Rozhovor s geológom D. Hovorkom: Práca, dobrodružstvo a vzdelávanie

04. 06. 2015

Quark_logo(04. 06. 2015; Quark; č. 06, ROZHOVOR , s. 18, 19; Vladimír Ješko)

Predstavujeme vám vedca   geológa, ktorý vykonal množstvo odbornej práce vyžadujúcej okrem vedomostí aj dobrú kondíciu a odvahu. Zakladateľa nového vedného odboru na Slovensku, tiež neúnavného propagátora vedy a nášho dlhoročného prispievateľa. 

Pán profesor, celý život ste verný geológii. Ako sa začala vaša cesta k tejto vednej disciplíne? 

Ako študent gymnázia v Lučenci som si v časopise Vesmír prečítal agitačný článok o tom, že na Fakulte geologicko-geografických vied Univerzity Komenského v Bratislave otvárajú jednoodborové štúdium geológie. Moja voľba pre geológiu bola jasná. Nechcel som študovať nijaký ďalší odbor a pre geológiu som sa rozhodol aj preto, že som mal rád šport, hory a pohyb v prírode. Ako dorastenec som sa napríklad umiestnil na siedmom mieste v alpskej kombinácii na Slovensku, teda v zjazde a slalome na lyžiach. Pre mojich súperov na Ďumbieri to bolo vtedy veľké prekvapenie, keďže som bol chlapec z lučenskej roviny. 

Geológ a hory patria k sebe. Máte nejakú príhodu zo slovenských hôr, na ktorú si rád spomínate? 

Po skončení štúdia som ostal pracovať na fakulte, na Katedre geológie ako asistent profesora Andrusova. Hneď prvú jeseň sme mapovali terény na Považí. Pri Bošáci sme prechádzali cez slivkový sad a pán profesor mi prikázal, aby som mu pomohol vyštverať sa do koruny stromu. Keď bol hore, začal oberať ovocie a občas za hrsť sliviek zhodil aj mne. Zrazu k nám s veľkým krikom utekal starší majiteľ sadu v ruke s riadnou palicou. Zobral som nohy na plecia a zastavil som sa až na druhom konci sadu. No profesor sa vynašiel. Ja som akademik, nepotrebujem vám kradnúť pol kila sliviek, povedal majiteľovi. Pozrite sa, peniaze mám pripravené, len som vás nevedel nájsť. 

V rokoch 1960 a 1961 ste pôsobili ako geológ na ostrove Sulawesi v Indonézii. Ako ste sa dostali do tejto exotickej krajiny? 

V roku 1959 som riešil geologický projekt, ktorého koordinátorom bol profesor na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Od neho som sa dozvedel, že Geologický průzkum Praha vypísal konkurz na miesto geológa v Indonézii. Zaujalo ma to a začal som uvažovať o taktike prípravy na konkurz. Keďže Indonézia bola 350 rokov holandskou kolóniou, rozhodol som sa učiť aj po holandsky. V Bratislave som navštívil všetky predajne kníh a antikvariáty, no podarilo sa mi zohnať len nemecko- holandskú konverzáciu, z ktorej som sa naučil niekoľko fráz. Na konkurze sme boli deviati a dostali sme aj úlohu predstaviť sa po holandsky. Ako tak som tom to dokázal len ja. Vybrali ma s odôvodnením, že som sa dobre pripravil a tí ostatní sa chystali len na exotický výlet. Po sérii očkovaní som o tri mesiace letel na Celebes. 

Po vašom pôsobení v Indonézii ste sa dostali aj do ďalších príťažlivých destinácií. Na ktoré si najviac spomínate? 

Ako študent gymnázia som veľa čítal, a tak vznikla moja túžba po poznávaní cudzích krajín. A tá ma neopustila ani neskôr. Na Čukotku som sa dostal po roku 1989 spolu s kolegom, ktorý pre filmárov organizoval expedíciu na nakrúcanie filmu. Dramatická bola už naša cesta na Ďaleký východ. Najviac sme si ju užili v Moskve, kde sme mali problém prejsť taxíkmi z letiska Šeremetevo na letisko Domodedovo. Mali sme veľa batožiny a taxikári chceli na nás zarobiť. Spor ukončila až nami privolaná milícia. Na Čukotke sme zažili dramatické pristávanie vrtuľníka, odniesol to, našťastie, len pokrivený podvozok. Ako geológ som navštívil aj iné exotické krajiny: Čínu, Japonsko, Mongolsko, oblasť jazera Balchaš v Kazachstane, polárny a južný Ural. Aj väčšinu európskych krajín, súostrovie Kyklady v Egejskom mori, Brazíliu a Egypt. 

O geologickom vrte na polostrove Kola sme publikovali váš článok v Quarku v decembri 2006. V čom je tento vrt výnimočný? 

O vrte na polostrove Kola som sa dozvedel na konferencii v Budapešti. Už som bol na ceste na stanicu, keď mi maďarský kolega povedal, že na ich akadémii vied je práve prednáška o tomto najhlbšom vrte na svete. Tak som sa vrátil. V rámci diskusie som mal k problematike superhlbokého vrtu niekoľko poznámok. Po konferencii prišiel za mnou vedúci ruskej delegácie a pozval ma na Kolu, kde v roku 1996 chystali medzinárodnú prezentáciu vrtného jadra. Kto by odolal? Na pozdĺžne rozrezanom vrtnom jadre som farebnou kriedou označil úseky, ktoré som sa ponúkol spracovať. Asi 25 kilový balík s debničkou vzoriek za tri mesiace do Bratislavy aj prišiel. Problém bol s jeho preclením, zabralo až pohrozenie článkom do denníka Pravda. 

Petroarcheológia spája archeológiu a geológiu. Čo nám táto nová disciplína môže povedať o histórii? 

V 80. rokoch minulého storočia som začal spolupracovať s archeológmi pri vyhodnocovaní pôvodu kamenných nástrojov z neolitu. V tom čase som sa ako zástupca ministerstva školstva pravidelne zúčastňoval výročných konferencií UNESCO v Paríži. V rámci voľnej diskusie som na tomto fóre spomenul aj moju vtedajšiu spoluprácu s archeológmi, pre ktorých geologickými laboratórnymi metódami určujem typy surovín neolitických kamenných zbraní a nástrojov z rôznych nálezísk. Vo väčšine prípadov sa mi darí určiť aj miesto ich výskytu v prírode. Štúdium vzoriek starej keramiky z neolitu a eneolitu tak prispieva k poznaniu materiálnej a mentálnej úrovne ľudí tej doby. Z uvedenej problematiky som v rokoch 1999 až 2002 aj viedol medzinárodný projekt UNESCO s názvom Anorganické suroviny neolitu Európy a ich migračné cesty. 

Do Quarku prispievate už dlho, sú to rôzne a príťažlivé témy. Čo vás motivuje, aby ste ich pre nás pripravovali? 

Vedecký pracovník by mal pôsobiť aj ako popularizátor vedy. Uvedomil som si to už v mladosti, keď sme stretli skupinu turistov na hrebeni Nízkych Tatier a oni sa nás spýtali: Hľadáte zlato? Asi si nič iné pri stretnutí s geológmi a ich prácou nedokázali predstaviť. V Nemecku sa nás turisti na hrebeni hôr spýtali: Pripravujete geologickú mapu? Mali asi lepšiu predstavu o práci geológov. Myslím si, že mať aspoň základné vedomosti z rôznych oblastí vedy nie je pre nikoho na škodu. A neprispievam len do Quarku, popularizačných časopisov s moj

Emerit. prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc., po absolvovaní Fakulty geologicko-geografických vied Univerzity Komenského v Bratislave ostal verný Univerzite Komenského, na ktorej ho v roku 1990 vymenovali za profesora. Vo svojej odbornej práci sa zameral najmä na petrológiu eruptívnych a metamorfovaných hornín. Ako geológ pôsobil na ostrove Celebes (Sulawesi), na Čukotke, polárnom a južnom Urale, v Mongolsku a na polostrove Kola, kde skúmal horniny z najhlbšieho geologického vrtu na Zemi. Rozvinul u nás štúdium kamenných nástrojov z obdobia neolitu a na Slovensku sa stal zakladateľom interdisciplinárneho vedeckého výskumu  – predhistorické vedy a geovedy, známeho pod označením petroarcheológia. Je autorom štyroch vysokoškolských skrípt a siedmych knižných monografií. Okrem Univerzity Komenského pôsobil aj na Chalmers Tekniska Hogskola v Göteborgu a ako konzultant terénnych kurzov z vulkanológie pre poslucháčov švédskych univerzít na vulkánoch Egejského mora. V rokoch 1999 až 2002 bol vedúcim riešiteľom medzinárodného geologického projektu UNESCO. Je autorom viac ako 170 vedeckých prác publikovaných doma aj v zahraničí a má vyše 1 800 citácií. Viac než 60 popularizačných článkov na rôzne aktuálne témy publikoval v posledných rokoch v periodikách: Vesmír, Hospodárske noviny, História, Historická revue a Quark. 

Zhováral sa Vladimír Ješko 

Zdroj: Quark č. 06/2015, 4. 6. 2015, s. 18, 19, Vladimír Ješko

(MB)

Kľúčové slová:
popularizácia vedy a techniky, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač