J. Kraic: V súčasnosti sa znova venujem rastlinným biotechnológiam

28. 04. 2015

doc. RNDr. Ján Kraic, PhD.Rozhovor s doc. RNDr. Jánom Kraicom, PhD., z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch

Ján Kraic (1962) pochádza z Brezovej pod Bradlom. V rokoch 1981 – 1986 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (PriF UK) v Bratislave, na Katedre biochémie. V r. 1994 – 1999 absolvoval doktorandské štúdium na PriF UK, vedný odbor Molekulárna biológia.

Od roku 1986 pracuje vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch, najskôr ako výskumný pracovník,  od r. 1996  je  vedeckým pracovníkom. V r. 1996 – 2002 bol vedúcim oddelenia, v r. 2002 – 2005  riaditeľom Ústavu aplikovanej genetiky a šľachtenia VÚRV, v r. 2005 – 2008 riaditeľom VÚRV. V r. 2009 – 2013 bol riaditeľom Centra výskumu rastlinnej výroby (CVRV) v Piešťanoch. Od roku 2014 doteraz je vedeckým pracovníkom Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – VÚRV v Piešťanoch. 

Životopis (Odporúčaný formulár)

V r. 2001 – 2013 bol vysokoškolským pedagógom na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, Katedra botaniky a genetiky a od r. 2003 doteraz pôsobí na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta prírodných vied, Katedra biotechnológií.

Absolvoval viaceré študijné pobyty (v ZSSR, ČR, Maďarsku, Nemecku, Taliansku i USA). Má rozsiahlu publikačnú činnosť. Je členom vedeckých rád inštitúcií a redakčných rád časopisov. Viac údajov obsahuje jeho životopis (v prílohe).

Slovenský vedec, molekulárny biológ a uznávaný odborník na rastlinné biotechnológie doc. RNDr. Ján Kraic, PhD., bude dňa 30. 4. 2015 (vo štvrtok) o 17.00 hod. hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE. Ide o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky, ktoré organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

Pán docent, mohli by ste v úvode stručne a populárnou formou priblížiť obsah Vášho vystúpenia na tému: Rastliny už nestačia nášmu tempu...?    

Rastliny, najmä tie poľnohospodársky najvýznamnejšie, poznáme všetci. Keď si v obchodoch vyberáme zo širokého sortimentu potravín asi nám nenapadne, že sú vyrobené zo semien, plodov, či iných častí rastlín priamo, alebo majú živočíšny pôvod. Aj hospodárske zvieratá však chováme na rastlinnej potrave. Rýchlo rastúca populácia človeka na zemeguli (je nás už viac ako 7 miliárd) potrebuje výkonnejšie rastliny, pretože pestovateľská plocha na jedného obyvateľa sa znižuje a produkcia na rovnakej ploche musí byť vyššia ako kedysi. Človek teda rastliny zlepšuje, jednoducho musí, nemôže to nechať na evolučný vývoj. Robí tak už viac ako 10 000 rokov. Začal výberom rastlín vytvorených prírodou, takých, ktoré boli lepšie od ostatných. Dopracoval sa až k zásadným zmenám rastlín využívaním vlastností molekúl a ich častí. Chcel by som teda prezentovať súvislosti tohto snaženia človeka a tiež stav a možnosti súčasnej doby.

Absolvovali ste štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Biochémia. Čo Vás podnietilo k výberu fakulty a tohto vedného odboru?

Myslím, že o mojom ďalšom smerovaní v značnej miere rozhodlo štúdium na myjavskom gymnáziu. Ťažkým, ale pre mňa najzaujímavejším predmetom bola chémia. Preto v dobe, keď som sa rozhodoval pre štúdium na vysokej škole, som mal jasno v tom, že to budú prírodné vedy a v rámci nich musí dominovať chémia. Keďže v roku 1981 ešte nebolo toľko fakúlt prírodných vied na Slovensku ako dnes, samozrejmou pre mňa bola voľba Univerzity Komenského v Bratislave. Ale lákalo ma aj štúdium vtedy otváraného odboru, ktorý sa volal Ochrana prírodného prostredia a v ňom bola zase hlavnou biológia. Zdalo sa mi, že práve štúdium biochémie by mohlo kombinovať oba tieto vedné odbory, preto moja prihláška na štúdium smerovala na biochémiu. Po tomto rozhodnutí sa už celá moja vedecká aj pedagogická činnosť pohybuje v prieniku týchto dvoch vedných odborov a rastlín.

Aká bola Vaša cesta k súčasnej pozícii vedeckého pracovníka a uznávaného odborníka na rastlinné biotechnológie?

Po skončení Univerzity Komenského som pracoval vo výskume na projektoch, ktoré vždy boli o rastlinách. Najskôr s rastlinnými bielkovinami, in vitro kultúrami, neskôr s rastlinnými patogénmi  a mikroorganizmami žijúcimi s rastlinami. Zlepšovania rastlín sa najviac týkala moja práca s DNA markermi a s genetickými modifikáciami rastlín. Vyskúšal som si všetky pozície vo výskumnej organizácii, od začínajúceho asistenta po riaditeľa výskumného centra, všetko na tom istom pracovisku. Aj keď som v niektorých pracovných pozíciách na experimentálnu vedu nemal čas, vybrané oblasti biotechnológií rastlín som sledoval aspoň študovaním vedeckej literatúry, prostredníctvom doktorandov a organizovaním výskumných projektov. V súčasnosti je veda, spojená s výučbou na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave, opäť mojou hlavnou pracovnou náplňou. A znova sú to rastlinné biotechnológie. Dúfam teda, že moja cesta v rastlinných biotechnológiách ešte nie je ukončená.       

Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Po stránke vedeckej to bolo zavedenie niektorých biotechnologických, resp. molekulárno-biologických postupov a princípov do charakterizovania (dnes by sme povedali proteomického a genomického) a tvorby nových genotypov rastlín. V druhej polovici 90. rokov sme boli vďaka tomu zaujímavým partnerom pre zahraničie. Napríklad v roku 1997 sme organizovali tréningový kurz pre Medzinárodný inštitút pre genetické zdroje ústav pri FAO. Ako prví sme v bývalom Československu rozbehli programy molekulárneho šľachtenia rastlín pomocou genetických markerov. Počas doby kedy som viedol inštitúciu, bolo úspechom to, že sa podarilo významne zvýšiť aktivitu mnohých kolegov a tímov, o čom svedčilo najmä množstvo podávaných, ale aj získaných projektov a zásadná diverzifikácia zdrojov financovania inštitúcie.  

Absolvovali ste viaceré študijné a pracovné pobyty v zahraničí. Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?   

Zo všetkých mojich zahraničných pobytov považujem za kľúčové dva. Prvým bol krátky pobyt a potom opakované návštevy v Biofyzikálnom ústave ČSAV v Brne v roku 1990, kde som sa vtedy dostal k hybridizačným technikám analýzy DNA. Druhým bol pobyt vo Freisingu-Weihestephane v roku 1993, na pracovisku Technickej univerzity v Mníchove. Tam som sa dostal k práci na lokalizácii génov, DNA markerom a ich využitiu v molekulárnom šľachtení rastlín. Okrem samotnej experimentálnej práce som videl ako funguje medzinárodne zložený, špičkový vedecký tím a zvlášť jeho líder. A tiež ako vyzerajú podmienky a najmä ako má fungovať podpora prostredia pre prácu takéhoto tímu.

Aktívne sa zapájate do medzinárodných i národných projektov. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť?

V rámci medzinárodných projektov boli veľmi cennými skúsenosti z mojej a našej účasti získané v programe INCO-Copernicus, akciách COST a programoch cezhraničnej spolupráce. Na národnej scéne to boli najmä veľké, a naozaj národné  projekty v rámci štátnych programov v rokoch 2003 – 2006. Okrem toho to boli aj rezortné projekty a úlohy, projekty APVV a v posledných rokoch projekty získané z operačného programu Výskum a vývoj. Veľmi cenné boli skúsenosti z viacerých menších projektov bilaterálnej spolupráce s veľkými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré sme riešili najmä v rokoch 2006 – 2013 a boli zamerané na veľmi konkrétne problémy.  

Aký máte názor na popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

Na zahraničných pracoviskách som videl ako robia popularizáciu svojej vedeckej činnosti a výsledkov. Majú k tomu financie, zvláštne oddelenia a marketingových profesionálov. U nás popularizujeme zvyčajne bez peňazí aj bez profesionálov a popularizáciu očakávame od samotných výskumníkov. Ich úlohou je ale niečo iné. Majú produkovať výsledky a výstupy a tie „popularizovať“ publikáciami, patentmi, vynálezmi, úžitkovými vzormi, novými materiálmi, a novými projektami. Popularizácia vedy je však veľmi dôležitá a nevyhnutná pre samotnú vedu. Mala by pomôcť, aby sa stala akceptovanou, podporovanou a užitočnou súčasťou spoločnosti a hospodárstva. V posledných rokoch organizované akcie typu Noc výskumníka, relácie v rozhlase a televízii odovzdávajú verejnosti pozitívne informácie o vede. Žijeme ale v priestore a v dobe kedy je spoločnosť zaplavovaná aférami, násilnosťami, podvodmi a zvykla si skôr prijímať a dokonca vyhľadávať negatívne informácie. Aj keby sa našli optimálne spôsoby popularizácie vedy pre verejnosť, tá nerozhoduje o financovaní vedy a ani nebude vyvíjať tlak na podporu vedy. Popularizovať vedu treba najmä pred tými, ktorí rozhodujú o financovaní vedy a tým aj o tom, či sa spoločnosť a štát budú rozvíjať na základe získaných, vlastných poznatkov alebo budeme iba montážno-konzumnou spoločnosťou.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Mgr. art. Ján Michálik

Životopis doc. RNDr. Jána Kraica, PhD.

Kľúčové slová:
biotechnológie v poľnohospodárstve, popularizácia vedy a techniky, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Veda v CENTRE: Rastliny už nestačia nášmu tempu...

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie