Parazitologický ústav SAV

19. 03. 2015

(17.03.2015; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.40; por. 1/1; Simona Frantová/‑)

Simona Frantová, moderátorka: „Človek môže byť hostiteľom viac ako sto druhov parazitov. Od mikroskopických vírusov až po pásomnicu, ktorá môže narásť až do dĺžky viac ako jeden meter. Skúmaním týchto hostiteľov sa zaoberá Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach, o ktorom bude dnešné vydanie relácie Euroskop. Vitajte. Viac o téme parazitov nám dnes porozpráva pán Branislav Peťko, riaditeľ Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied a Agentúru Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie už tradične zastupuje pán Marián Kostolányi. Páni vitajte v štúdiu."

Branislav Peťko, riaditeľ Parazitologického ústavu SAV: „Ďakujeme."

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Ďakujeme, dobrý deň."

Simona Frantová: „Parazitologický ústav je jediné pracovisko na Slovensku, ktoré sa zaoberá skúmaním parazitov a ochoreniami, ktoré s nimi súvisia. Pán riaditeľ, čomu sa venujete?"

Branislav Peťko

Branislav Peťko:  „Parazitologický ústav SAV je jedným zo zakladajúcich ústavov. Vznikol v roku 1953, kedy získal historickú budovu v centre mesta, kde sa rozvíjala už od začiatku helmintologická problematika. To sú parazitologické červy. Jeho pôvodný názov bol Helmintologický ústav. Po desiatich rokoch sa pristavila nová budova, v ktorej začínal ústav rozvíjať ďalšie aktivity ako ekológia parazitov, hlavne teda helmintov, a jeho výsledky sa týkali najmä štruktúry a dynamiky parazitov ľudí, zvierat i rastlín a preštudovali sa fauny voľne žijúcich zvierat, hospodárskych zvierat, študovala sa veľmi dôležitá helmintóza zoonózneho charakteru - trichinelóza, kvôli ktorej sa všetky ošípané, ktoré idú na trh, musia vyšetriť, pretože je to ochorenie, ktoré je veľmi vážne, v zozname Svetovej zdravotníckej organizácie ako povinná pre monitorovaná v každej krajine Európskej únie. Potom v roku 1993 sa ústav premenoval na Parazitologický, pretože prax priniesla nové problémy, ktoré bolo treba riešiť. A z helmintológie sme sa rozšírili aj na choroby, ktoré sú prenášané kliešťami, komármi a inými krv cicajúcimi parazitmi. A tak v súčasnosti je ústav pomerne dobre vybavený na komplexný a dynamický výskum ako parazitov ľudí, tak zvierat aj rastlín."

Simona Frantová: „Parazitologický ústav je v poradí už šiestym pracoviskom Slovenskej akadémie vied, ktoré sme mali v našej relácii. Pán Kostolányi, zopakujme si, koľko projektov spolu SAV realizovala a v akej hodnote?"

Marián Kostolányi

Marián Kostolányi: „Slovenská akadémia vied patrí nesporne medzi najdôležitejšie výskumné organizácie na Slovensku a využila všetky možnosti efektívne, ktoré jej operačný program Výskum a vývoj ponúkol. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporil Slovenskú akadémiu vied 73 projektmi a sumou takmer 155 miliónov eur. Týchto 73 projektov implementovalo a súčasne aj implementuje 30 ústavov Slovenskej akadémie vied. Tieto zdroje použili nielen na nákup prístrojov a zariadení, ale aj na vývoj nových technologických procesov, na navrhovanie a overovanie nových prototypov a samozrejme aj na podporu centier excelentnosti. V rámci Slovenskej akadémie vied boli tieto centrá excelentnosti podporené 20 projektmi."

Simona Frantová: „Konkrétne Parazitologický ústav realizoval tri projekty, koľko financií na ne potreboval?"

Marián Kostolányi: „Áno, Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied Košice implementoval, ako ste spomenuli, tri projekty a boli podporené sumou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja cez 2,6 milióna eur. Z toho jeden projekt bol z opatrenia prenosu z tých centier excelentnosti a podporený sumou za viac ako 1,3 milióna eur. A bolo to centrum excelentnosti pre parazitológiu. Dva projekty boli z prenosu poznatkov a technológií získané výskumom a vývojom do praxe a tak isto boli podporené sumou takmer 1,3 milióna eur a išlo o aplikačné centrum pre ochranu ľudí, zvierat a rastlín pred parazitmi a druhé bolo ochrana životného prostredia pred parazitozoonózami pod vplyvom globálnych klimatických a spoločenských zmien."

Simona Frantová: „Ako už pán Kostolányi spomenul, jeden projekt sa týkal centra excelentnosti, pán Peťko, čo presne ste v rámci neho skúmali?"

Branislav Peťko: „Projekt centra excelentnosti bol prvý zo štrukturálnych fondov, kde sme sa zamerali na modernizáciu a vybavenie moderným prístrojovým zariadením piatich laboratórií. To prvé sa týkalo štrukturálnej morfológie, kde sa nakúpili mikroskopy, ale aj prístroje, atómový absorpčný spektrofotometer, ktorý bol cielene zakúpený preto, lebo v predošlých výskumoch sme zistili, že ak parazity rýb, alebo  ryby obsahujúce v svojom črevnom trakte majú pásomnice, tak v svalovine majú menej ťažkých kovov, ktoré sa nachádzajú v tých znečistených riekach a na druhej strane tá pásomnica bola plná týchto polutantov. A tak sa vytvorila cesta výskumná, že sa snažíme zistiť, ako to tie pásomnice robia, že sú schopné nasávať do seba tieto ťažké kovy a na základe tých výsledkov sa pokúsiť vyrobiť v úvodzovkách umelú pásomnicu, ktorá by bola schopná z toho prostredia vysávať tie škodlivé prvky ‑ polutanty a pôsobiť tak na zlepšenie životného prostredia. Druhé laboratórium sa týkalo molekulovej biológie, kde sa nakúpilo množstvo prístrojov pre izoláciu DNA a na určovanie patogénu na základe už známych znakov, kde sme vychádzali opäť  z tých predchádzajúcich výsledkov, kde sme ako prví opísali nové parazity, ktoré sú prenášané kliešťami. Zistil sa u lymskej boreliózy nový cyklus kolobehu pôvodcu prostredníctvom jašteríc, za čo boli udelené aj ocenenia. A teda toto pracovisko je teraz vybavené novou prístrojovou technikou. Ďalšie pracovisko sa zaoberá zase rezistentnými parazitmi a vznikom rezistencie na liečivá. A v neposlednom rade to bolo pracovisko pre výskum kliešťov. Oddelenie skúma v podstate hostiteľov kliešťov, ktorých je hádam vyše 300 rôznych druhov, ale pomerne slabo bola preskúmaná oblasť parazitov plazov a hadov a práve v poslednom čase sa jeden z týchto cieľov špecializuje na plazy a hady, ale všeobecne drobné cicavce patria medzi tie základné udržiavače týchto patogénov v prírodnom ohnisku. A posledné, ktoré by som spomenul laboratórium, to bolo budované na partnerskom pracovisku na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie a týkalo sa modernizácie výskumu dvojkrídlovcov, čo sú v podstate komáre alebo mušky, ktoré sú zase prenášačmi inej skupiny parazitov alebo infekčných chorôb a keďže toto pracovisko už malo vybudované základy, malo odborné kapacity, tak bolo lepšie budovať toto pracovisko tam, kde už sú na to vytvorené podmienky. Okrem toho sme dobudovali geografický informačný systém, aby sme trošku držali krok so svetom a cieľom vlastne toho celého snaženia bolo, aby sme boli pripravení pre vstup do európskeho výskumného priestoru a s našimi partnermi sa uchádzali o európske prostriedky."

Simona Frantová: „Ďalšie dva projekty sa zase týkali prenosu získaných poznatkov do praxe, aký prínos budú mať vaše výskumy, ktoré ste realizovali pre ľudí?"

Branislav Peťko:  „Tak ako sme už hovorili, že ústav je zameraný na parazity ľudí, zvierat aj rastlín, tak prvý z týchto aplikačných projektov sa volá Aplikačné centrum pre ochranu ľudí, zvierat a rastlín pred parazitmi. Má tri špecializované pracoviská. Prvé je zamerané na tkanivové helmintózy. To sú parazity, ktoré sa prenášajú na človeka zo zvierat potravinovou cestou. Typickým takým parazitom je svalovec, ktorý spôsobuje drobný červík sotva niekoľkomilimetrový Trichinella spiralis, ktorá sa v prírode nachádza u diviakov, môžu sa nakaziť domáce ošípané, ako som už spomenul, kvôli tomuto malému parazitovi sa všetky ošípané musia vyšetriť na trichinelózu. Ešte v staršom období sme boli súčasťou referenčného pracoviska pre trichinelózu pri Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Vstupom do Európskej únie sme boli povinní, ak sme chceli robiť takýto výskum a vyšetrovať tieto vzorky, sa akreditovať. Na to sme použili teda tieto prostriedky z tohto projektu a certifikovali sme metódy jednak pre trichinelózu, potom pre ďalšieho veľmi nebezpečného parazita, ktorý sa volá Echinokok a spôsobuje smrteľnú chorobu echinokokózu. Tá sa k nám zase dostala vďaka spoločenským a politickým zmenám, pretože v prírode je rezervoárom tohto malého parazita je to niekoľkomilimetrová pásomnička ‑ Pásomnička líščia, ktorá žije bežne v čreve a pôvodná oblasť bola pod Alpami. Tým, že sa odstránili bariéry medzi západom a východom a začal sa boj s besnotou pomocou orálnej antirabickej vakcíny, teda vakcinovali sa líšky, líšky sa premnožili, dali sa do pohybu a v roku 1999 sme zaregistrovali prvú pozitívnu líšku s týmto parazitom a o rok na to bol už potvrdený prvý pacient na Slovensku s týmto ochorením a dnes už je registrovaných 38 pacientov najmä zo severného Slovenska, kde je tá koncentrácia najmä tých infikovaných líšok vysoká, 20 ‑ 30 percent."

Simona Frantová: „Vy ste spomínali aj partnera, s ktorým ste spolupracovali, skúste nám trošku bližšie opísať túto formu spolupráce, prečo práve táto univerzita, ktorú ste spomínali?"

Branislav Peťko: „S Univerzitou veterinárneho lekárstva a farmácie sme spolupracovali od samého vzniku ústavu. Jej riaditeľ bol zakladateľ vtedy Helmintologického ústavu, akademik Hovorka bol súčasne aj prvým rektorom tejto univerzity a vedúcim katedry parazitológie. Takže tie kontakty sú od úplného začiatku a odvtedy sa tieto kontakty rôznou formou upravovali a v tej poslednej fáze prípravy tohto projektu sme sa teda rozhodli, že bude všeobecne prospešnejšie, keď budeme budovať toto pracovisko u partnera, ktorý na to, ako som už spomenul, mal na to vytvorené aj odborné kapacity."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, keď sa na to tak spätne pozriete, skúste zhodnotiť taký najväčší prínos eurofondov pre váš ústav?"

Branislav Peťko: „Tak predovšetkým to bol nákup prístrojovej techniky a zariadenia, čím sme sa stali moderným pracoviskom, ktoré je porovnateľné s ostatnými svetovými pracoviskami. Tým pádom sme začali byť zaujímaví pre našich partnerov a kým spočiatku sme my chodili na zahraničné pracoviská sa niečo naučiť, teraz je situácia taká, že stúpa počet záujemcov prísť k nám naučiť sa novú metodiku, najmä teda z tých východných krajín. Ale máme súčasne aj ponuky do veľkých európskych projektov. Sme v projektoch COST, kde je 23 partnerov. V dvoch takýchto projektoch máme spoluprácu asi s 30 krajinami Európy a sveta, takže vďaka týmto europrojektom sme mohli vytvoriť dynamické a komplexné pracovisko pre výskum ako parazitov ľudí, zvierat i rastlín. Možno by som ešte spomenul to pracovisko pre diagnostiku parazitov rastlín. Tak ako ľudia, aj zvieratá majú svoje parazity a červíky, tak ich majú aj rastliny. A študujeme najmä koreňové parazity, ktoré dokážu zničiť úrodu v skleníkoch, fóliovníkoch alebo dokonca na celom poli. Sú to malé červíky zvané háďatká, ktoré žijú jednak v pôde, tam prežívajú a teda škodia týmto rastlinám. Sme schopní ich diagnostikovať. Dokonca robíme služby pre štátnu správu, kde diagnostikujeme takzvané karanténne druhy týchto parazitov. To sú parazity, ktoré ak sa vyskytnú napríklad v zemiakoch alebo v obilí, tak nesmú sa na tých pozemkoch, ktoré sú zaťažené alebo infikované, pestovať sadbové zemiaky alebo obilie, ktorým by sa potom to šírilo ďalej. Takže tá úloha aj v tejto oblasti je dosť významná."

Simona Frantová: „Ešte máme poslednú minútku, tak v krátkosti poprosím. Blíži sa nové programové obdobie, plánujete využiť opäť podporu eurofondov?"

Branislav Peťko:  „Áno, už sú ohlásené výzvy, ktoré sú pred nami, takže so skúsenosťami, ktoré máme, sme pripravili návrh na interdisciplinárny výskum, to znamená, prechádzame aj na technické smery, kde využívame geofyziku, doslova kozmickú biológiu a hľadáme nové formy uplatnenia parazitológie. Klimatické globálne zmeny spôsobili, že sa parazity dali do pohybu. Máme tu na Slovensku parazity, ktoré sme tu nikdy nemali, alebo ktoré tu boli, sa znovu nejako dostávajú do pozornosti, takzvané zanedbávané parazity. Takže parazity sa dali do pohybu, hýbu svetom a tak ako možno pri vzniku života primitívneho sa objavil parazit primitívny, tak ak by život na tejto planéte skončil, tak parazit bude posledný, ktorý bude odtiaľto odchádzať."

Simona Frantová: „Krásne slová na záver, páni ja vám ďakujem za zaujímavé informácie. Dovidenia."

Branislav Peťko: „Ďakujeme, dovidenia."

Marián Kostolányi: „Ďakujeme, dovidenia."

Simona Frantová: „V relácii Euroskop sa stretneme aj o týždeň, tak nás nezabudnite sledovať. Prajem vám príjemný zvyšok dňa aj s televíziou TA3, Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

Foto: z vysielania TA3

(AO)

Kľúčové slová:
biologické vedy, zdravotné vedy, veterinárske vedy, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Lekárske vedy

Tlač