Výstava v SNM: Bedřich Hrozný – Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka

15. 07. 2015

Bedřich HroznýČeského vedca Bedřicha Hrozného, ktorému sa podarilo rozlúštiť chetitský jazyk, odborná verejnosť uznala za zakladateľa nového vedného odboru chetitológie. Výstavu pod názvom  „Bedřich Hrozný –  Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka" otvorí  SNM v budove na Vajanského nábreží 2   v Bratislave  od 17. 7. do 11. 10. 2015. Na výstave budú predstavené jeho  svetové objavy.

Pre českého orientalistu, jazykovedca a cestovateľa, rodáka z Lysej nad Labem, sa stal osudným objav neznámych tabuliek, písaných klinovým písmom v nezrozumiteľnom jazyku, ktoré v roku 1906 vykopala expedícia Nemeckej orientálnej spoločnosti v Malej Ázii, na území hlavného mesta Chetitskej ríše Chattušaš. Bedřich Hrozný sa po ukončení štúdia venoval hospodárskym dejinám Predného východu v univerzitnej knižnici vo Viedni a nezvyčajný nález ho zaujal. Po smrti objaviteľa tabuliek a Hrozného pedagóga Huga Winklera, bol Hrozný v roku 1914 oficiálne poverený vydaním chetitských textov. O pár rokov neskôr sa mu podarilo preložiť známu prvú vetu z jazyka Chetitov: „Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť." Svoju prácu Predbežné riešenie chetitského problému (Die Lösung des hethitischen Problem. Ein Forläufiger Bericht) predniesol verejnosti 24. 11. 1915 v Berlíne a následne vo Viedni.

Bedřich Hrozný, ktorý v tom čase ovládal už takmer dvadsať jazykov, tento nový jazyk nielen rozlúštil, ale aj geneticky zaradil medzi indoeurópske jazyky. Objav bol spočiatku prijatý rozpačito a odborná verejnosť kritizovala rozporuplný postup. Vedec, ktorý vo vete poznal len ideogram slova chlieb (ninda), k nemu hľadal sloveso jesť. Na základe podobnosti s latinčinou a nemčinou ho našiel v slove ezateni. Ďalšie slovo vadar preložil ako voda, k čomu mu pomohla znalosť iných orientálnych jazykov. Napokon v slove ekuteni identifikoval tvar slovesa piť. Keď Hrozný vydal prvú chetitskú gramatiku, slovník (1917) a preklad historických a náboženských textov (1919), pochybnosti zmizli. Odborná verejnosť ho uznala za zakladateľa nového vedného odboru – chetitológie. Po rozpade Rakúsko – Uhorska získal riadnu profesúru na pražskej univerzite, kde neskôr pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty UK v Prahe a v roku 1939 bol zvolený rektorom univerzity. Publikoval takmer 350 prác, zúčastnil sa mnohých expedícií a výskumných ciest. Po rozlúštení chetitčiny pracoval na jej hieroglyfickej podobe a rovnako sa pokúsil o rozlúštenie protoindického a krétskeho jazyka, ale úspešný nebol. Je pozoruhodné, že doposiaľ sa tieto jazyky nepodarilo rozlúštiť nikomu.

Výstava v Slovenskom národnom múzeu prezentuje Hrozného najznámejšie archeologické expedície z rokov 1924 – 1925 v lokalitách v Šéch Saad, Tell Erfád v Sýrii a v meste Kayseri a najmä v lokalite Kϋltepe v Turecku. Istý podiel tamojších nálezov a výkopovú dokumentáciu Hrozný rozdelil medzi tri pražské inštitúcie. Jedna z nich, Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur, prevzala fotografickú a kresebnú dokumentáciu a podstatnú časť osobnej pozostalosti vedca. Na základe týchto materiálov Náprstkovo múzeum k storočnici objavu pripravilo panelovú výstavu pre České centrá, s možnosťou sprostredkovať ju návštevníkom po celom vo svete.

Slovenské národné múzeum, ktoré výstavu prezentuje ako prvé, ju doplnilo replikami nálezov Bedřicha Hrozného z Polabského muzea – Muzea Bedřicha Hrozného v Lysej nad Labem. Zásluhou SNM – Archeologického múzea výstava získala aj druhú, nemenej zaujímavú časť s názvom Územie Slovenska v čase Chetitov – chudobní vzdialení súčasníci. Prostredníctvom zbierkových predmetov dokumentuje rovnakú dobu – dobu bronzovú na našom území a ukazuje tak protipól rozvinutej chetitskej civilizácie.

Viac o tomto projekte sa dozviete na stránke Slovenského národného múzea

Zdroj:

Slovenské národné múzeum

Uverejnila: MI

 

 

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač