Neurobiologický ústav SAV

12. 03. 2015

(10.03.2015; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.50; por. 1/1; Simona Frantová/‑)

Simona Frantová, moderátorka: „Dnešná hektická doba, stres a neistota ovplyvňujú oveľa intenzívnejšie náš nervový systém. Práve jeho výskumom sa zaoberá aj jediné pracovisko na Slovensku ‑ Neurobiologický ústav SAV v Košiciach. O jeho najnovším poznatkoch získaných aj vďake eurofondom si povieme v nasledujúcich minútach. Vitajte. Som rada, že po dlhšom čase môžem v štúdiu privítať hosťku ‑ pani Nadeždu Lukáčovú, ktorá je riaditeľkou ústavu, dobrý deň."

Nadežda Lukáčová, riaditeľka Neurobiologického ústavu SAV: „Dobrý deň prajem."

Simona Frantová: „A tak isto vítam aj pána Mariána Kostolányiho z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný deň aj vám."

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Ďakujem. Dobrý deň."

Simona Frantová: „Ochorenia nervového systému patria, dá sa povedať k tým najzávažnejším zdravotným problémom. Pani Lukáčová, zlepšila sa nejako situácia vo výskume týchto chorôb aj vďaka tomu, že ste čerpali financie z fondov Európskej únie?"

Nadežda Lukáčová: „Malo to pre nás obrovský význam, pretože za posledných päť rokov sa k nám dostalo toľko finančných prostriedkov, ako nikdy predtým. Vďaka čerpaniu eurofondov máme dnes unikátne prístrojové zariadenia, ktoré sme kedysi mohli vídať iba na pracoviskách v zahraničí. Máme vybudovanú špičkovú prístrojové techniku, máme vybudované nové laboratória špičkové a to rozhodne zvýšilo našu konkurencieschopnosť a presadenie sa v rámci európskeho výskumu. V období posledných piatich rokov ústav získal podstatne alebo mnohonásobne viac ako zo štátneho rozpočtu za celú históriu ústavu, a to už máme 51‑ročnú históriu. Tá posledná investícia, ktorú sme získali na takzvané drahé prístrojové zariadenia, bola v roku 2005 a bola v prepočte, sme ju získali za necelých 30‑tisíc eur, čo za posledných päť rokov sme z eurofondov čerpali takmer 3,4 milióna eur. Dnes je technické vybavenie ústavu veľmi porovnateľné rôznym špičkovým ústavom podobného zamerania vo svete a to nám umožňuje naozaj presadiť sa v rámci európskeho výskumného priestoru a čerpať finančné zdroje aj z Horizontu 2020. Vďake finančným zdrojom sa na ústave vytvorili jedinečné podmienky dnes na skúmanie poškodenia nervového systému, ku ktorému dochádza po traumatickom poškodení miechy a rovnako aj po cievnych mozgových príhodách."

Simona Frantová: „Ja prezradím, že Neurobiologický ústav realizovať tri zaujímavé a zároveň náročné projekty. Pán Kostolányi, akou sumou ste ich prostredníctvom vašej agentúry podporili?"

Marián Kostolányi: „Ja skôr som teda rád, že agentúra prostredníctvom operačného programu Výskum a vývoj mohla takto podporiť Neurobiologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach. A že ústav ich dokázal využiť vo svoj prospech, tak ako pani riaditeľka povedala. Neurobiologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach implementoval v programovom období 2007 ‑ 2013 z operačného programu Výskum a vývoj celkovo tri projekty. Ako ste už povedali, boli zaujímavé a výnimočné a na všetky tieto tri projekty získal z Európskeho fondu regionálneho rozvoja viac ako 5,2 milióna eur. Z toho jeden projekt bol venovaný podpore centier excelentnosti a bol podporený sumou takmer 4 milióny eur. A venoval sa, ja si to pozriem, na neuroregeneračný výskum a dva projekty boli z oblasti prenosu poznatkov a technológie získané výskumom a vývojom do praxe a jeden sa venoval záchrane neurónov v procese oneskorenej smrti a druhý sa venoval postupom pri traumou poškodenej mieche. Všetky tieto oblasti vlastne v súčasnosti rezonujú v oblasti zdravia vo svete a je potrebné, aby sa im venovala samozrejme maximálna pozornosť."

Simona Frantová: „Pani riaditeľka, tak začnime tým centrom excelentnosti pre neurogeneračný výskum, ktorý už pán Kostolányi spomenul. Čo presne ste skúmali v rámci tohto projektu?"

Nadežda Lukáčová: „Podnetom pre vytvorenie tohto centra bola naša snaha zabezpečiť pre pracovisko kvalitné prístrojové zariadenia, vytvoriť všetky podmienky na to, aby sa mohli skúmať bunkové terapie pri liečbe neurodegeneratívnych (?) ochorení. Na to v podstate tento projekt čerpal takmer 3,8 milióna eur. Cieľom projektu bolo obnoviť infraštruktúru a zaškoliť pracovníkov. To bolo prvoradé preto, aby sme zvýšili našu konkurencieschopnosť. A po druhé bolo skĺbiť excelentné tímy z viacerých vedecko‑výskumných pracovísk. Na také modelovanie najzávažnejších ochorení mozgu a miechy sa v experimentálnej medicíne využívajú animálne modely. To znamená zvieracie modely a tak v rámci prvej aktivity riešenia tohto projektu sme sa sústredili na zmodernizovanie chovného zariadenia pre malé experimentálne zvieratá a zabezpečila sa obnova operačných priestorov, behaviorálnych a rôznych iných laboratórií za účelom sledovania molekulárnych zmien, ktoré sa odohrávajú v nervovom tkanive. Boli vybudované nové špičkové laboratória, ktorú umožňujú štúdium zmien na úrovni génovej expresie a na úrovni proteínov A eurofondy umožnili zaviesť metodiku na báze takzvanej hmotnostnej spektrometrie, ktorá s veľkou citlivosťou umožňuje zistiť, identifikovať a aj kvantifikovať novovznikajúce bielkoviny, ktoré vznikajú po poškodení a vznikajú vo veľmi malinkých množstvách. No a posledná aktivita tohto projektu bola zameraná na zmodernizovanie laboratória pre bunkové a tkanivové kultúry. Dnes je toto laboratórium plne kompetentné s pracoviskami, ktoré sú špičkové vo svete. V laboratóriu sú vytvorené všetky podmienky na kultiváciu buniek. Bol zakúpený špeciálny mikroskop, ktorý umožňuje každodenné sledovanie pochodov, ktoré sa odohrávajú pri delení týchto buniek. A vďaka realizácii tohto laboratória, tohto projektu je laboratórium plne funkčné a je plne schopné vytvárať bunkové a tkaninové implantáty, ktoré slúžia v našich experimentoch na obnovu nervového tkaniva po poškodení."

Simona Frantová: „V ďalšom projekte ste hľadali možnosti, ako zachrániť nervové bunky v prípade oneskorenej smrti. Pani riaditeľka, najskôr nám skúste vysvetliť, čo si pod tým pojmom oneskorená smrť máme predstaviť?"

Nadežda Lukáčová: „Nervové bunky, ktoré sú zásahom, ischemickým zásahom, to znamená nedokrvením, ktoré sú poškodené, tie už nedokážeme zachrániť. Tie jednoducho zahynú. A čo je pre funkciu nervového tkaniva veľmi dôležité je, že vzniká sekundárne poškodenie v priebehu niekoľkých hodín až niekoľkých dní od tohto poškodenia. A tu je práve čas na to, to sekundárne poškodenie veľmi poškodzuje bunky, ktoré sa nachádzajú v okolí primárneho poškodenia, v okolí toho ischemického ložiska. Čiže máme približne dva dni tam terapeutické okno, kedy môžeme vybudiť v tých bunkách to, aby nezahynuli, ale aby zostali zachránené. A o tom je ten spomínaný projekt."

Simona Frantová: „Aby sa nepoškodili všetky tie ostatné bunky."

Nadežda Lukáčová: „Ktoré sa nachádzajú v okolí, áno."

Simona Frantová: „A dajú sa tie výsledky, ktoré ste získali vďaka tomuto projektu využiť už aj v praxi?"

Nadežda Lukáčová: „Problematika poškodenia nervového systému v dôsledku nedostatočného zásobenia kyslíkom, teda krvou je na našom ústave riešená viac ako dvadsať rokov. A v poslednom období, teda posledných desať rokov sa dospelo k takým výsledkom, ktoré sú sľubné pre ich uplatnenie v praxi. Keď sa v experimentoch, malým experimentálnym zvieratám navodila napríklad osemminútová ischémia, dochádza v istej časti mozgu, ktorá je veľmi citlivá na nedostatok prívody krv, k úhynu až 50 percent nervových buniek. Avšak ak po rovnakom zásahu sa aplikuje takzvaný druhý zásah poškodzujúci ale oveľa slabší, tie bunky sa dokážu vo vnútri vybudiť a dokážu prežiť. A v podstate máme dva dni na to, aby sme sa pokúsili v priebehu tých dvoch dní aplikovať takú liečbu, ktorá by pomohla. Tieto experimenty prebiehajú na našom ústave naďalej veľmi intenzívne a časť výsledkov, ktorá bola riešená v rámci tohto projektu je aj v príprave na podanie patentu."

Simona Frantová: „Ešte nám zostal posledný projekt z oblasti prenosu poznatkov do praxe. Ten sa týkal vývoja diagnostického postupu pri liečbe poškodenej miechy. Prišli ste na nejaké nové metódy liečby?"

Nadežda Lukáčová: „Je známe, že liečebné postupy, ktoré nie sú dostatočne overené na veľkých experimentálnych zvieratách, predstavujú pomerne veľké riziko na to, ak sa takáto liečba aplikuje u ľudí. Z toho dôvodu spomínaný projekt, ktorý sme získali za takmer 900‑tisíc eur, bol zameraný na ocharakterizovanie terapeutického účinku miechy podaním liečivých látok na miesto poškodenia, ktoré boli kombinované s hypotermiou, to znamená s podchladením miechy rovnako lokálne a s bunkovou terapiou. Pre také skúmanie účinku liečby je mimoriadne dôležité, aby sme mali model, ktorý je veľmi presne vyšpecifikovaný, to znamená model poškodenia. Iba tak odkážeme posúdiť, či je naša liečba účinnejšia alebo nie. No a v našich experimentoch sme použili predklinický model, model traumatického poškodenia miechy miniprasiat, pretože miecha miniprasiat je metabolicky veľmi podobná ľudskej mieche. Poškodenie bolo navodené počítačovo riadeným kompresným zariadením, ktoré bolo zakúpené zo štrukturálnych fondov. Toto zariadenie vyvolalo poškodenie, ochrnutie zadných končatín experimentálnych zvierat a tento model je presne okalibrovaný. Je v podstate pripravený na predklinické štúdie."

Simona Frantová: „Ja len doplním, že pri realizácii týchto projektov vám pomáhali aj partneri. Ako prebiehala tá spolupráca?"

Nadežda Lukáčová: „V rámci obidvoch projektov?"

Simona Frantová: „Áno."

Nadežda Lukáčová: „Prvý projekt bol riešený v Centre regeneračného výskumu. Mali sme dvoch partnerov. Jeden partner bol zo Združenej tkanivovej banky lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. A druhý bol Ústav fyziológie hospodárskych zvierat Slovenskej akadémie vied. V rámci lekárskej fakulty bolo zmodernizované kompletne laboratórium bunkových a tkanivových kultúr, ktoré vyhovuje kritériám Európskej únie. A spolupráca medzi laboratóriom bunkových a tkanivových kultúr nášho ústavu a združenej tkanivovej banky je dlhodobá a veľmi plodná."

Simona Frantová: „Ešte nám zostala posledná minútka. Viem, že vás ústav má veľmi dobrú povesť aj v medzinárodnom výskume. Ktoré úspechy si pani riaditeľka tak najviac ceníte, o ktorých nám chcete porozprávať?"

Nadežda Lukáčová: „Nám sa podarilo v poslednom období, nie v poslednom období, ale v predchádzajúcom období v spolupráci s chirurgickou klinikou lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vyvinúť model takzvaného epidurálneho podchladenia, ktorý sa od roku 1993 veľmi účinne využíva na klinike chirurgickej cievnej chirurgie v Spojených štátoch a v Japonsku. A táto metóda účinne bráni ochrnutiu tých pacientov, ktorí podstúpia plánované operácie veľkých ciev. Dochádza k tomu v dôsledku nedostatku prísunu krvi počas dlhodobého operačného zákroku. Toto považujem za najväčší úspech nášho ústavu."

Marián Kostolányi: „Ja by som ešte v krátkosti povedal, že v tomto programovom období, ktoré je na konci, bolo zdravie jednou z priorít pri výbere zamerania dopytovo orientovaných projektov z operačného programu Výskum a vývoj. Týkalo sa rôznych všeobecných tém a to ako oblasti civilizačného ochorenia, závažného ochorenia, prenosu chorôb zo zvierať na človeka a vplyvom potravy a výživy pre zdravie. Samozrejme boli aj konkrétne témy a to bolo jednak skúmanie Parkinsonovej choroby a z oblasti onkológie, genetiky. Samozrejme jedným z projektov bol aj výskum na ochranu proti parazitmi a vývoj vakcíny proti kliešťom. Všetky tieto projekty zapadali ako puzzle jeden do druhého a na základe toho pre človeka vznikli nové lieky, nové vakcíny, pomoc pri liečbe ochorenia a pomôže aj samozrejme pri záchrane ľudského života."

Simona Frantová: „Tak to už bola moja posledná otázka k tejto téme a ja vám ďakujem za zaujímavé informácie. Dovidenia."

Marián Kostolányi: „Ďakujeme. Dovidenia."

Nadežda Lukáčová: „Dovidenia."

Simona Frantová: „Aj keď sa dnes Euroskop končí, so Slovenskou akadémiou vied sa ešte nelúčime. Na budúci týždeň privítam riaditeľa Parazitologického ústavu. Dovtedy sa majte pekne. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
projekty, Slovenská akadémia vied

Tlač