Čakajú nás výrazne vyššie teploty

17. 06. 2015

logo Televízie STV 1(12. 6. 2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 7/23; Alexandra Kazlovová , Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Poriadne horúčavy nás takmer z istotou čakajú aj v budúcnosti. Americká NASA zverejnila mapu, aké budú teploty na zemi  v ďalšom storočí. Podľa nej by na Slovensku mali byť bežné štyridsaťstupňové letá. V zemskej atmosfére totiž stále stúpa koncentrácia skleníkových plynov. Práve na ich znížení sa majú koncom novembra na klimatickom summite v Paríži dohodnúť všetky štáty. Môže však byť už neskoro."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Naša planéta sa zohrieva a pravdepodobne je to nezvratné. Do konca tohoto storočia by mala priemerná teplota na jej povrchu stúpnuť o takmer päť stupňov. Toto je mapa z najnovšími dátami, ako by mala Zem vyzerať podľa vedcov z NASA v júli 2100. Európa by sa mala pripraviť počas leta na štyridsaťstupňové horúčavy."

Pavel Faško, klimatológ SHMÚ: „Ten aktuálny stav, akým sa napríklad prezentuje v súčasnosti počasie na Zemi, tak ten vyplýva z toho, ako bol produkovaný oxid uhličitý pred niekoľkými desaťročiami."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Čiže aj keby sme teraz úplne zastavili produkciu oxidu uhličitého, v najbližších tridsiatich rokoch by sme to ani nepocítili. Klimatológ zároveň upozorňuje, že predpovede môžu byť miernejšie, než bude skutočnosť. Pri prognózach sa totiž vychádza z klimatických modelov z minulosti. Za posledné roky sme ale vyrábali omnoho viac, a teda sme vyprodukovali aj omnoho väčšie množstvo skleníkových plynov."

Pavel Faško: „Čím ďalej tým viac sa hovorí o tom, že musíme sa pripraviť na akúsi etapu, ktorá nebude o tom, že my to globálne otepľovanie zastavíme, ale že sa budeme musieť prispôsobovať."

Alexandra Kazlovová: „Už teraz je napríklad stav morí a oceánov horší, než sa predpokladalo. Z družicových meraní vedci vypočítali, že v najbližších storočiach sa hladiny vôd zdvihnú o približne jeden až tri metre. Definitívne je aj to, že ľadovce v Antarktíde sa roztopia. Ak zmizne celá ľadová pokrývka. Oceány stúpnu o päť metrov. Najviac ohrozené by boli malé ostrovy a pobrežné oblasti, ktoré by mohli prakticky zaniknúť."

Ala Khazendar, vedec laboratória prúdového pohonu NASA: „Už teraz to zrejme ovplyvňuje hladiny morí. Zo štúdie vyplýva, že ľadovce sa uvoľňujú ešte rýchlejšie a do vody sa tak dostáva stále viac ľadu."

Alexandra Kazlovová: „Odborníci pred globálnym otepľovaním a drastickou zmenou klímy varujú dlhodobo. Stupeň nebezpečia upravili už pred vyše rokom z vysokého na veľmi vysoké. Zmena klímy najskôr zasiahne rastliny a zvieratá, a to nielen na pevnine, ale aj v oceánoch, ktoré sú čoraz kyslejšie. Klimatické zmeny prehĺbia problémy, ktorým ľudstvo čelí aj dnes – chudoba, choroby a násilie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

 (MI)

 

 

 

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač