Martin Odler: Prečo je dobré kopať v Egypte?

02. 03. 2015

Mgr. et Mgr. Martin OdlerMgr. et Mgr. Martin Odler vyštudoval egyptológiu, pravekú a klasickú archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako doktorand a vedecký pracovník Českého egyptologického ústavu a pracovník Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa najmä staroegyptskými kovovými artefaktmi a tematikou Egypta v slovenskej kultúre a literatúre. Od roku 2009 sa zúčastnil viacerých expedícií do Abúsíru, Sudánu či Uzbekistanu.

Mgr. et. Mgr. Martin Odler bol dňa 17. februára 2015 hosťom Vedeckej cukrárne, ktorej témou bolo: Prečo je dobré kopať v Egypte? Prednášku zorganizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) a občianske združenie Mladí vedci Slovenska. Pri tejto príležitosti sme Mgr. Odlera poprosili o rozhovor.

 NCP VaT: Ako ste sa dostali k štúdiu archeológie a egyptológie? Čím Vám tieto odbory učarovali?

M. Odler: „K archeológii som sa dostal cez dinosaurov a paleontológiu, hlbší záujem u mňa potom vzbudili knihy Vojtecha Zamarovského a Pavla Dvořáka, ešte na základnej škole. V týchto záujmoch ma rodičia vždy podporovali, sú asi najtrpezlivejšou grantovou agentúrou na svete. Nakoniec som vyštudoval vďaka rôznym (ne)priaznivým okolnostiam všetky tri archeologické odbory na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Asi ako prvý študent vôbec. Lákavé najmä na starovekom Egypte je bohatstvo prameňov, ktoré častokrát doteraz neboli ani zďaleka dostatočne využité. Osudy starovekých ľudí sú uzavreté, a tak sú otvorené skúmaniu, môžeme čerpať z ich tisícročných skúseností.“

NCP VaT: Čo bolo najťažšie na Vašom štúdiu a naopak čo Vás najviac bavilo?

M. Odler: „Najťažšie bolo asi štúdium živých aj mŕtvych jazykov, lebo na ich štúdium nemám nadanie. Baví ma, že archeológia nie je iba špekulovaním o abstraktných konceptoch, ale prepája teóriu s praxou, s materiálnym svetom, so skúmaním a poznávaním artefaktov a krajiny, v ktorej ich nachádzame.“Abúsírske pyramídy v rannom slnku

NCP VaT: Na čo by sa mali pripraviť uchádzači, ktorí by chceli študovať archeológiu alebo egyptológiu? Máte nejaké rady pre nádejných študentov týchto odborov?

M. Odler: „Dnes je napr. obrovské množstvo dostupných zdrojov na internete. Vždy však treba začínať od stránok univerzitných ústavov a katedier či akademických pracovísk, ktoré jednak poskytujú spoľahlivé informácie, jednak odkazujú na ďalšie spoľahlivé zdroje. Z online periodík má kvalitné články Historyweb (http://historyweb.dennikn.sk/), zo zahraničných zdrojov je jeden z najlepších blog The Ancient World Online (http://ancientworldonline.blogspot.com/). Takisto je dobré zistiť si či sa v bližšom či vzdialenejšom okolí nekoná nejaký archeologický výskum a či na ňom náhodou nie sú potrební brigádnici. Uchádzač si tak môže vyskúšať praktickú stránku remesla. No a štúdium archeologických odborov nie je veľmi vhodné tzv. „kvôli papieru“, človek z nich nezbohatne, iba ak duševne.“

NCP VaT: Mnohí si prácu archeológov predstavujú ako veľké dobrodružstvo. Ako vyzerá taký typický deň archeológa v teréne, napríklad v Egypte?

M. Odler: „Najväčším želaním archeológa je pri výskume nezažiť žiadne (negatívne) dobrodružstvá. Pracuje sa šesť dní v týždni, sedem až deväť hodín v teréne, a potom po nutnom oddychu či varení obeda, až do večera. Po večeroch sa robí prvotné spracovanie a zálohovanie dát, kreslia a popisujú sa nálezy, kontroluje sa a dopĺňa dokumentácia. Čím viac sa blíži koniec výskumu, tým je expedícia hektickejšia, aby sa všetky dôležité dáta stihli nazbierať v teréne a aby mohol byť výskum s pokojným svedomím ukončený.“

NCP VaT: Jedným z posledných veľkých úspechov Českého egyptologického ústavu je objav hrobky kráľovnej Chentkaus III. v  Abúsíre. Prezradíte nám o tomto objave viac?

M. Odler: „Podrobnejšie informácie sú na našom webe a Facebooku https://www.facebook.com/egyptologieffcuni), vrátane albumu s fotografiami z výskumu (https://www.facebook.com/media/set/?set=a.618779888223114.1073741838.329601430474296&type=3).Pre mňa je zaujímavé, že sa v zachovanej časti pohrebnej výbavy kráľovnej našli medené modely nástrojov: čepeľ sekery, pílky a dláta. Mojou hypotézou, ktorú som prezentoval na konferencii v Londýne a bude publikovaná v zborníku z nej je, že tieto modely v ženských pohreboch elity boli symbolom spoločenského postavenia žien. Príslušníčky elity, rovnako ako muži, si mohli objednávať remeselnú prácu a zamestnávať remeselníkov, čo symbolicky znázorňujú práve modely nástrojov. Mali znázorňovať najhodnotnejšiu časť transakcie, kovové čepele nástrojov.“

NCP VaT: Zúčastnili ste sa aj archeologickej výpravy v Sudáne, čo ste tam skúmali?

M. Odler: Expedícia skúmala mezolitické a neolitické osídlenie na šiestom nílskom katarakte, zhruba sto kilometrov severne od hlavného mesta Chartúm. Najmä staršie mezolitické lokality poskytujú nedoceniteľné poznatky dôležité pre poznanie obdobia 9. – 8. tisícročia pred Kr. v severnej Afrike. Spracúval som keramiku z výskumu, podieľam sa na výskume veľkého súboru korálikov z pštrosích vajec, ktorý je jedným z najstarších a najväčších v Sudáne. Podobný druh nálezu nie je prvoplánovo zaujímavý, ale poskytuje úžasné informácie o remeselnej špecializácii starej viac ako desaťtisíc rokov. Podrobnejšie informácie sú opäť dostupné online.“

https://www.academia.edu/8392933/The_production_and_consumption
_of_ostrich_eggshell_beads_at_the_Mesolithic_settlement_
of_Sphinx_SBK.W-60_Jebel_Sabaloka_by_Z._S%C5%AFvov%C3%A1_L._Sukov%C3%A1_L._Varadzin_M._Odler_V._C%C3%ADlek_P._Pokorn%C3%BD_
)

Spoločná fotka so Saídom, gafírom, strážcom južného AbúsíruNCP VaT: Vedecký výskum v teréne býva často náročný. Ako zvyknete po práci „vypnúť“ a relaxovať?  

M. Odler: „Na expedícii, hlavne pokiaľ sa blíži jej koniec, sa nedá veľmi vypnúť, pokiaľ človeka samého nevypne choroba. Služobné cesty do Káhiry a Chartúmu spôsobujú, že na výlety a dovolenky sa snažím vyberať si miesta na Slovensku, v Čechách alebo inde v Európe.“

NCP VaT: Máte vo svojej práci/výskume ešte nejaký sen alebo métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?

M. Odler: „V letnom semestri ma čaká môj prvý celo semestrálny kurz, na univerzite v Lipsku a dúfam, že ho zvládnem a neodradím od témy svojich študentov. Najbližším cieľom je so cťou dopísať a obhájiť dizertáciu. Snažím sa, aby som sa etabloval ako odborník na materiál, ktorým sa zaoberám, teda staroegyptskými medenými a bronzovými predmetmi. Materiál spracúvam z českých výskumov v Abúsíre, slovenských výskumov na lokalite Tell el-Retábí a francúzskych výskumov na lokalite Abú Roáš.“

 

Fotografie – zdroj:

Mgr. et Mgr. Martin Odler, V. Dulíková, NCP VaT

 

Rozhovor pripravila: Mgr. Viera Fábryová

Uverejnila: MI

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Vedecká cukráreň: Prečo je dobré kopať v Egypte?

Tlač