplína, ktorá tu v rôznych oblastiach materiálov či takéhoto typu alebo materiály z iných materiálov samozrejme zabezpečujú tu ich budúcnosť. A vedia, že aj ten výskum u nás je podstatne lacnejší ako je výskum v ich materských krajinách."

Karol Iždinský: „Ja by som možno ešte jednu vec dodal k tomu, čo som povedal, to, čo my tu štartujeme, vychádza zo skúsenosti, že priemysel spravidla vie, čo potrebuje, ale nie vždy vie, že sa to dá. Vedci vedia, čo sa dá, ale častokrát netušia, čo ten priemysel potrebuje. A vďaka takýmto projektom, kde sa vytvorili partnerstvá medzi akademickou a priemyselnou sférou, sme sa dostali do dialógu a tá synergia môže nastúpiť, lebo my sme sa oboznámili s tým, aké majú problémy a oni častokrát s potešením konštatujú, že sú riešiteľné, čo nás všetkých posúva dopredu."

Simona Frantová: „To bola skutočne taká náročnejšia téma. Dúfam, že sa nám podarilo vniesť do nej aspoň trošku svetla. Páni, ďakujem vám za váš čas a za vašu návštevu v štúdiu. Dovidenia."

Karol Iždinský: „Dovidenia."

Marián Kostolányi: „Ďakujeme za pozvanie."

Simona Frantová: „Slovenskú akadémiu vied budeme mať v Euroskope aj o týždeň, konkrétne Neurobiologický ústav. Teším sa na vás. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
projekty, strojárstvo , Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač