Výskum priemyselného skla

07. 04. 2015

Televízna stanica TA 3_logo(24. 03. 2015; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová)

Simona Frantová, moderátorka: „Tradícia slovenského skla siaha až do 16. storočia. Výroba týchto krehkých si vyžaduje precíznosť a tiež roky praxe. V dnešnej relácii Euroskop sa dozviete, ako prebieha výskum tavenia a tvarovania priemyselného skla. Vitajte. Mojím dnešným hosťom je Michal Tomášek, projektový manažér spoločnosti Rona a pozvanie do štúdia prijal aj Marián Kostolányi z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekne vás vítam. Spoločnosť Rona patrí do súkromného sektoru, ktorý mal tak isto možnosť uchádzať sa o eurofondy. Pán Kostolányi, v akej oblasti mohli podniky realizovať svoje projekty?"

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Subjekty privátneho sektora v programovom období 2007 až 2013 realizovali projekte zamerané na aplikovaný výskum a to z prioritnej osi dva z opatrenia 2.2., kde bol prenos poznatkov a technológii získaných výskumov do praxe. Prenos týchto poznatkov bol realizovaný prostredníctvom operačného programu Výskum a vývoj. Celkovo bolo úspešných sto projektov a bolo vyhlásených deväť výziev v celkovej výške nenávratného finančného príspevku takmer 204 miliónov eur, ktoré sa, tieto projekty sa zrealizovali, alebo v súčasnosti sa implementujú. Projekty reagujú na požiadavky a potreby z praxe. Akcentuje sa priama spolupráca podnikov s akademickou obcou. Projekty boli financované z vlastných zdrojov, prostredníctvom eurofondov a taktiež zo štátneho rozpočtu. Výzvy boli zamerané na aplikovaný výskum, experimentálny vývoj a to hlavne v oblasti energeticky a taktiež vplyvov na životné prostredie. Cieľom týchto výziev bolo zvýšiť spoluprácu výskumno-vývojových inštitúcií s akademickou obcou, s hospodárskou praxou s tým, aby sa zlepšil prenos poznatkov z teórie do praxe a aby sa zvýšil hospodársky rast regiónov a celého Slovenska."

Simona Frantová: „Vráťme sa na úplný začiatok. Pán Tomášek, prečo ste sa rozhodli reagovať na výzvu agentúry a uchádzať sa tak o eurofondy?"

MMichal Tomášek, projektový manažér spoločnosti Rona: „Naša spoločnosť mala a stále má vypracovaný dlhodobý technologický zámer. Aj preto disponujeme najmodernejšími technológiami, by som si dovolil tvrdiť, ale tie sa veľmi rýchlo, stávajú sa morálne zastaranými a ich modernizácia vyžaduje veľa úsilia, času a v neposlednom rade aj prostriedkov. Práve vo výzve na aplikovaný výskum a vývoj v transfere technológií sme videli príležitosť, ako v tom čase nastupujúcej hospodárskej recesie za pomoci špičkových výskumných pracovníkov sa stať efektívnejší vo využívaní najmodernejších technológii. Mali sme cieľ zostať na špici s ostatnými výrobcami skla na európskej a medzinárodnej úrovni. Ono technológie v našich sklárňach sa nedodávajú na kľúč. Sú spolu vyvíjané na jednej strane s dodávateľmi a na druhej strane odbornými zamestnancami našej spoločnosti. Čiže ich neustále vzdelávanie, ich vedomosti sú veľmi dôležité, aby dokázali participovať na takomto výskume. A myslíme si, že práve tento projekt spĺňa tieto požiadavky."

Simona Frantová: „Na realizovanie tohto projektu ste získali viac ako milión eur, čo bolo cieľom vášho výskumu?"

Michal Tomášek: „Tak už z názvu projektu, je veľmi dlhý, je to Priemyselný výskum pre potreby zefektívnenia unikátnej technológie tavenia a tvarovania úžitkového skla, vyplývajú dve hlavné témy, ktorým sa venujeme. Je to tavenie skloviny a tvarovanie výrobkov. Dovolil by som si o projekte ešte pár informácii. Jeho realizácia začala 1. mája 2010 a plánovaný koniec je na 30. apríla 2015. Za našu spoločnosť pracuje na projekte 19 zamestnancov a 8 odborných zamestnancov, výskumníci sú od partnera z akademickej obce. Cieľom v aktivite, ktorá sa venuje taveniu je zdokonaliť, optimalizovať proces tavenia za použitia plynného média a elektrického výhrevu. Tam vidíme možnosť šetrenia elektrickej energie, čiže nákladov a taktiež znižovanie emisií vypúšťaných do ovzdušia, čo priaznivo pôsobí na životné prostredie. v aktivite tvarovanie výrobkov sa snažíme o vytvorenie vierohodného matematického modelu, ktorý nám pomôže pri samotnom tvarovaní výrobkov od fázy vyfúknutia kvapky až po finálny výrobok. Väčšinu čiastkových cieľov už máme splnenú Možno by som v krátkosti povedal, že za aktivitu tavenie sme spolupracovali s akademickou inštitúciou z Talianska, čo je obdoba Slovenskej akadémie vied. Skúmali sme zmluvný výskum s názvom Výskum korózie žiaru materiálov. Tieto výsledky budú slúžiť pracovníkom v oblasti tavenia a to napríklad pri novom dizajne taviacich agregátov. A za aktivitu tvarovanie výrobkov sme obstarali experimentálne tvarovacie nástroje. Cieľom celého projektu je vytvoriť expertný systém, vďaka ktorému budeme môcť optimalizovať taviaci a tvarovací proces našej spoločnosti."

Simona Frantová: „Doplním, že súkromné firmy mohli realizovať svoje projekty len v spolupráci s výskumnou organizáciu, prípadne ďalším súkromným podnikom. Ako to bolo vo vašom prípade, s kým ste vy spolupracovali."

Michal Tomášek: „My v projekte spolupracujeme s Ústavom anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied, detašované pracovisko Trenčín. Jedným z dôvodov bolo pravidelné umiestňovanie daného ústavu na popredných priečkach v hodnotení jednotlivých ústavov akadémie, ktoré organizuje Akademická rankingová a ratingová agentúra. Ďalej to bolo dlhodobé zameranie na výskum a vývoj v oblasti anorganickej chémie materiálov, špeciálne na nekovové anorganické materiály, čo už je teda sklo a pokročilá keramika. Čo sa týka základného výskumu, tak výsledky Ústavu anorganickej chémie sú porovnateľné s podobnými inštitúciami v Európe, čo teda dokazuje aj bohatá publikačná činnosť a častá citácia zverejnených prác. V neposlednom rade to bola aj ich kvalitná vedomostná báza ako dôsledok personálnej kontinuity s bývalým Výskumným a vývojovým ústavom sklárskym, ktorý sa nachádzal v Trenčíne."

Simona Frantová: „Financovanie projektov súkromných firiem bolo podstatne odlišné ako pri univerzitách alebo Slovenskej akadémii vied. Pán Kostolányi, skúste nám priblížiť, v čom boli tie hlavné rozdiely?"

Marián Kostolányi: „Súkromná firma v tejto výzve alebo v týchto výzvach bola v pozícii žiadateľa, to znamená pri podávaní žiadosti a pri podpísaní zmluvy v pozícii prijímateľa a partnerov mohla mať vedecko-technické inštitúcie ako univerzity, vysoké školy a to prostredníctvom svojich fakúlt alebo Slovenská akadémia vied prostredníctvom svojich ústavov. Avšak odlišný bol pomer vlastných zdrojov k eurofondom. Podniky sa mohli uchádzať o nenávratný finančný príspevok v rámci schémy štátnej pomoci, ale museli disponovať omnoho väčšími vlastnými zdrojmi ako univerzity alebo Slovenská akadémia vied. To znamená, že minimálna spoluúčasť súkromných podnikov na projektoch bola desať percent, kdežto štátne vedecko-výskumné inštitúcie mali stopercentnú hradenú účasť za projekt zo zdrojov eurofondov alebo štátneho rozpočtu. Verejný sektor alebo verejné výskumné ústavy mali spoluúčasť päťpercentnú. Ešte bola aj rôzna intenzita pomoci a to podľa toho, na aký zámer bol projekt zameraný. Ďalšia vec bola, či išlo o malý, veľký alebo stredný podnik, intenzita tej pomoci bola všade iná."

Simona Frantová: „Vrátim sa ešte k projektu, o ktorom sme sa rozprávali. Pán Tomášek, aj napriek tomu, že je stále v štádiu realizácie, skúste zhodnotiť, aký mal tento výskum dopad na samotnú výrobu?"

Michal Tomášek: „Už počas implementácie projektu aktívne využívame poznatky nadobudnuté z výskumu na projekte. Za všetko spomeniem dva konkrétne prípady. Prvým je v oblasti tavenia využívanie modelu taviaceho agregátu. Tento model presne kopíruje jeden z nášho taviaceho agregátu, ktorý sa nachádza v sklárňach. Pomocou neho dokážeme nasimulovať zmeny parametrov tavenia a zistiť, či tieto zmeny pomôžu pri výrobnom procese alebo nie. Keďže sa to všetko deje na počítači, prípadné negatívne dôsledky sa nestanú v reálnej výrobe, čím ušetríme čas a prestoje, na ktoré sme veľmi citliví, keďže naša spoločnosť pracuje v nepretržitej prevádzke. Druhým príkladom v oblasti tvarovania je matematický model, simulácia tvarovacieho procesu, kde si vieme už teraz nasimulovať proces od začiatku, to jest od dostania sa kvapky do formy až po finálne vyfúknutie výrobku. Takto vieme namodelovať rôzne prestupy tepla a rôzne parametre, ktoré sú potrebné pre odborných pracovníkov v tejto aktivite. Ako som povedal, tým cieľom nášho projektu je urobiť istý expertný systém, ktorý pomôže pri reálnej výrobe našim pracovníkom."

Simona Frantová: „Pán Tomášek, pred nami je nové programové obdobie. Na akú ďalšiu oblasť výskumu by ste sa chceli zamerať?"

Michal Tomášek: „My by sme veľmi radi pokračovali vo výskume s Ústavom anorganickej chémie, s ktorým máme aj spoločné pracovisko v našich sklárňach. Toto spoločné pracovisko vzniklo ako jeden z výstupov tohto projektu. Myslíme si, že pri používaní takýchto moderných technológií, aké máme my, je neustály výskum a vývoj veľmi dôležitý, čo ale iba v réžii našej firmy Rona asi nie je možné. Preto sa budeme snažiť hľadať ďalšie zdroje financovania aj pre pokračovanie fungovania tohto pracoviska. Čo sa týka štrukturálnych fondov, tak na budúce obdobie radi by sme privítali nejakú investičnú pomoc na zámery súvisiace s elimináciou vypúšťania emisií do ovzdušia."

Simona Frantová: „Vaše slová uzatvorili našu dnešnú diskusiu. Páni ja vám ďakujem za cenné informácie. Dovidenia.

Veríme, že aj v dnešnej relácii ste si našli informácie, ktoré vás zaujali. Ak máte nejaké otázky, neváhajte nám napísať na e-mailovú adresu euroskop@ta3.com. Teším sa na vás opäť o týždeň. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
projekty, inovácie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač