Pribúda počet oklamaných dôchodcov

31. 07. 2015

V posledných týždňoch pribúda oklamaných dôchodcov, ktorí neraz prídu o celoživotné úspory. Podvodníci ich od nich neraz vymámia tak, že sa predstavia ako príbuzní, napríklad vnuci. Prečo sú starší ľudia zraniteľnejším terčom takýchto trestných činov? Rozhovor s Ľubicou Voľanskou z Ústavu etnológie SAV, ktorá sa venuje výskumu starnutia z pohľadu samotných seniorov.

 

(28.07.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/2; Marta Jančkárová / Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „V Banskobystrickom kraji v posledných týždňoch pribúda oklamaných dôchodcov, ktorí neraz prídu o celoživotné úspory. Podvodníci ich od nich neraz vymámia tak, že sa predstavia ako príbuzní, napríklad vnuci. Prečo sú starší ľudia zraniteľnejším terčom takýchto trestných činov? Opýtala som sa Ľubice Voľanskej z Ústavu etnológie SAV, ktorá sa venuje výskumu starnutia z pohľadu samotných seniorov."

Ľubica Voľanská, Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied: „V prvom rade by sme si mohli asi uvedomiť, že žijeme asi v inej spoločnosti, v akej oni vyrástli a v akej žili v minulosti. A samozrejme sa jedná o generácie, ktoré žili často vo vidieckom prostredí, kde komunita fungovala inak ako v meste, napríklad, kde bola miera sociálnej kontroly oveľa vyššia a ľudia si aj vzájomne viac dôverovali, pretože sa lepšie poznali. Takže tá dôvera je nejakým spôsobom niečo, v čom oni vyrastali a čo poznajú. A zároveň druhá možnosť, ktorá sa nám naskytá ako vysvetlenie, je to, že boli naviazaní na svoju rodinu a stále sú naviazaní na svoju rodinu, a tým pádom im často aj chýba nejaký kontakt so svojimi blízkymi, príbuznými. Možnože toto je nejaký spôsob, akým sa oni snažia byť v kontakte s niekým. Alebo na druhej strane možno aj to, že sa snažia pomôcť a že sa snažia vyjsť v ústrety v rámci tej komunikácie, v rámci tej snahy byť užitočný, byť s niekým za dobre, a najmä teda asi snaha pomôcť naozaj."

Marta Jančkárová: „Je aj toto dôvod, prečo pristupujú niektorí seniori k cudzím ľuďom možno dôverčivejšie, povedzme že skôr otvoria dvere aj takým ľuďom, ktorí môžu mať nekalé úmysly?"

Ľubica Voľanská: „Pamätám si ešte obdobie, keď som začínala robiť etnologické výskumy vo vidieckom prostredí, kde sa brány vôbec nezamykali a kde naozaj bolo možné vôjsť do domu bez toho, aby ste museli niekde zvoniť. Stačilo zaklopať. A nestretla som sa so zamknutými dverami, aj naši starší kolegovia vlastne spomínali, že tá komunikácia bola oveľa otvorenejšia a dôverčivejšia, ľudia rozprávali s oveľa väčšou otvorenosťou ako v súčasnosti. Takže si myslím, že ak v tomto vyrastiete a ste zvyknutý takýmto spôsobom jednať s ľuďmi, tak je možno pre vás potom komplikovanejšie si uvedomiť, že nejaký spôsob komunikácie môže skončiť aj inak. Zase na druhej strane môžu byť aj seniori, ktorí sú extrémne nedôverčiví. Tak myslím si, že tak je naozaj individuálna rovina veľmi dôležitá, že od prípadu, k prípadu sa treba na to pozrieť. Nedá sa to generalizovať, že seniori všeobecne sú dôverčivejší. Ak vnímame spoločnosť, tak spoločnosť sa mení a oni vyrastali v prostredí, ktoré tú dôveru ako keby podporovalo, dá sa povedať, najmä teda ak sa pozrieme na to vidiecke prostredie."

Marta Jančkárová: „Akú rolu v podvodoch hrá aj časový stres, ktorý opäť je možno viac fenoménom súčasnosti, než v minulosti? Napríklad keď domnelý vnuk povie, že súrne potrebuje peniaze."

Ľubica Voľanská: „Určite časový stres zohráva veľkú úlohu. A ja myslím, že sú to veľmi premyslené stratégie, ktorými práve takíto podvodníci sa snažia dostať tiež k peniazom, alebo k šperkom, alebo k iným výhodám, alebo k iným domnelým druhom pomoci, ktorý môže poskytnúť starší človek. Rozmýšľanie pod stresom, aj sami na sebe to poznáme, vždy spôsobí, že sa nemusíme vždy rozhodnúť správne, a keď máme čas si to premyslieť, tak by sme sa možno rozhodli inak. Takže oni s tým rátajú a myslím, že to by vám aj nejakí marketingoví experti vedeli povedať o tomto viac, že aké presné sa využívajú techniky na to, aby sme vzbudili dôveru, vzbudili ten dojem, že sme niekomu za niečo zaviazaní, a tým pádom chceme niečo urobiť. No a ak teda, ako som spomínala, že rodina je dôležitá, samozrejme pomoc vnukovi alebo kamarátovi vnukovmu alebo vnučkinmu je prvoradá, tá rodina, naozaj starší ľudia vnímajú rodinu ako dôležitú projekciu svojho života, ako výsledok toho, čo tu po nich ostane a niečo, do čoho sa oplatí investovať. Takže často tento moment prichádza."

Marta Jančkárová: „Nadviažem na vaše slová, keď hovoríte, že rodina je dôležitá. Ako môže rodina pomôcť seniorovi?"

Ľubica Voľanská: „Úplne prvým momentom, ktorý by som povedala je venovanie pozornosti. Že jednoducho rozprávanie sa a zintenzívnenie kontaktov rôzneho druhu, ktoré potom nemusí možno mať ten dôchodca alebo ten senior pocit, že ide kompenzovať iným spôsobom. To znamená, že venovať sa viac, stačí aj telefonát, stačí ten pocit, že na vás niekto myslí, že s vami ráta. A myslím, že to by mohlo napomôcť veci. A samozrejme aj pýtať sa na tieto veci, hoci je to téma, o ktorej by asi senior nerád rozprával, alebo seniorka, pretože často po tom, ako sa takáto vec stane, sa hanbí, alebo cíti sa jednoducho podvedený a nechce samozrejme rozprávať o veciach, ktoré sú nepríjemné. Takže závisí od toho vzťahu, aké má to dieťa alebo tí príbuzní vybudovaný práve so svojím starnúcim rodičom, či starým rodičom."

Marta Jančkárová: „Uzatvorila Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied."

Publikované z monitioringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
sociálne vedy , filozofické vedy, etika a teologické vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač