Slovenská veda zaostáva za vyspelým svetom

14. 04. 2015

Rozhlasová stanica Slovensko_logo (09. 04. 2015; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Peter Hanák, Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Slovenská veda zaostáva za vyspelým svetom v počte citácií na jednu publikáciu. V rebríčku podľa databázy Web of Knowledge, ktorý zostavuje agentúra Thomson Reuters, je v tejto kategórii Slovensko až na 101. mieste zo sto 153 štátov. Ďaleko pred nami je celá západná Európa aj väčšina našich susedov. Predbehli nás dokonca aj také krajiny, ako napríklad Senegal. Kým publikáciu slovenského vedca cituje priemerne osem iných vedcov, prácu českého vedca takmer desať, maďarského 11,5, rakúskeho 15 a v iných vyspelých západoeurópskych štátoch sa toto číslo pohybuje tiež okolo 15. Prečo je to tak, sa Peter Hanák pýtal šéfa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry a bývalého prorektora Univerzity Komenského Ivana Ostrovského."

Peter Hanák, redaktor: „Vy ste vo svojej poslednej správe konštatovali, že slovenská veda zaostáva za svetom. Čo je náš najväčší problém, prečo je to tak?"

Ivan Ostrovský, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Náš najväčší problém je nedostatočná kvalita výsledkov slovenskej vedy, ktorá vyplýva z jej fragmentácie a nedostatočnej finančnej podpory."

Peter Hanák: „Čo to znamená v praxi, že vlastne ostatné štáty majú lepšie výsledky, pretože majú v systéme viac peňazí, alebo aj preto, že ten systém je u nás horšie usporiadaný?"

Ivan Ostrovský: „Predovšetkým ten systém nie je dobre usporiadaný. My ako jedna z mála krajín naďalej si udržiavame archaický systém akadémie vied ako výkonnej výskumnej inštitúcie a sústavy vysokých škôl, z ktorých väčšina sa nazýva univerzity, ale pritom v skutočnosti osemdesiat percent výskumného výkonu zabezpečujú len dve inštitúcie na Slovensku a to Slovenská akadémia vied a Univerzita Komenského prakticky rovnakým dielom."

Peter Hanák: „A čo tie ostatné? Čo napríklad technické univerzity o ktorých sa hovorí, že sú tie výskumné inštitúcie alebo, že by mali byť tým motorom vývoja a inovácií?"

Ivan Ostrovský: „Skôr platí, že by mali byť tým motorom a skôr by mali byť tým motorom pre inovácie, to znamená vzhľadom na počet obyvateľov, počet dve špičkové výskumné inštitúcie je postačujúci, potrebovali by akurát podstatne lepšiu spoločenskú a finančnú podporu."

Peter Hanák: „No a tie technické univerzity to neplnia tú svoju úlohu teda?"

Ivan Ostrovský: „Plnia čiastočne, pretože aj podmienky v ktorých sa pohybujú nie sú dostatočné a nemyslím len financie. Organizácia a podpora je poznačená veľkým rovnostárstvom, prakticky rovnomerným rozdeľovaním financií a samozrejme tých je pre oblasť vedy, výskumu a inovácií zásadný nedostatok."

Peter Hanák: „Vláda má svoju stratégiu výskumu. Zatiaľ zaviedla daňové úľavy pre podnikateľov, ktorí robia výskum, pripravuje sa transformácia Slovenskej akadémie vied. Stačí to podľa vás?"

Ivan Ostrovský: „No z hľadiska organizačného by to možno aj mohlo stačiť keby bolo známe, akým spôsobom budú agentúry ... transferované do jedného telesa a s akou finančnou podporou môžu rátať s tým, že táto by mala byť nielen dostatočne vysoká, ale predovšetkým pravidelná. Ten grantový systém národný trpí predovšetkým na nepravidelnosť. Nielen na nedostatočnú výšku, ale aj na nepravidelnosť výziev a nejednotné pravidlá."

Marta Jančkárová: „Toľko šéf akademickej rankingovej a ratingovej agentúry Ivan Ostrovský. Peter Hanák o rozhovor požiadal aj predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka."

Peter Hanák: „Akademická rankingová a ratingová agentúra hovorí, že na základe viacerých medzinárodných rebríčkov slovenská veda výrazne zaostáva za svetovou vedou aj za okolitými štátmi najmä v kvalite. Nie v kvantite, ale je to hlavne v tom ukazovateli počtu citácií na publikáciu. Čomu to pripisujete?"

Pavol Šajgalík, podpredseda SAV: „Problém je možno trošku komplexnejší a keď hovoríme o citáciách, tak na Slovensku väčšinou hovoríme o technických a prírodných vedách, pretože tie humanitné sa v týchto rebríčkoch aspoň, čo sa týka Slovenska nie veľmi výrazne presadzujú. Prečo zaostáva slovenská veda? Je dosť nízky záujem študentov o prírodné a technické vedy, pretože tie sú náročnejšie ako vedy iné. Tých málo študentov, ktorí sa do týchto vedných oblastí dostanú, nemusia byť vždy úplne tej najvyššej kvality."

Peter Hanák: „Je ten trend taký, že slovenská veda aj kvalitatívne, keby sme teraz nepozerali znova na tie publikácie, zaostáva napríklad za okolitými štátmi? Sme v niečom naozaj zaostalejší?"

Pavol Šajgalík: „Keď si pozriete ľubovoľné hodnotenia, či už sú to hodnotenia SCImago, alebo naše porovnanie povedzme Slovenskej akadémie vied s Českou akadémiou vied, tak z týchto hodnotení nám vychádza, že čo sa týka publikačnej aktivity, sme v zásade porovnateľní povedzme s Českou republikou. Naozaj, to čo je pravda je, že tie odozvy čo sa týka citácií, máme nižšie, ale nie sú tak výrazne nižšie, aby to nezodpovedalo povedzme celkovému financovaniu vedy v Českej republike a na Slovensku."

Peter Hanák: „Takže ak zaostávame je to podľa vás otázka financií, že u nás ide tých peňazí na vedu menej?"

Pavol Šajgalík: „Do istej miery áno, pretože keď sa znova vrátime k tým vedeckým pracovníkom, ktorí vedu robia, ich finančné ohodnotenie v porovnaní s okolitými krajinami je relatívne nižšie, aj keď to porovnávame s Českou republikou a už to nechcem porovnávať s Rakúskom alebo s Maďarskom, alebo s Nemeckom. Toto má istý vplyv, pretože vedeckí pracovníci musia byť entuziasti, aby ostali tu pracovať a takých ľudí nie je veľa, no a potom tie tímy častokrát sú aj personálne podvyživené. Že dneska sme na tom dobre, pretože z európskych štrukturálnych fondov sme prístrojovo relatívne dobre vybavení, dneska začíname trpieť na ľudské zdroje."

Peter Hanák: „Znamená to, že je nedostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí by mohli byť vedcami, alebo prečo teda trpíme na nedostatok ľudských zdrojov?"

Pavol Šajgalík: „Myslím si, že to je všeobecný svetový trend a keď pozriete na západ od našich hraníc povedzme prídete do Nemecka na technickú univerzitu, tak veľký diel doktorandov a čerstvých postdoc ov sú ľudia, ktorí pochádzajú či už z Ázie, teda z Číny, Indie, alebo z iných kútov sveta. Nie sú to vo väčšinovej miere, nie sú to práve domáci študenti. Čiže zrejme ten odliv, alebo pokles záujmu aj v tých krajinách je viditeľný."

Peter Hanák: „Ale čím to je? Prečo to je tak?"

Pavol Šajgalík: „Lebo to štúdium je ťažké a Európa spohodlnieva a ľudia neradi robia veci, ktoré sú zložité a ťažké, skôr hľadajú jednoduchšiu cestu a preto aj u nás máte veľmi veľa študentov, ktorí študujú iné odbory. Nechcem ich menovať, aby som ich nedajbože nejakým spôsobom nestaval do svetla, že znižujem proste ich úroveň, alebo čokoľvek, ale máme množstvo študentov na niektorých odboroch, ale keď idete pozriete sa na počty študentov na technických univerzitách, tak sú odbory ako chémia a fyzika a matematika, ktoré určite nie sú preplnené."

Peter Hanák: „Čo treba urobiť na to, aby sa to zlepšilo? Stačia peniaze, alebo musí prísť k nejakej reforme systému vedy na Slovensku?"

Pavol Šajgalík: „Treba nájsť vhodný kľúč motivácie študentov už na stredných školách, aby išli práve študovať tieto smery, ktoré nás dostanú aj v oblasti vedy na vyššiu úroveň, aby sme sa priblížili európskemu priemeru."

Marta Jančkárová: „Konštatuje v rozhovore s Petrom Hanákom predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

 

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, vzdelávanie, inovácie

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač