M. Valachovič: Les je najkomplikovanejší ekosystém

26. 03. 2015

RNDr. Milan Valachovič, CSc. Rozhovor s RNDr.  Milanom Valachovičom, CSc., z Botanického ústavu SAV v Bratislave

Milan Valachovič (1956) pochádza zo Skalice. V rokoch 1976 – 1981 absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1982 vykonal rigoróznu skúšku. V r.  1984 – 1988 bol odborným pracovníkom Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV.

V Botanickom ústave pracuje od jeho vzniku až doteraz. Je vedúcim 0ddelenia geobotaniky. Od roku 1992 postupne viedol sériu projektov Rastlinné spoločenstvá Slovenska, ktoré sú zamerané na komplexný prehľad vegetačných jednotiek. Tejto činnosti venuje hlavnú pozornosť a tam smerujú aj ďalšie aktivity, spojené so spoluprácou so zahraničím. Ako delegát 1. stretnutia európskych fytocenológov European Vegetation Survey v Ríme (1992) sa stal členom jej pracovnej skupiny a prakticky každoročne zastupuje SR na tomto fóre. Na Slovensku koordinuje proces zjednocovania metodík výskumu a spracovávania údajov kompatibilných so štandardom v krajinách EÚ.

Do roku 2006 organizoval budovanie národnej databázy. V rokoch 1995–1997 v spolupráci s dr. Rodwellom (University Lancaster) sa podieľal na príprave medzinárodného projektu Safeguarding the biodiversity of Eastern Europe v rámci programu DARWIN Initiative. V období 2002 – 2005 sa aktívne zapájal do procesu aproximácie SR na poli ochrany biotopov – napojenia Slovenska na medzinárodné sústavu NATURA 2000 a na jednotný klasifikačný systém EUNIS, priamou účasťou na projektoch organizovaných zo zahraničia a s pomocou fondu PHARE. Bol členom poradného zboru ministra životného prostredia pre oblasť ochrany prírody a krajiny a členom pracovnej skupiny pre európsku environmentálnu legislatívu pri MŽP SR. Jeho ďalšou špecializáciou je flóra a vegetácia Balkánu, východnej Ázie a sibírskej časti Ruska, kam smerovali viaceré expedičné cesty a v nadväznosti na ne aj publikačná aktivita.

So svojím tímom vydal niekoľko knižných a desiatky vedeckých a odborných článkov, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí v grantových komisiách (člen VEGA do roku 2008), vypracúva odborné posudky a oponentúry, ako školiteľ sa podieľa na výchove mladých vedeckých pracovníkov. Je členom redakčných rád časopisu Biologia a Phytocoenologia. Ako spoluautor monografie Rastlinné spoločenstvá Slovenska v roku 2001 získal Prémiu Literárneho fondu SR. Obdobné ocenenie dosiahli aj v roku 2008. 

RNDr. Milan Valachovič, CSc., bude 26. marca 2015 o 17.00 hod. spolu s RNDr,. Ivanom Jarolímkom, CSc., hosťom stretnutia verejnosti s osobnosťami vedy a techniky pri káve v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Ide o vedeckú kaviareň, ktorú pod názvom Veda v CENTRE organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

Čo bude obsahom Vašej prednášky na tému Ako sa menia lesy na Slovensku z pohľadu botanikov?

Chcem hovoriť o všeobecne známom fenoméne akým les nesporne je. Na les existuje množstvo definícií a názorov, viaže sa naň mnoho záujmov, chcem ale rozprávať o lese ako najkomplikovanejšom ekosystéme a to predovšetkým o prirodzených alebo prírode blízkych lesoch.

Na základe koho alebo čoho ste sa rozhodli ísť študovať na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave?

Pochádzam z lesníckej rodiny, otec ako lesný inžinier celý život pestoval les. A ja som v ňom doslova vyrastal. Pôvodný záujem o živočíchy a ichtyológiu som neskôr operatívne zamenil za botaniku a záujem o rastlinstvo. Možno z pohodlnosti, že predo mnou neutečie.

Aká bola vaša cesta k vede?

Takmer priamočiara.  Gymnázium v Malackách a potom už Prírodovedecká fakulta UK a katedra botaniky. Ak nepočítam ročnú vojenskú epizódu na Šumave. Po návrate som sa pomerne skoro zamestnal na Oddelení geobotaniky SAV a tam som dodnes.

Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Mal som možnosť dostať sa do kolektívu,  ktorý finalizoval Geobotanickú mapu Slovenska, čo bol dlhoročný program starších kolegov. O niečo neskôr som mal možnosť byť pri štarte ďalšieho podobného programu – Prehľadu rastlinných spoločenstiev Slovenska. Čoskoro budeme končiť posledným zväzkom viacdielnej monografie, práve zväzkom, ktorý je venovaný lesom.

Aktívne ste sa zapájali do medzinárodných projektov.  Na čo boli zamerané?

Spomínaný program od začiatku (r. 1992) koordinujeme s európskym programom European Vegetation Survey (EVS). Bol som ako reprezentant Slovenska pri všetkých kľúčových krokoch, kedy sa pripravovala a zjednocovala metodika, databázy, kritéria a podobne. Tak to priniesla doba, všetky zahraničné projekty boli a sú s týmto nejako prepojené. Aj tie, ktoré sa venujú Natura 2000, čo je akási forma aplikácie základného výskumu a spôsob legislatívneho použitia poznatkov v krajinách EÚ.

Jednou z vašich špecializácií je flóra a vegetácia Balkánu, východnej Ázie a sibírskej časti Ruska, o čom svedčí aj vaša bohatá publikačná činnosť. Mohli by ste spomenúť niektorú zaujímavosť?

Ide o oblasti, ktoré sú nám vegetačne blízke a podobné a môžeme z nich čerpať informácie o minulosti našej vegetácie, napr. analógie z charakteru vegetácie južnej Sibíri. Tamojšia príroda tam vykazuje rovnaké formy a zákonitosti, ako tomu bolo pred príchodom človeka do strednej Európy, pár tisíc rokov dozadu.  Úplne iný pocit som mal v subtropickej Austrálii, kde nič nepoznáte a všetko funguje inak.

Ako relaxujete?

Najradšej v prírode, v lese, na horách, v ktoromkoľvek období roka.

 

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, popularizácia vedy a techniky

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie