Model Philae sa prebral z hibernácie

16. 06. 2015

logo Televízie STV 1(14. 6. 2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 12/23; Alexandra Kazlovová , Viliam Stankay, Jana Košíková)

Viliam Stankay, moderátor: „Po siedmich mesiacoch sa prebral pristávací modul Philae. Robotické vozidlo prvýkrát v histórii ľudstva pristálo na kométe. V stave hlbokej vesmírnej hibernácie bol od novembra. Na zem poslal ďalšie údaje, ktoré už analyzujú vedci v Nemecku."

Jana Košíková, moderátorka: „Modul Philae pristál na kométe Churyumov‑Gerasimenko v novembri minulého roka. Krátko po pristátí sa však objavili komplikácie. Na povrchu kométy sa nezafixoval.Potom niekoľkokrát poskočil. Vedci preto dosiaľ nevedeli určiť jeho polohu."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Správa, na ktorú čakal vedecký svet sedem mesiacov. Modul Philae sa prebral z hibernácie a kontaktoval Zem. Vedci sú presvedčení o tom, že podľa stavu v akom sa modul nachádza, sa naštartoval už skôr."

Stephan Ulamec, manažér pristávacej stratégie (text v obraze): „Philaeovi sa darí dobre. Prevádzková teplota je mínus tridsaťpäť stupňov a k dispozícii má dvadsaťštyri wattov. Modul je schopný znovu pracovať."

Alexandra Kazlovová: „Signál od Philae sa ozval v riadiacom stredisku ESA v Darmstadte krátko pred pol jedenástou ešte včera večer. Zároveň vedci čakajú na ďalší kontakt. Modul Philae má totiž v pamäti údaje, ktoré by mohol odoslať."

Monica Grady, britská vedkyňa: „Novembrové pristávanie bolo historickou udalosťou. Doteraz sa o nič podobné žiadna iná vesmírna agentúra nepokúsila. Keď Philae pristál na zlom mieste, mali sme tu pohotovosť. Ale všetci sa sústredili na to, aby sme z toho vyťažili maximum. Teraz to vyzerá tak, že to bude ďalšia čerešnička na torte."

Alexandra Kazlovová: „Hoci nebolo jasné, kedy a či vôbec sa modul z hibernácie preberie, Európska vesmírna agentúra nedávno uviedla, že pre Philae naplánovala ďalšie merania, v ktorých by mal po prebudení sa pokračovať. Teraz je jasné, že vedcom poskytne ďalšie vzácne údaje. Zachytí totiž procesy, ktoré sa na kométe budú diať, čím bližšie sa dostane k Slnku. Z doterajších dát už vedci vedia, že na povrchu je asi dvadsaťcentimetrová vrstva prachu a pod ním je hmota, ktorá je prekvapivo tvrdá. vedci chceli zistiť napríklad aj to, či voda v našich oceánoch pochádza z komét. Na základe skúmania ľadu z kométy Churyumov‑Gerasimenko však zistili, že táto hypotéza neplatí. Dôležitým objavom ale bolo, že na kométe sa nachádza uhlík – jeden zo základných stavebných prvkov na Zemi. Vedci veria, že na základe ďalšieho skúmania by mohli získať odpoveď na otázku, či život na zemi zasiali práve kométy."

(začiatok archívneho záznamu, 12. 11. 2014)

Paolo Ferri, šéf operačných misií: „Dokonca vytvoríme nové otázky, a to je vlastne účelom vedy. Budeme sa môcť zamerať na nové ciele a možno aj navštívime ďalšie objekty, takže si myslím, že toto bude naozaj revolučný deň v histórii našej slnečnej sústavy."

(koniec archívneho záznamu, 12. 11. 2014)

Alexandra Kazlovová: „Európsku sondu Rosetta, ktorá spolu s modulom Philae kométu skúma, vypustili do vesmíru pred jedenástimi rokmi z francúzskej Guayany. Trikrát preletela okolo Zeme, raz okolo Marsu a počas tejto fázy sa stretla s dvomi asteroidmi. Cesta za cieľovou kométou si vyžadovala dolet až za orbit Jupitera. V auguste minulého roka sa sonda pripojila na obežnú dráhu kométy, začala sa pripravovať na pristávanie. Kométu 67P/Churyumov‑Gerasimenko objavila dvojica ukrajinských astronómov pred štyridsiatimi piatimi rokmi."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.
(MI)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, strojárstvo

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač