Ako zabrániť množeniu baktérií?

24. 08. 2015

Mnohých ľudí vystrašil prípad 44-ročného pacienta s botulizmom, ktorý leží v kóme v banskobystrickej nemocnici. Expert na potraviny, vedec prof. Ing. Peter Šimko, DrSc., odmieta názor, že by k vzniku toxínu spôsobujúceho botulizmus dochádzalo len preto, že sme párky, konzervy či nátierky v črievkach neudržiavali v chlade alebo sme si pred jedlom neumyli ruky. Baktéria sa potrebuje adaptovať na podmienky, rozvinúť svoje činnosti, pretože toxíny, ktoré vylučujú, sú až druhotné prejavy jej života. Jedna bunka nevyprodukuje toľko toxínu, aby nás to zabilo.

Televízna stanica JOJ_logo(20. 08. 2015; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; por. 19/22; Eva Bariová, Lucia Barmošová, Ľuboš Sarnovský)

Lucia Barmošová, moderátorka: „Stav štyridsaťtriročného pacienta s botulizmom, ktorý leží v kóme v banskobystrickej nemocnici, sa nezmenil a je naďalej veľmi vážny. Pacient je stále napojený na pľúcnu ventiláciu."

Ľuboš Sarnovský, moderátor: „Mnohých ľudí tento prípad vystrašil. Dnes sme preto zisťovali, ako sa do potravín dostávajú baktérie, ktoré produkujú smrteľný jed, a aké nebezpečné môže byť nesprávne uskladnenie."

Eva Bariová, redaktorka: „To, že by k vzniku toxínu spôsobujúceho botulizmus dochádzalo len preto, že sme párky, konzervy či nátierky v črievkach neudržiavali v chlade alebo sme si pred jedlom neumyli ruky, expert na potraviny odmieta."

prof. Ing. Peter Šimko, DrSc., vedec: „Tá baktéria sa potrebuje adaptovať na podmienky, potrebuje rozvinúť svoje činnosti, pretože tie toxíny, ktoré vylučujú, to sú až také druhotné prejavy jej života. Musíme si ale uvedomiť, že jedna bunka nevyprodukuje toľko toxínu, aby vás to zabilo, a to poukazuje na masívnu kontamináciu."

Eva Bariová: „Dôležité je podľa odborníka vedieť, kde sa táto baktéria nachádza a za akých podmienok sa vyskytuje v potravinách."

prof. Ing. Peter Šimko, DrSc.: „Je to bežná baktéria, ktorá sa vyskytuje v životnom prostredí. No a z toho životného prostredia samozrejme sa dostáva do potravinového reťazca. Práve preto sú predpísané teplotné režimy. Sú dve veci. Prvá vec je dostatočný termoinaktivačný zákrok a druhá vec je uskladňovanie tohto výrobku počas jeho života."

Eva Bariová: „To, že marhule sa odporúča zavárať pri teplote deväťdesiat stupňov Celzia a klobásky spracovávať pri stotridsať stupňov, nie je náhoda."

prof. Ing. Peter Šimko, DrSc.: „Jeden z tých spôsobov je zalievanie horúcou masťou. Práve horúca masť na jednej strane dokáže spôsobiť určité tepelné opracovanie tej klobásy, na strane druhej je to nedostatočné pre inaktiváciu spór, ktoré sú tam. Pokiaľ si niekto robí, mal by na to pamätať a mal by ho uchovávať pri teplotách pod štyri stupne Celzia. Pretože, ako hovorí literatúra, pri týchto teplotách, i keď sa tam môže vyskytnúť táto baktéria, nebude produkovať tento toxín."

Eva Bariová: „Čiže, ak si to teda zhrnieme, baktéria produkujúca nebezpečný toxín sa nachádza v mnohých našich potravinách či surovinách, ale pri správnom výrobnom procese sa správnou teplotou zabíja. Ale ak sa nezabije pri výrobnom procese, môžeme jej rozmnoženiu zabrániť správnym uskladnením pri nízkych teplotách. Ak sa ale oboje nedodrží, následky môžu byť po konzumácii fatálne."

Spoločnosť Alfa Bio, s.r.o. (text v obraze): „Po upozornení o hospitalizácii pacienta sme v piatok preverili kvalitu a správnosť nášho výrobného procesu, ako aj poskytli vzorky našich výrobkov. Previerky výrobných procesov potvrdili, že počas výrobného procesu boli dodržané všetky bezpečnostné štandardy."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
klinické lekárske vedy, zdravotné vedy, poľnohospodárske vedy, lesníctvo a rybárstvo, živočíšna produkcia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Lekárske vedy

Tlač