Europrojekty GA Drilling

08. 04. 2015

Televízna stanica TA 3_logo(31. 03. 2015; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová)

Simona Frantová, moderátorka: „Technologický líder 21. storočia vo vrtnom priemysle, aj tak sa dá v skratke opísať spoločnosť GA Drilling. O tom, akým spôsobom dokážu jej pracovníci aj vďaka eurofondom robiť úspory pri ťažbe ropy a zemného plynu, si povieme v nasledujúcich minútach. O spomínaných inováciách nám dnes porozpráva pán Igor Kočiš, riaditeľ firmy. A mojim druhým hosťom je pán Marián Kostolányi z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný deň.

Pán Kočiš, vaša firma je úspešná nielen doma, ale aj v zahraničí, a preto ma zaujíma, prečo ste sa rozhodli reagovať na výzvu agentúry a uchádzať sa tak o eurofondy?"

Igor Kočiš, riaditeľ spoločnosti GA Drilling: „My sme mali v minulosti už určité skúsenosti so získavaním zdrojov z Európskej únie. Bolo to v rámci siedmeho rámcového programu. A tým, že sme rozbiehali novú aktivitu, ktorá práve smerovala do oblasti vŕtania a vedeli sme, že tie nároky na výskum a vývoj budú veľmi veľké z hľadiska nielen finančného ale aj ľudí a infraštruktúry, tak sme sledovali, čo sa deje na poli možnosti získavania podporných grantov a mali sme veľké očakávania práve od príchodu štrukturálnych fondov na Slovensko, čo sa udialo potom v roku 2009, kedy vyšla prvá výzva, do ktorej sme boli ako súkromná spoločnosť schopní sa prihlásiť. A vtedy začala naša cesta alebo spolupráca práve s Agentúrou pre európske fondy Ministerstva školstva pre získavanie zdrojov pre výskum a vývoj v tejto oblasti."

Simona Frantová: „Pán Kostolányi, ako už máme vo zvyku, prejdeme teraz na konkrétne čísla. Koľko projektov firma realizovala?"

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ:  „GA Drilling, svojho času Geothermal Anywhere, čo sú prvé dve písmená súčasného názvu GA, implementoval v programovom období 2007 až 2013 z operačného programu Výskum a vývoj cez ASFEU celkovo štyri dopytovo orientované projekty, ktoré získali z Európskeho fondu regionálneho rozvoja celkom takmer 9,5 milióna eur. Jedným z projektov je centrum excelentnosti, ktoré bolo financované sumou takmer 3 milióny eur a tri projekty sú z oblasti prenosu poznatkov a technológií získané výskumom a vývojom do praxe a boli financované sumou takmer 6,5 milióna eur. Tieto tri projekty boli zamerané na inovatívne technológie geotermálnych vrtov a technológie plazmotermických procesov. Práve oblasť inovatívnych technológií v súčasnosti hýbe svetom a priemysel si žiada nové technológie, ktoré jednak slúžia na zníženie času na výboru a jednak znižujú náklady. Toto je napríklad konkrétne v ťažobnom priemysle. Výstupy výsledkov vašich projektov oslovili zahraničie a na základe toho spolupracujete napríklad so Spojenými štátmi americkými a tak isto aj s Blízkym východom. Súkromný sektor sa mohol uchádzať o nenávratný finančný príspevok z operačného programu Výskum a vývoj prostredníctvom schémy štátnej pomoci. Celkovo sme zazmluvnili 99 projektov, ktoré boli podporené sumou takmer 200 miliónov eur."

Simona Frantová: „Tak pán Kočiš, rozoberme si teraz prvý projekt, ako už pán Kostolányi povedal, z oblasti prenosu poznatkov do praxe, k akým výsledkom ste sa dopracovali?"

Igor Kočiš: „Prvý projekt z tých troch, o ktorých dnes budeme hovoriť, boli autonómne robustné mechatronické systémy pre ultrahlboké geotermálny vrty. Ten názov možno znie trochu komplikovane, ale projekt bol pre nás nesmierne dôležitý. Čiže po prvých pokusoch, ktoré sme robili najmä zo súkromných zdrojoch, ktoré samozrejme sú pomerne limitované, tak mali sme hotový koncept a vedeli sme, čo by sme potrebovali skúmať overiť, zahĺbiť sa do určitých javov aj z pohľadu vedeckého, aj potom z pohľadu skonštruovania určitých experimentov a dokázania toho, že tie myšlienky, ktoré máme, sú reálne. A práve mechatronika, pre ľudí, ktorí možno nevedia presne, čo je mechatronika, je to viac menej automatsystém (?), robotika, niečo čo dokáže pomerne samostatne pracovať. Je to nesmierne dôležitá oblasť pre vrty a pre hĺbkové vrty. Lebo keď sa na to tak laicky pozrieme, tak prirovnanie vŕtania, ktoré sa deje v niekoľkokilometrovej hĺbke v pomerne úzkej štrbine alebo úzkej studni, ako sa to v preklade volá, tak je to najbližšie ku kozmickým technológiám, kde vyšleme do vesmíru nejakú sondu a máme veľmi obmedzené možnosti ju riadiť, získavať informácie. To isté sa deje v týchto hĺbkach, kde je precíznosť, schopnosť merať presne, kde sa nachádzam, presne posúvať to zariadenie, je kritická z hľadiska úspechu alebo neúspechu tohto vrtu. Takže práve v tomto projekte sme uspeli a uspeli sme vo vybudovaní infraštruktúry potom, ktorá nám umožnila nielen takéto systémy spoznať a otestovať, ale hlavne vyvíjať vlastné a skúmať vlastné postupy ako takéto vrtné zariadenia vôbec ovládať, ako urobiť na tom špeciálnu senzoriku, aby sme dokázali v reálnom čase rozpoznať, kde sa naša aparatúra nachádza a reálne ju aj riadiť."

Simona Frantová: „Prejdime teraz na druhý projekt z tejto oblasti. Čím bol zaujímavý, čo ste v rámci neho skúmali. Druhý projekt, aby som bol presný, ten názov bol Aplikovaný výskum a vývoj inovatívnej vŕtacej technológie pre ultrahlboké geotermálny vrty. Toto bol náš vlastne prvý projekt, ktorý sme získali v roku 2009 začali sme ho realizovať v roku 2010 cez agentúru ASFEU. Tento projekt mal v prvom rade za úlohu vybudovať tú základnú infraštruktúru na spoznanie elektrickej plazmy na vŕtanie. Len pre priblíženie, že čo vlastne to znamená a čo robíme, lebo toto je vlastne také jadro našej technológie, my sme ešte predtým skúmali, akú sú možné úplne nové spôsoby realizácie vrtov a najmä naša orientácia, keďže v strednej Európe je to vŕtanie najmä o geotermálnej energetike, tak hľadali sme spôsoby, ako to robiť radikálne lacnejšie. Dnešné vrty, keď sa hýbeme päť kilometrov a hlbšie, idú do miliónov a miliónov eur a tým pádom mnohé projekty, alebo väčšia, ktoré by boli zaujímavé, sa stávajú ekonomicky nerealizovateľné. A my sme hľadali novú technológiu   laserové technológie, vodné lúče a tak ďalej a práve na báze tohto projektu my sme dokázali získať potom infraštruktúru, kde sme dokázali jednotlivé tieto metódy už so zameraním práve na elektrickú plazmu otestovať, dokázali sme spoznať do hĺbky tie javy z vedeckého hľadiska. Ten výskum, ktorý tuto bol a stále je, je veľmi interdisciplinárny, to znamená, my máme špecialistov cez fyziku, elektrotechniku, strojárstvo, materiálové inžinierstvo a tak ďalej a to, čo je tá elektrická plazma pre predstavu   sú teploty, ktoré sú bežné na povrchu slnka, dokonca vyššie, bavíme sa o 5   10 tisíc stupňov a tak isto tlaky, ktoré pôsobia v tých vrtoch, sú tlaky, ktoré sú podobné ako sú na spodu Mariánskej priekopy pre porovnanie, čiže v desiatich kilometroch. Takže už len z toho je jasné, že tie extrémne podmienky, ktoré tam sú, si vyžadujú aj veľmi dobré infraštruktúrne zázemie, kde sme schopný takéto systémy potom, ktoré dokážu v tomto fungovať, spoznávať, vytvárať a samozrejme byť schopní potom ukázať, že to aj v skutočnosti funguje."

Simona Frantová: „Ja ešte spomeniem, že pre oblasť energetiky vyhlásila agentúra dve špecifické výzvy. Pán Kostolányi, koľko financií vyhradila Európska únia na takéto typy projektov?"

Marián Kostolányi: „Ešte v súčasnom prebiehajúcom programovom období, ktoré je na obdobie 2007 až 2013, ktoré má dobehnúť do konca tohto roka, subjekty implementovali mnoho inovatívnych projektov práve z oblasti energie a energetiky. ASFEU na túto oblasť vyhlásila dve samostatné špecifické výzvy. Predmetom toho výskumu boli biomasy, alternatívne zdroje energie, obnoviteľné zdroje energie, alternatívne palivá, nové materiály, solárne systémy a premena tepelnej energie na elektrickú energiu. Alokácia na tieto dve výzvy bola v sume 42 miliónov eur. Bola priestorovo pre celé Slovensko, súčasne aj s Bratislavským krajom. Oblasť energie a energetiky sa objavovala aj v iných výzvach a to napríklad vo výzvach pre centrá excelentnosti, kde boli používané rôzne aplikované výskumy pre súkromný aj verejný sektor. Samozrejme táto oblasť inovácie bude aj ťažiskovým bodom, prvkom aj v novom programovom období na roky 2014 až 2020."

Simona Frantová: „Vrátim sa ešte k projektom spoločnosti GA Drilling, pretože nám ešte zvýšil jeden z oblasti prenosu poznatkov do praxe. Tak pán Kočiš, rozoberme si ešte tento."

Igor Kočiš: „Tento tretí projekt s názvom Aplikovaný výskum technológie plazmotermických procesov, dá sa povedať, plynule nadväzuje na prvý spomínaný projekt, v ktorom sme už dokázali identifikovať presne smer, ktorým sa ideme vydať v ďalšom výskume a už sme sa zamerali na plazmotermické procesy, ktoré pracujú práve s vysokými teplotami s plazmou pri rozrušovaní horniny. Čo sa však ukázalo ako veľmi dobrá vlastnosť, že táto plazma, ktorú my si vieme predstaviť ako veľmi horúci prúd iónov alebo molekúl, ktoré viac menej prechádzajú cez niečo podobné, prirovnám to ku klasickému zváraniu, keď ideme týmto spôsobom a to zváranie je oveľa horúcejšie. A keď to priložím či už k hornine alebo k oceli, tak dokážem tieto materiály veľmi rýchlo taviť, rozrušovať deštruovať. Toto bolo práve predmetom tohto projektu, jednak skúmanie samotných materiálov, akým spôsobom dokážeme vplývať na tieto materiály, ako oni reagujú a zároveň v tomto projekte sme už definitívne dokázali, že naša cesta byť schopní oproti klasickému mechanickému vŕtaniu, čo je klasický vrták, hoci materiály sú už veľmi dobré, ale má to už svoje technologické limity, tak dokázali sme tú našu víziu naplniť, že sme preukázali, že rýchlosť vŕtania dokáže byť troj až desaťnásobná, práve použitím tejto plazmy. A to je to, čo pán riaditeľ pred chvíľou spomínal, že týmto spôsobom náš definitívny cieľ je vyvinúť potom technológiu, ktorá dokáže nie o dvadsať, tridsať percent zrýchliť existujúce spôsoby vŕtania, ale ísť až do rádovo rýchlejších spôsobov. A to sa netýka len geotermie a to bolo dôležité pre náš ďalší vývoj, ale aj ďalších segmentov, kde vŕtanie je dôležitá vec a to je ropný priemysel a prípadne baníctvo."

Simona Frantová: „V súvislosti s vašou firmou rezonuje aj pojem plasmabit. Viem, že ide o bezkontaktnú technológiu, ale zaujíma ma a určite aj divákov, kde v praxi sa dá využiť?"

Igor Kočiš: „Plasmabit je jednoducho názov toho, čo robíme, čiže všetky tieto projekty, výstupné zariadenia, ktoré pod týmto názvom poznajú aj naši partneri. My sme práve hľadali aj z hľadiska zdrojov možnosť, ako čo najrýchlejšie zapojiť do nášho výskumu, vývoja a následne samozrejme už praktického využitia prenosu do praxe priemyselné podniky. A ten problém, ktoré je v geotermii, hoci my si myslíme, že naša technológia je pre geotermiu prelomová, práve umožňuje odkryť obrovské množstvá energie, ktoré sú povedzme známe na Islande, kde im stačí jeden, dva kilometre navŕtať a majú o energiu pokoj a nemusia dovážať z cudzích krajín fosílne palivá a tak ďalej. Vieme urobiť to isté aj u nás, len potrebujeme vŕtať desať kilometrov. Takže toto bola tá principiálna motivácia, ale v geotermálnom sektore dnes ešte nie je veľa firiem, s ktorými vieme spolupracovať či už na kofinancovaní alebo na financovaní našich aktivít, preto sme našli oveľa vhodnejšieho partnera na túto etapu a sú to firmy z ropného priemyslu, ktoré naopak dnes sú v určite kondícii, ktorá im nielen umožňuje participovať na takýchto projektoch, ale aj byť pre nás veľmi dobrým konzultantom a partnerom s obrovskými skúsenosťami. Čiže my sme aj na základe týchto projektov, kde takúto infraštruktúru nie je jednoduché len tak získať aj v zahraničí, im prezentovať naše schopnosti niečo také vyvinúť, takže sme presvedčili a práve už dva roky sa podieľajú firmy z Nórska, zo Spojených štátov, zo stredného východu na našich aktivitách a tým pádom nás výrazne približujú k dosiahnutiu toho cieľa, ktorý sme si dali? Takže hľadáme aj takéto alternatívne spôsoby ako urýchliť veci a niesť od tých najzložitejších aplikácii ako je vŕtanie osem, desať kilometrov, ale nájsť takzvané nízko visiace ovocie, aby sme behom už dvoch troch rokov dokázali ukázať prvé praktické výstupy."

Simona Frantová: „Páni, tak to bola moja posledná otázka, ja vám ďakujem za zaujímavé a cenné informácie.

Verím, že aj predposledná časť relácie Euroskop vás zaujala a budete nás sledovať opäť v utorok. Na záverečné zhrnutie pozvem do štúdia pána Mariána Kostolányiho a budeme hodnotiť uplynul programové obdobie. Prajem vám pekný deň."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
inovácie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač