Vzdelaní a humánni

17. 04. 2015

Televízna stanica TA 3_logo(15. 04. 2015; Televízna stanica TA 3; Biznis; 20.45; por. 1/1; Daniela Piršelová)

Daniela Piršelová, moderátorka: „Je jednou z troch Lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl na Slovensku. Zastáva popredné miesto v oblasti medicínskeho vzdelávania doma i vo svete, a jej cieľom je vychovávať nielen vzdelaných, ale aj humánnych absolventov. Mojím hosťom je dnes prodekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Andrea Čalkovská.

Pani Čalkovská, pani prodekanka, Lekárskej fakulte patrí popredné miesto v rámci medicínskeho vzdelávania, aj doma, aj v zahraničí. Ročne podľa informácií, ktoré mám, študuje u vás asi 1 500 študentov, a Akademická ratingová agentúra vás už opakovanie niekoľkokrát označila alebo vyhodnotila za najlepšiu Lekársku fakultu na Slovensku. Ako sme sa pred chvíľočkou rozprávali, dnes, keď sa hovorí najmä, alebo komunikuje o nekvalitných vysokých školách, o nekvalitnom vzdelávacom procese, a systéme, tak je veľmi príjemné teda byť v prostredí, kde to funguje. A to, čo ma zaujíma, je, ako je to možné, že to teda funguje na vysokej škole, čím to je?"

Andrea Čalkovská, prodekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine: „Vždycky, keď sa vytvárajú takéto rebríčky inštitúcií podľa nejakých ratingov a rankingov, tak sa diskutuje o tom, že aké tie kritériá sú nastavené. Tým, že naša fakulta sa vlastne opakovane už niekoľko rokov umiestňuje na popredných miestach aj v období, keď sa tie kritériá menia, tak si myslíme, že to nebude náhoda. Z tej správy JLF UK, ktorú spomínate, sa dá vyčítať napríklad to, že máme najväčšie percento učiteľov, pedagógov s PhD. titulom, a takisto profesorov a docentov na celkový počet učiteľov, pretože sa aktívne venujeme vlastne kvalifikačnému rastu učiteľov. Ďalej máme najvyšší počet zahraničných študentov. Ako prví sme začali vzdelávať v anglickom jazyku na Slovensku. Máme najnižšie percento nezamestnaných absolventov našej fakulty. Našou silnou stránkou je napríklad aj doktorandské štúdium, sme členom, naša fakulta je členom Orphea, čo je medzinárodná organizácia, ktorá sa venuje doktorandskému štúdiu, aktívne sa podieľame na príprave medzinárodných štandardov pre PhD. štúdiu v medicíne. Darí sa nám aj v získavaní grantov. Zaviedli sme ako prví systém kvality vo všetkých oblastiach a študenti považujú vzdelávanie na našej fakulte za veľmi atraktívne. Nakoniec konštatuje sa aj v tejto správe ARRA, že naša fakulta patrí medzi najatraktívnejšie, resp. je najatraktívnejšia na Slovensku.

Chcela by som povedal, že táto značka JLF UK, ak to tak môžem nazvať, nevznikla sama od seba, ale je za tým tvrdá usilovná práca. Fakulta vznikla v roku 1969 a vlastne odvtedy prešla určitým vývojom, tá cesta nebola ľahká, ale treba povedať, vlastne keď sa na to pozrieme s odstupom rokov, tak konštatujeme, že práve tie neľahké podmienky ju posúvali dopredu, pretože vždycky sme sa museli snažiť viacej ako tí ostatní. Je za tým samozrejme, alebo sú za tým aj rozhodnutia akademických funkcionárov, je za tým mravenčia práca zamestnancov, a treba povedať, že aj Martin má takú osobitú atmosféru, ktorá umožňuje, aby sme sa sústredili vlastne na to podstatné, na tú prácu."

Daniela Piršelová: „To je vidieť aj za nami, neviem, či to vidno na kamere, ale je tam krásny výhľad, takže možno, keď si predstavujem ako študent sedieť v týchto laviciach, tak je to určite o niečom inom. Opäť sa možno vrátim k tomu, k tej kvalite vzdelávania. Ako som už naznačila, hovorí sa o tom, že vysoké školy produkujú študentov skôr na úrad práce ako na trh práce a pre jeho potreby. Hovorili ste už aj vy, že jednou z tých vecí je, že tu naozaj robia kapacity a kvalitní ľudia. A takisto ma možno zaujíma aj spolupráca so zahraničím, pretože hovorí sa, že aby slovenské školy držali krok v kvalite a progredovali, tak je potrebné, aby si nechali "povedať" čo to aj od tých zahraničných skúsenejších možno, alebo z iného systému, napríklad škandinávske krajiny sú pre nás, aj systém vzdelávania veľmi veľkým plusom, alebo vzorom. Tak ako funguje škola verzus zahraničie?"

Andrea Čalkovská: „Áno, je to pravda, to percento nezamestnaných absolventov je veľmi nízke, prakticky nemáme takýchto absolventov. To snáď môže nasvedčovať tomu, že absolventi sú dobre pripravení a sú konkurencieschopní na tom trhu práce. Je dôležité povedať aj to, akí študenti k nám prichádzajú študovať. Ide o kvalitných študentov, pretože prechádzajú ťažkým výberovým konaním, dá sa povedať, že tu študujú vlastne len tí najlepší z najlepších, a je to naozaj vidieť. Sú to študenti, ktorí majú záujem o štúdium, sú motivovaní, dobre sa s nimi pracuje. V posledných rokoch na našej fakulte prijímame do prvého ročníka vlastne len okolo 100 študentov na slovenský program v slovenskom jazyku.

Pokiaľ ide o ten medzinárodný rozmer, fakulta samotná je členmi rôznych medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú aj vzdelávania a podobne, takže tieto trendy určite monitorujeme a snažíme sa ich presadzovať aj u nás, teda tie, ktoré považujeme samozrejme za zaujímavé. Ďalšia vec je tá, že snažíme sa, aby naši študenti videli, ako to funguje vonku v zahraničí, takže toto sa uskutočňuje buď na základe bilaterálnych dohôd, ktoré má fakulta podpísané aj v rámci univerzity, alebo teda aj fakulty ako takej, ďalej je to program ERASMUS plus, ktorý umožňuje mobility, sú to rôzny formy stáží, výmenné pobyty, a to nielen študentov, ale aj pedagógovia môžu vycestovať, a zas na druhej strane môžu napríklad študenti zo zahraničia, pedagógovia, prísť ku nám. A z tých ďalších programov je to napríklad LIONS Austria program. A nesmiem zabudnúť na niektoré projekty, ako sú napríklad projekty Európskeho sociálneho fondu, ktoré nám naozaj umožnili, že veľmi veľa doktorandov, študentov tretieho stupňa štúdia mohlo vycestovať na vedecké pobyty vďaka nim.

Sú tu pracoviská, kde prebieha výučba študentov tých vyšších ročníkov. Prioritou na týchto pracoviskách je pacient. To zároveň aj dokumentuje vlastne tú náročnosť práce lekára pedagóga. Je pravda, že v poslednom období sa nám darí rozvíjať tieto pracoviská, budovať infraštruktúru, inovovať ich, a to zároveň mení situáciu v tom zmysle, že kým ku vedecko výskumným výsledkom prispievali hlavne základné a preklinické pracoviská, tak v súčasnosti už aj tie kliniky veľkým dielom k tomuto prispievajú. To sa vlastne premietne zároveň do prevencie, liečby a diagnostiky pacienta, a chcela by som vlastne zdôrazniť na tomto mieste aj to, že toto budovanie, rozvíjanie klinických báz je možné vďaka dobrým vzťahom, ktoré existujú medzi Univerzitnou nemocnicou Martina a fakultou, ktoré vlastne nepostihli tie spory o kompetencie, ktoré boli v iných mestách.

Rada by som sa pochválila tým, že na pôde Jesseniovej lekárskej fakulty vznikli originálne výsledky, ktoré sa týkajú výskumu rakoviny prsníka. Tento výskum sa realizuje asi od roku 2005, je takým pekným príkladom vlastne spolupráce gynekológov, molekulových biológov a ďalších špecialistov. Ale treba povedať, že na to, aby takéto výsledky vznikali, je treba, aby boli splnené aj ďalšie podmienky. Jednu z tých podmienok je, že musia byť k dispozícii kvalitní ľudia. Tých ľudí si vychovávame, máme PhD. študentov, ktorí, ak sú talentovaní, tak sa ich snažíme stabilizovať a poskytnúť im priestor a podmienky, aby ostávali na fakulte.

A tou druhou podmienkou je vlastne infraštruktúra vybudovaná, ktorá je potrebná na to, aby teda existovali prístroje, aby bolo na čom ten výskum robiť. V podstate rozvoj infraštruktúry nám umožnili projekty zo štrukturálnych fondov, sú to napríklad Centrá excelentnosti, ktorých máme viaceré na fakulte, je to Kompetenčné centrum, a je to historicky najvýznamnejší projekt, ktorý momentálne riešime, alebo budujeme   martinské Centrum pre biomedicínu. Je to projekt, ktorý sme získali z operačného programu Výskum a vývoj. Preinvestovaných je 26 miliónov eur. A začali sme so stavbou v roku 2013. V týchto dňoch má prebiehať kolaudácia. Takže bude to moderné centrum pre vedu, budú tam riešené štyri základné oblasti výskumu, tak ako sme teda počuli, onkológia samozrejme, a potom molekulová medicína, respirológia a neurovedy.

Dôležité tiež je, čo chcem zdôrazniť, že bude to centrum, ktoré bude slúžiť všetkým pracoviskám, teda aj tým klinickým bázam v Univerzitnej nemocnici v Martine, a veríme, že týmto spôsobom budeme dostatočne silný, aby sme potom mohli vlastne získavať projekty z tých dôležitých štruktúr zahraničné, ktoré nám umožnia ďalší rozvoj výskumu."

Daniela Piršelová: „Keď ste spomínal študentov, aj tých najlepších z najlepších, tak sme možno pri takom ľudskom faktore, a to, čo ma zaujíma, je, každá práca je o ľuďoch, takisto aj absolventi, ktorí potom vyjdú z tejto školy pracujú ľudskými životmi, s ľudským zdravím. Preto ten ľudský faktor je možno o to dôležitejší práve v takýto profesiách, ktoré tu "vychovávate". Zaujíma ma teraz taký ten ľudský pohľad, alebo ľudský uhol pohľadu, čo je podľa vás najdôležitejšie v rámci priorít alebo hodnôt pri výchove takýchto profesií práve?"

Andrea Čalkovská: „Áno, študenti, ktorí si našu fakultu vyberú, tak predpokladali, že dostanú určitú kvalitu. Súčasťou toho je napríklad to, akí pedagógovia ich vyučujú. Musia to byť erudovaní ľudia, dobrí odborníci, ale ktorí sa venujú aj výskumu. Musíme im poskytovať vzdelanie, ktoré je kompatibilné vlastne v rámci Európy, a poskytovať im to vzdelanie modernými metódami. Takže je tam viacero faktorov. Tí absolventi, ktorí skončia a majú čerstvý diplom, už sme hovorili o to, že sú konkurencieschopní na trhu práce. To, čo majú ovládať tie zručnosti a nejaké znalosti, vedomosti, tie sú presne definované v tzv... alebo v tých výstupoch vzdelávania, čiže vie sa, čo ten študent má ovládat.

Čo považujem za najdôležitejšie v tejto oblasti, je asi kontakt s pacientom, pretože ani v dnešnej dobe, keď vlastne je doba virtualizácie a elektronického vzdelávania, ten kontakt sa nedá ničím nahradiť. Takže to je jedna vec. Tá druhá vec potom je možnože tie osobnostné charakteristiky, ktoré nie sú tak presne zadefinované, ale treba, aby sme našich študentov podporovali, nejaké kritické myslenie, pocit zodpovednosti, aby sme podporovali zmysel pre povinnosť, a potom aj také vlastnosti, ako je tolerantnosť, takt, slušnosť. Takže v tomto možnože určitú úlohu zohráva aj osobnosť pedagóga ako takého, a tiež by som chcela povedať, aby sme aj pomohli študentom a podporili v nich tú schopnosť komunikácie, pretože častokrát sa budú stretávať so situáciami, kde pacientovi treba vysvetliť, alebo tým príbuzným nejakú ťažkú, smrteľnú diagnózu napríklad, a podobne, tak vďaka tomuto, alebo kvôli tomuto sme zaradili predmet komunikácia v klinickej medicíne."

Daniela Piršelová: „Vy ste mi nahrali do karát ešte v predošlej odpovedi, spomínali ste aj vedu, aj výskum, a opäť otázka taká aktuálna, veda, výskum na Slovensku poddimenzovaná, ako hovoria teda odborníci, a určite je to jedna z oblastí, ktorá by mala fungovať. Tak možno opäť, vychovávame si, alebo máme tu ľudský potenciál a kapacity, ktoré bohužiaľ si nevieme udržať, buď nevieme si hodnotiť finančne, alebo ich dostatočne motivovať, a odchádzajú nám do zahraničia, a tam potom žnú našim potenciálom úspechy, teda ten únik mozgov, ako sa tomu profesne hovorí. Kde je ten hlavný problém podľa vás?"

Andrea Čalkovská: „Únik mozgov ako fenomén existuje a nemá s ním problém iba Slovensko, ale aj iné krajiny. Jedna vec, ako hovoríte, je určite to ohodnotenie vlastne dostatočné, dostatočná mzda za svoju prácu. Tento problém sme na našej fakulte vyriešili po svojom. Vedenie fakulty prijalo opatrenie, vďaka ktorému je možné vlastne dať vedecko-pedagogickým pracovníkom osobný plat, ktorý bude snáď dostatočný za výsledky ich práce. Takisto umožní motivovať k zlepšovaniu samotného jedinca, ale aj pracoviska. Takže to je Jedna vec, ale myslím si, že ten problém sa netýka iba nedostatočného, alebo neadekvátneho ohodnotenia, ale spočíva aj v ďalších faktoroch, či je to komplexnejšie, ide napríklad celkovo o to prostredie, podfinancovanie vedy a zdravotníctva, potom moja osobná skúsenosť je napríklad, pokiaľ ide o prieťahy vo verejnom obstarávaní, veľká byrokracia pri čerpaní eurofondov, čiže mám skúsenosti aj zo zahraničia, viem, že všade, každá krajina má svoje určité problémy, ale toto, čo som práve nám odoberá tak veľa času a energie, že v podstate je zázrak, že ešte dokážeme v tomto tvorivo pracovať, ale aby som teda nebola..."

Daniela Piršelová: „Iba negatívna, pesimistická."

Andrea Čalkovská: „Presne tak, myslím si, že snáď sa táto situácia stabilizuje a možno aj tá opačná časť tohto fenoménu nastane..., čiže snáď k nám začnú prúdiť niekedy v budúcnosti na Slovensko ľudia a bude ich to zaujímať."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)

(MB)

Kľúčové slová:
vysoké školy, vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

Tlač