V. Páleník – tri roky pôsobenia vlády

20. 04. 2015

logo Televízna stanica TA 3(13. 04. 2015; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 5/5; Marek Mašura / ‑)

Marek Mašura, moderátor: „Na tri roky vlády Roberta Fica sa teraz pozrieme spolu s Viliamom Páleníkom, odborníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Pán Páleník, prajem príjemný dobrý deň. Pán Páleník, tak pred hodinou sme dávali naživo na TA 3 prejav premiéra, ktorý hodnotil tri roky pôsobenia vlády, vy ste tento prejav tak isto pozorne sledovali. Tak ako vnímate slová premiéra, ako odborník, čo sa vám páčilo a čo vám naopak chýbalo?"

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: „Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa sústredil iba na tú časť hospodárskej politiky, tie iné časti nechcem, ani neviem nejako komplexnejšie posúdiť. Z hľadiska hospodárskej politiky boli rozdelené tie oblasti v podstate na tri časti –  to boli verejné financie, hospodársky rast, zamestnanosť. Z hľadiska hospodárskeho, z hľadiska verejných financií možno súhlasiť s tým, že naozaj sa podarilo udržať stabilitu verejných financií. To je dôsledok aj práca ministra, ale predovšetkým profesionálneho aparátu ministerstva financií, štátnej pokladne, v tomto naozaj sme urobili na Slovensku veľký pokrok, a to je dobré.

Na druhej strane ale v oblasti hospodárskeho rastu máme dobrý rast hrubého domáceho produktu, to je pravda. Ale stále ten rast je stavaný na vysokých investíciách, na aktivitách zahraničného kapitálu a tu je zaujímavé, že neustále rastie hospodársky rast meraný hrubým domácim produktom, ale postupne klesá podiel dôchodkov domácnosti na HDP. Čiže ako keby z toho koláča, ktorý vytvoríme, stále menej, menšia časť toho koláča zostane pre domácnosti, čiže viac získavajú zahraniční investori, viac si nechávajú podniky, viac si necháva vláda. A táto kritika hrubého domáceho produktu ako ukazovateľa hospodárskej úspešnosti je veľmi častá, nakoniec aj premiér zvykol kritizovať hrubý domáci produkt, a preto by bolo zaujímavé pozrieť sa, ako za tie posledné roky sa vyvíjali dôchodky domácností, ich podiel na HDP."

Marek Mašura: „Keď ste spomenuli ten hrubý domáci produkt, čiže rast našej ekonomiky, tak zostaňme pri tejto téme. Pre tento rok sa očakáva rast aký tu už dávno nebol, približne päť rokov. Tak ako odborník, posúďte, že či tento rast ide na vrub vláde alebo lepšej situácii našich odberateľov ako napríklad Nemecka."

Viliam Páleník: „Tak ten vývoj zahraničných trhov nie je zase až tak dobrý, ako by sa zdalo, ale naša ekonomika je konkurencieschopná, a preto dokáže sa presadiť aj v tých napätých konkurenčných vzťahoch, to je predovšetkým úspech našej ekonomiky, ani nie vonkajšieho dopytu. Tá ekonomika ale je postavená na tých niekoľkých odvetviach, ako je automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel, ale tie prakticky celé majú zahraničných vlastníkov, čiže je to na vrub aj našich pracovníkov aj našich technológov, ale aj našej vlády, ale aj zahraničných investorov. A tu je problém, že vlastne vláda ani verbálne nejako neocenila prácu slovenských podnikateľov, ani nejakým zlepšovaním podnikateľského prostredia to nespravila a je logické, že zahraniční investori si svoje zisky právom berú do zahraničia, a to znižuje podiel týchto slovenských domácností na HDP. Takže chýba mi tam podpora slovenského, slovenských podnikateľov a hlavne slovenskej znalostnej ekonomiky, tam veľmi zaostávame."

Marek Mašura: „Akým spôsobom konkrétne, čo by mala vláda urobiť?"

Viliam Páleník: „Tak okrem naozaj aj morálneho uznania poctivým podnikateľom, to nezaznelo, to som si nevšimol, by tam bolo dobré aj naozaj reálna podpora výskumu, vývoja na Slovensku tak z verejných prostriedkov, aj zo súkromných prostriedkov, tam nastalo zlepšenie, tým, že sú to už daňovo uznateľné veci, ale tie verejné prostriedky po reforme vedy by mali, mali tiecť do ekonomiky výraznejšie, aby sme ten hospodársky rast mali postavený aj na našich, na našich bedrách. A ďalšia priorita hospodárskej politiky je zamestnanosť."

Marek Mašura: „K tomu sa práve chcem aj teraz dostať, keďže o tom hovoril aj premiér. Ako vnímate problém, ktorý máme na Slovensku s vysokou nezamestnanosťou, tá sa za uplynulé dva roky znížila, premiér na tlačovej konferencii vyzdvihol zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu, tak isto nižšie odvody pre nízko príjmových zamestnancov. To všetko by malo pomôcť s týmto obrovským problémom, s ktorým sa slovenská ekonomika nevie už dlhšiu dobu vysporiadať. Ako vy vnímate tieto opatrenia?"

Viliam Páleník: „V tej oblasti krátkodobej nezamestnanosti slovenská ekonomika nejako mimoriadne nevybočuje z európskych priemerov. Tu sa aj dosiahli úspechy, naozaj klesla nezamestnanosť, stúpla zamestnanosť na úrovni desaťtisícov ľudí z tých zhruba 400‑tisíc nezamestnaných, to nie je malé číslo. Ale čo považujem za veľmi varovné, je nárast nezamestnaných, ktorí nepracujú dlhšie ako tri roky. Tam nastal až 25‑percentný nárast, o štvrtinu nám pribudli ľudia, ktorí viac ako tri roky nepracujú, plus sú tam ľudia, ktorí ani nie sú evidovaní, že nepracujú, sú na sociálnych dávkach. Táto skupina takzvaných nezamestnateľných ľudí, lebo keď už niekto tri roky nepracuje, tak už naozaj stráca návyky, nehľadá prácu, už si neverí, alebo sú aj skupiny ľudí, ktorí nikdy nepracovali, nevedia, čo to je práca. Táto skupina u nás narastá a tomu sa v minulých rokoch vláda nevenovala a ani v prioritách na najbližší rok túto skupinu, to tvrdé jadro dlhodobo nezamestnaných nerieši."

Marek Mašura: „Dlhodobá nezamestnanosť je jednou z vašich tém, ktoré často spomínate. Tak poďme si povedať aj možné riešenie, samozrejme, je nám jasné, že to bude beh na dlhé trate, ale čo by mohlo pomôcť s tou armádou nezamestnaných, ktorí si už rok, dva, tri nevedia nájsť prácu."

Viliam Páleník: „Tak tri, päť, dvadsať rokov, alebo si aj nehľadajú prácu. Toto je problém, ktorý na Slovensku je veľký, ale v niektorých regiónoch je mimoriadne kumulovaný a vytvára veľké sociálne napätie. Je to juh stredného Slovenska, tie okresy Rimavská Sobota, Rožňava, Revúca, alebo ten severovýchod Slovenska – Spiš a podobne. Nie je to problém západ – východ, sú to naozaj niektoré okresy, kde je to mimoriadne vyhrotené, je to vyhrotené veľkou nezamestnanosťou, je to ale vyhrotené veľkou koncentráciou rómskej minority. Netreba zabúdať a naozaj sa tomu nevenuje pozornosť, že na Slovensku osem percent všetkej populácie žije v segregovaných rómskych osadách. To je, na porovnanie, pomaly viac máme segregovaných Rómov ako celú maďarskú menšinu, o ktorej sa veľa rozpráva. Ale tie segregované komunity naozaj sú sociálne neúnosné, tak pre tých ľudí, ktorí žijú v nich, ale aj pre tých, ktorí majú žiť s nimi. Takže toto je závažná otázka, ktorá kombinuje s tou vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti, a to spôsobuje obrovské regionálne rozdiely na tej úrovni malých regiónov a tomu, tým regionálnym rozdielom a rómskej komunite sa vláda venuje nedostatočne a v hodnotení premiéra táto téma úplne chýbala."

Marek Mašura: „Ja som sa vás v predošlej otázke pýtal na riešenie, vy ste teraz opäť identifikovali problém trochu konkrétnejšie, tak poďme sa pozrieť na to, čo by mohlo pomôcť."

Viliam Páleník: „Tak k rómskej otázke my navrhuje už dlhodobejšie, aby sa začalo s tým, aby tí rodičia Rómov, tí ľudia mladší a v strednom veku, aby dostali šancu pracovať, to znamená, aby sa vytvárali z verejných prostriedkov riadne pracovné miesta takzvanou formou inkluzívneho zamestnávania."

Marek Mašura: „Čo to znamená?"

Viliam Páleník: „To je oblasť, aby vznikli verejné obstarávania, takzvané sociálne verejné obstarávania, ktoré sa na európskej úrovni veľmi presadzujú a na Slovensku úplne absentujú, aby sa verejným obstarávaním zadali práce, kde je povinnosť zamestnať dlhodobo nezamestnaných alebo ťažšie zamestnateľných, aby oni získali základné pracovné návyky, základné pracovné zručnosti a aby mali šancu uchádzať na normálnom trhu práce. Lebo pre týchto ľudí rôzne daňové úľavy a súbehy sú nečinné, lebo oni jednoducho ani prácu nehľadajú a keď ju nájdu, tak po dvoch, troch dňoch prídu neskoro do práce, alebo nevydržia pracovať. Jednoducho sú to prípady, ktoré potrebujú špeciálny spôsob získavania a znovuzískavania pracovných návykov. Nezabudnime, že z takej segregovanej rómskej osady jak je človek 30‑, 35‑ročný, tak už má niekoľko detí, má rodinu, ale nikdy nepracoval a dokonca ani vo svojom okolí nikdy nikoho nevidel pracovať, a to sú naozaj ľudia, ktorí sú segregovaní a v rámci inkluzívnej politiky by mali byť usadení. Tomuto by vláda sa mala venovať. A keď tí ľudia získajú základné pracovné návyky, tak potom je veľmi dôležité, aby získali aj kvalifikáciu, aby aj deti chodili do školy, aby mali aj riadne bývanie, ale bez toho, aby sami pracovali, si to riadne bývanie nevážia, tie deti nechápu, načo majú chodiť do školy, keď vlastne aj tak nebudú pracovať a ten televízor si vedia pustiť aj bez toho, aby mali kvalitné vzdelanie."

Marek Mašura: „Pán Páleník, tak to už bola moja posledná otázka, ďakujem, že ste si našli čas a zhodnotili niektoré body z programu vlády za tri roky jej pôsobenia. Prajem vám ešte príjemný deň."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , sociálne vedy , politické vedy

Tlač