Hľadanie mimozemšťanov

24. 07. 2015

Dnes už takmer nikto z renomovaných astrobiológov alebo astronómov nevylučuje možnosť existencie mimozemského života. Nakoľko je pravdepodobné, že naozaj existuje nejaký inteligentný život vo vesmíre? Rozhovor s vedeckým tajomníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici Martinom Vaňkom.

 

(21.07.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/2; Marta Jančkárová / Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Ruský miliardár Jurij Milner chce v najbližších desiatich rokoch investovať sto miliónov dolárov do projektu, ktorého cieľom je hľadanie mimozemšťanov. Za duchovného otca tohto zámeru označil známeho fyzika Stephena Hawkinga. Môže byť projekt úspešný? Nakoľko je pravdepodobné, že život nie je iba na Zemi? Aj na to som sa pýtala vedeckého tajomníka Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici Martina Vaňka. Projekt počíta s využitím najvýkonnejších rádioteleskopov prepojených s počítačovými systémami pátrajúcimi po signáloch o mimozemských civilizáciách. Túto činnosť ale robia astronómovia už polstoročie a doteraz sa žiadny v úvodzovkách telefonát od mimozemšťanov zachytiť nepodarilo. Prečo by tieto pokusy mali byť tentoraz úspešnejšie, ako tvrdí miliardár Milner?"

Martin Vaňko, vedecký tajomník Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici: „Keď si prečítame poriadne ten článok, ktorý bol deklarovaný na internete, a tiež aj rozhovor s týmto miliardárom v iných médiách, tak hovorí, že mal by vo väčšine prípadov platiť, tých sto miliónov dolárov, by malo ísť na prenájom týchto prístrojov a na počítačové siete, na nejaké servery, ktoré budú uskladňovať to množstvo dát, ale taktiež ja som aj na iných serveroch si prečítal, že chce zmodernizovať tú detekčnú techniku, jednoducho chce tam dať detekčné prístroje na tie antény, ktoré budú mať, povedzme budú citlivejšie na tieto rádiové signály, ktoré očakávame, a taktiež aj ten sieťový systém bude jednoducho lepší. To je jeden bod. A druhý bod, ktorý je nezanedbateľný, je to, že keď si prečítame poriadne ten článok, tak jasne hovorí, že ide podporiť finančne observatórium v Západnej Virgínii, Kalifornii a Austrálii, čo je v podstate štvrtina alebo až tretina zemského povrchu smerom po zemepisnej dĺžke, to znamená, že ten jeden objekt, ktorý by povedzme bol pre nich zaujímavý, sa dá pozorovať dlhšie ako počas jednej noci, alebo jedného dňa. Rádiopozorovanie sa dá robiť dvadsaťštyri hodín v kuse, to je pravda, ale ten objekt vychádza a zapadá, to znamená, že ak zapadne niekde v Kalifornii, dá sa pozorovať v Austrálii a podobne. Čiže vlastne pokrýva nejakú zemepisnú dĺžku a vlastne ten objekt sa dá, respektíve skupina objektov, ktoré sú podozrivé z nejakých umelých rádiových signálov neprirodzených, sa dajú pozorovať v podstate neporovnateľne dlhšie ako na jednom observatóriu."

Marta Jančkárová: „Z vesmíru prichádza množstvo rôznych signálov rôznych vlnových dĺžok. Čo vlastne tieto prístroje zachytávajú? A čo by mohli počítače dešifrovať?"

Martin Vaňko: „Tam je problém v tom, že si musí vybrať rádiovú anténu, keď chce získať nejaký signál, ktorý jednoducho musí vedieť odseparovať od rádiového šumu v pozadí, a musí si vybrať nejaké vhodné frekvenčné okno tak, aby tie jednotlivé signály, ktoré prichádzajú na Zem, neboli odstránené atmosférou, lebo atmosféra tiež modifikuje veľmi silno, alebo vplýva na kvalitu rádiového signálu prichádzajúceho z vesmíru, a taktiež musí potlačiť prirodzené rádiové signály, ktoré prichádzajú z rádiových zdrojov podobných hviezdam a z iných galaxií. To znamená, že musí potlačiť ten rádiový šum, musí mať dostatočný signál voči tomu šumu a musí trvať dostatočne dlho, povedzme rádovo niekoľko desiatok sekúnd. Vtedy vieme povedať, že sa s vysokou pravdepodobnosťou jedná o signál, ktorý nepatrí do skupiny signálov, ktoré k nám prichádzajú v podstate nepretržite."

Marta Jančkárová: „Zoberme si teda, že sa naozaj nájde nejaký zhluk signálov, teraz ho budú analyzovať, dešifrovať. Čo bude podstatné pre to, aby sme vedeli, že nejde o nejaký fyzikálny úkaz, ale o správu vytvorenú inteligentnými bytosťami?"

Martin Vaňko: „Rádioastronómovia majú na to svoje metódy, idú na to metódami vylučovania ďalších prirodzených signálov. A v podstate astronómovia sú trošku skeptickí voči tomuto projektu, pretože za celý čas rádiových pozorovaní bol objavený iba jeden signál, a to bolo v štáte Ohio. Univerzita Ohio mala rádiovú anténu, neviem, či to ešte funguje, v roku 1977, ktorá sa nazývala Veľké ucho, a bola to hliníková plocha o veľkosti troch futbalových ihrísk, ktorá v januári 1977 zachytila signál, ktorý bol zjavne signál nie prirodzený, ale signál umelý, s dĺžkou trvania sedemdesiatštyri sekúnd. Prichádzal zo súhvezdia Strelca a opakovanými pozorovaniami na tej ploche oblohy sa opakovane nepodarilo ten signál opäť získať. Takže ťažko nám hovoriť, čo môžeme očakávať, pretože my vieme len zatiaľ zistiť, či ten signál je prirodzený, alebo umelý. Ak by prichádzal s istou pravidelnosťou, môžeme sa snažiť o komunikáciu iným spôsobom, ale zatiaľ ten spôsob nie je jasný."

Marta Jančkárová: „A čo si dnes myslia astronómovia o tomto umelom signále? Že jednoducho že bol spôsobený mimozemskou civilizáciou?"

Martin Vaňko: „Je to všetko vo fáze dohadu. Mohol byť, nemusel byť. Bohužiaľ, vo fyzike, v astronómii, pokiaľ nie je zopakovaný pokus pozitívny, tak na základe nejakého jedného eventu, na základe nejakej jednej skutočnosti sa ťažko extrapoluje nejaký záver."

Marta Jančkárová: „Asi ťažko možno očakávať raz nejakú správu typu povedzme: „Dobrý deň, tu je mimozemšťan z planéty Kasiopeja". Čo by nám teda mohli poslať? Bude to možno nejaký algoritmus? A čo sa z neho môžeme dozvedieť?"

Martin Vaňko: „Otázka je, či vôbec mimozemšťania vysielajú v rádiovej oblasti. Musíme si uvedomiť, že typov komunikácií je možno viac, ktoré my nepoznáme, a preto rádiová komunikácia môže byť už pre nich dávno zastaralá. My používame rádio, možno o sto‑dvesto rokov budeme používať iný druh komunikácie. Ale ak nám niečo pošlú, tak nám pošlú nejakú správu typu „Ahoj, sme tu," alebo jednoducho úplne to bude niečo na základnej báze spoznávacej. Takže to už je vo hviezdach, čo nám pošlú."

Marta Jančkárová: „Dnes už takmer nikto z renomovaných astrobiológov alebo astronómov nevylučuje možnosť existencie mimozemského života. Nakoľko je teda pravdepodobné, že naozaj existuje nejaký inteligentný život vo vesmíre, len sa nám nemôže, ľudovo povedané, dovolať?"

Martin Vaňko: „Tak pravdepodobnosť sa zvyšuje zo dňa na deň, pretože objavovanie planét pri iných hviezdach je už úplne bežnou dennou skutočnosťou, ak nie rutinou. Ten počet sa zvyšuje zo dňa na deň a v súčasnosti už je tých planét cez dvetisíc sto katalogizovaných. Takže pravdepodobnosť je, momentálne sa dá zhrnúť do takej vety, že len v našej galaxii, kde je stovka miliárd hviezd, aspoň pri každej tretej existuje planéta, ktorá môže byť v nejakej sústave, kde sa nachádza Zemi podobný domov, alebo Zemi podobná planéta."

Marta Jančkárová: „Ak teda existuje nejaká forma života vo vesmíre, musí byť zrejme na veľmi vysokej úrovni vývoja, aby k nám dokázala vyslať nejaký signál. Mali by sme sa preto vôbec aktívne snažiť hľadať mimozemské civilizácie, alebo sa ich skôr báť?"

Martin Vaňko: „Tak ja si osobne myslím, že tak, ako sú rôzne povahy ľudí na Zemi, tak sú aj rôzne povahy mimozemšťanov, ak sú. A je to asi momentálne, keďže nemáme v rukách nič, tak je to asi päťdesiat na päťdesiat, či sa báť alebo s radosťou vysielať nejaké signály. Ale jednoducho táto myšlienka už je, myslím, že začiatok bol v roku 1959, kedy založili sieť SETI, v preklade z angličtiny to je hľadanie mimozemskej inteligencie na základe rádiových signálov, a jednoducho stále sa nájdu nejaké finančné zdroje na podporu takýchto projektov, pretože jednoducho ľudská zvedavosť je neobmedzená a chce poznať odpovede. Takže aj v tomto prípade ruský miliardár Jurij Milner, on jednoducho je amatér astronóm, ktorý má veľa peňazí a chce sa realizovať týmto spôsobom."

Marta Jančkárová: „Najuznávanejší ruský astronóm Andrej Finkelstein, riaditeľ Inštitútu aplikovanej astronómie Ruskej akadémie vied, bol v roku 2011 presvedčený, že ľudstvo sa stretne s mimozemskými civilizáciami do dvadsiatich rokov. Teraz je to teda šestnásť rokov. Jurij Milner má takúto ambíciu do desiatich rokov. Reálna ambícia?"

Martin Vaňko: „Milnerova ambícia je reálnejšia, pretože Milner sa chce len ako keby porozprávať skrze rádiový signál, ak to veľmi pritiahneme za vlasy. Šéf ruského inštitútu tvrdí, že sa stretneme osobne a fyzicky. Ale to skôr, pri našej technologickej úrovni, je to skôr otázka na aktivitu mimozemšťanov, než na našu aktivitu sa s nimi stretnúť. Pretože ak sú inteligentní a vedia surfovať vo vesmíre obrovskou rýchlosťou a majú na to technológie, tak skôr budú kontaktovať oni nás, ak do dvadsiatich rokov budú."

Marta Jančkárová: „Uzatvoril vedecký tajomník Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici Martin Vaňko."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(AO)

Kľúčové slová:
projekty, fyzikálne vedy, informačné a komunikačné technológie

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač