I. Jarolímek: Pôsobenie človeka na lesy sa zosilňuje

26. 03. 2015

RNDr. Ivan Jarolímek, CSc.Rozhovor s RNDr.  Ivanom Jarolímkom, CSc., z Botanického ústavu SAV v Bratislave

Ivan Jarolímek (1954) pochádza z Novej Bane. Vysokoškolské štúdium dosiahol na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1978). Absolvoval študijné pobyty v KĽDR (1988 a 1990) a v Anglicku (1996 a 1997).

Od roku 1990 pôsobí v Botanickom ústave SAV v Bratislave, v rokoch 1990 – 1998 ako zástupca riaditeľa a v rokoch 1998 – 2014 vo funkcii riaditeľa. Najdôležitejšie výsledky dosiahol v syntaxonómii, ekológiia  a vo vývoji rastlinných spoločenstiev.

Členstvo vo vedeckých organizáciách: Slovenská botanická spoločnosť pri SAV (3 roky člen hlavného výboru), Česká botanická spoločnosť, Alpsko-dinárska botanická spoločnosť. Ocenenia: 1999 Holubyho medaila (SBS). 

Je prvým autorom publikácie Rastlinné spoločenstvá Slovenska 2. Synantrópna vegetácia (1997) a spoluautorom 2001 Distribution and phytocoenology of selected woody species of North Korea (2001).

RNDr. Ivan Jarolímek, CSc., bude (spolu s RNDr. Milanom Valachovičom, CSc.) dňa 26. marca 2015 o 17.00 hod. hosťom vedeckej kaviarne, ktorú pod názvom Veda v CENTRE organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR . Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

Čo vyzdvihnete ako prvoradé vo vašej prednáške na tému Ako sa menia lesy na Slovensku z pohľadu botanikov?

Sústredím sa najmä na zmeny vegetácie v dôsledku zmien teploty a zrážok od poslednej doby ľadovej po dnešok a vyzdvihnem silnejúce pôsobenie človeka na lesy hlavne v posledných dvoch tisícročiach. Prednáška sa začne otázkou: Lesy a ľudia – spoluhráči či protivníci? A na túto otázku budem ponúkať odpovede.

Na základe čoho ste sa rozhodli ísť študovať na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave?

Mal som to šťastie, že už ako študent v prvých ročníkoch gymnázia som sa stretol s pani RNDr. Teréziou Krippelovou, CSc., medzinárodne uznávanou odborníčkou na synantropnú (človeka sprevádzajúcu) flóru a vegetáciu. Bola to mama môjho spolužiaka Eda Krippela. Mnohokrát sme sa stretli spolu s ďalšími spolužiakmi u nich doma v ich krásnej záhrade. Pani doktorka ma zaujala rozprávaním o mne neznámych „tajoch zo života burín“. To bol asi prvotný impulz.

Aká bola vaša cesta k vede?

Priamočiara. Už ako študent 3. ročníka na fakulte som pracoval ako „študentská vedecká sila“ (tak sa to vtedy volalo) u doktorky Krippelovej na Botanickom ústave SAV, u nej som spracoval aj úspešne obhájil diplomovú prácu o ruderálnych (burinových) spoločenstvách Bratislavského lesoparku. Ešte počas vtedy povinnej vojenskej služby som dostal „opušťák“ na prijímacie skúšky na študijný pobyt a ašpirantúru na Botanický ústav. V r. 1984 som získal hodnosť kandidáta biologických vied (CSc.) a prijali ma na Botanický ústav do pracovného pomeru. Spočiatku som úzko spolupracoval s Dr. Krippelovou, po jej odchode sme spolu s ďalšími kolegami rozvíjali výskum synantropnej flóry a vegetácie. V tejto oblasti je stále mnoho otvorených tém a nezodpovedaných otázok, napr. invázne druhy rastlín – prečo niektoré nepôvodné druhy rastlín u nás sotva prežívajú, ale iné v krátkom čase invázne obsadia obrovské územia? Prečo sa „tlačia“ aj do biotopov, v ktorých doma nežijú? Prečo doma rastú jednotlivo alebo roztrúsene a v nových územiach vytvárajú obrovské porasty? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky hľadáme dodnes a ešte to nejaký čas potrvá.

Absolvovali ste študijné pobyty v zahraničí (Anglicko, KĽDR, Južná Kórea).  Čo vás tam najviac zaujalo? 

Asi to, čo každého – ľudia, krajina, a, samozrejme, vegetácia. Pri iných príležitostiach som bol vo väčšine Balkánskych krajín a v stredomorí, v Turecku, na Cypre... Žiaľ, zdá sa mi, že čím dlhšie v krajine pôsobí ľudská civilizácia, tým je krajina, a lesy zvlášť, viac zdevastovaná. Aj preto sa vždy rád vraciam domov, do Karpát, kde je síce ľudská história kratšia, ale príroda je o to zachovalejšia a krajšia.

Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Z vedeckých výsledkov si najviac cením knižné monografie z edície Vegetácia Slovenska, v ktorej postupne publikujeme prehľad všetkých rastlinných spoločenstiev na Slovensku. Vyšiel už aj prehľad synantropnej vegetácie a venovali sme ho Dr.Krippelovej, nestorke tejto vednej disciplíny na Slovensku. Vo vedecko-organizačnej oblasti (bol som 16 rokov riaditeľom Botanického ústavu SAV) si cením najviac vybudovanie novej budovy ústavu v r. 2007 – 2009 v areáli SAV na Patrónke, kde všetky oddelenia ústavu našli slušné pracovné prostredie zodpovedajúce dnešnému európskemu štandardu.

V súčasnosti ste spoluriešiteľom dvoch projektov. Mohli by ste nás s nimi aspoň stručne oboznámiť?

Jeden projekt je zmeraný na výskum lesnej vegetácie a jeho cieľom je uzavrieť sériu monografií, spomenutých vyššie, knihou o lesných spoločenstvách Slovenska. Verný svojmu zameraniu na synantropnú vegetáciu mám v tomto projekte na starosti agátové lesy (agát je nepôvodná severoamerická drevina, ktorá sa invázne šíri aj na Slovensku). Druhý projekt je zameraný na výskum ekológie lúk. V rámci neho sme obnovili sériu trvalých plôch na aluviálnych lúkach pri rieke Morava, založených pred viac ako 20-timi rokmi. Snažíme sa zistiť, ako sa mení druhové zloženie lúk pod vplyvom meniacich sa hydrologických podmienok (najmä kolísania hladiny podzemnej vody) a meniaceho sa menežmentu lúk.

Ako relaxujete?

Najčastejšie v lese alebo na lúkach. Som rád s kamarátmi z gymnázia na našej spoločnej drevenici na Javorníckych lazoch, ktorú od vysokoškolských čias udržiavame, kosíme lúčky okolo, občas vymeníme šindle na streche... a  večer sedávame dlho vonku pri ohni a pri gitare. Tá mi tiež zostala prirastená k srdcu z mládeneckých liet.

 

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, popularizácia vedy a techniky

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač