Imigranti a ekonomika

14. 08. 2015

K imigrantom na Slovensku sa značná časť spoločnosti stavia odmietavo najmä zo strachu o svoju bezpečnosť či dostatok práce v budúcnosti. Imigranti pritom nie sú v Európe žiadnou novinkou, súčasťou Slovenska a ďalších krajín sú celé desaťročia. Na tému imigrantov a či dnes predstavujú nejaké riziko, sa redaktor rozprával s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Televízna stanica TA 3_logo(10. 08. 2015; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 13.40; por. 1/1; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „V uplynulých týždňoch sa imigranti stali horúcou témou aj na Slovensku. Značná časť spoločnosti sa k nim stavia odmietavo najmä zo strachu o svoju bezpečnosť či dostatok práce v budúcnosti. Imigranti pritom nie sú v Európe žiadnou novinkou. Súčasťou Slovenska a ďalších krajín sú celé desaťročia. Či teda predstavujú práve dnes nejaké riziko, o tom sa budem rozprávať s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň, vitajte."

Vladimír Baláž, prognostik SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, čo hovoria teda čísla? Je dnes imigrantov, ak si to zoberieme z perspektívy Slovenska, Európy, viac ako v minulosti, alebo je táto téma do istej miery aj deformovaná správami, médiami?"

Vladimír Baláž: „Je ich o niečo viac, a najmä pod vplyvom krízy v Sýrii, Líbyi a čiastočne aj v Somálsku a Eritrei, ale tie čísla sú stále relatívne malé. Zoberme si taký fakt, že za rok 2014 do Európy prišlo 250 tisíc migrantov. To sa zdá ako veľké číslo, ale uvedomíme si, že Európska únia má 500 miliónov obyvateľov, čiže viete, za minulý rok vlastne prišla polovica jednej tisíciny jej obyvateľov. Čiže to číslo je naozaj veľmi malé. Pre Európu majú omnoho väčší význam vnútroeurópske migračné toky, napríklad si uvedomíme, že len Slovákov pracuje podľa oficiálnych odhadov 150 tisíc v Európe a neoficiálne je to 200 tisíc. Len vo Veľkej Británii máte skoro milión Poliakov, čiže naozaj tá vnútroeurópska migrácia je pre Európu omnoho dôležitejšia aj v tom dobrom slova zmysle, významnejšia ako imigrácia zo Stredozemného mora."

Daniel Horňák: „Určite ste aj vy zachytili v diskusiách, blogoch, článkoch, na internete veľkú vlnu pobúrenia, alebo takého odsúdenia veľkou časťou spoločnosti. Myslíte si, že je niečo opodstatnené na tých tvrdeniach, že predstavujú riziko pre bezpečnosť, pre budúcnosť Slovenska, Slovákov."

Vladimír Baláž: „Viete, ja mám taký pocit déjá vu, ja som pracoval v roku 2004 vo Veľkej Británii na jednej univerzite, a vtedy sa vlastne otvoril pracovný trh Veľkej Británie pre ľudí z Poľska, Slovenska, Maďarska, z Česka. A vtedy boli tie britské bulvárne noviny plné hrôzostrašných predpovedí, čo sa stane, keď do Veľkej Británie prídu státisíce východoeurópanov zneužívať britský sociálny systém. No a stalo sa len to, že obrovská väčšina tých východoeurópanov tam naozaj prišla pracovať a hľadať nový lepší život, čiže boli to ľudia, ktorí pracovať chceli a tú prácu aj dostali.

Myslím si, že väčšine tých migrantov, ktorých sa v súčasnosti tak veľmi obávame, ide presne o to isté. Chcú si založiť novú existenciu, nájsť novú prácu a založiť rodinu niekde inde. Určite sú medzi nimi aj ľudia, ktorí sa, povedzme, nedokážu prispôsobiť, alebo si tú prácu nájdu ťažšie, ale obrovská väčšina z nich sa nakoniec zaradí. Ak máme byť konkrétne presní, na Slovensku tiež máme niektorých migrantov, máme napríklad Bulharov, Rumunov, ktorí pracujú v slovenských závodoch, z tých ľudí je 60 až 70 percent zamestnaných, čiže podobná miera zamestnanosti, ako má naša populácia."

Daniel Horňák: „Takisto ako príklad môže slúžiť komunita z Vietnamu. Poznáme predavačov v podstate v každom meste."

Vladimír Baláž: „Áno, ja som pred desiatimi rokmi robil výskum na vietnamskú komunitu na Slovensku. Bol som veľmi prekvapený, že väčšina z týchto ľudí napríklad mala vysokoškolské vzdelanie, čo som naozaj neočakával. Boli to ľudia, ktorí študovali jednak vo Vietname, jednak na Slovensku na vysokých školách, našli prácu, potom po revolúcii boli prví, ktorí boli prepustení, a proste živili sa, ako vedeli. V živote som nevidel nejakého Vietnamca na úrad práce, alebo žiadať si sociálne dávky. Bola to komunita, ktorá bola, istým spôsobom je stále uzavretá, ale nikdy sme s ňou nemali nejaké výraznejšie problémy. Je to komunita, ktorá možno nie je úplne integrovaná do našej spoločnosti, je tak trochu paralelne, ale naozaj až na malé výnimky nemáme tu problém so žiadnou kriminalitou, alebo zneužívaním sociálnych dávok."

Daniel Horňák: „Ešte ak sa pozrieme na argumenty tých ľudí, ktorí majú strach pred imigrantmi, tí argumentujú najmä tým, že pozrite sa do Francúzska, do zahraničia, upozorňujú na rôzne getá, na to, že emigranti z Afriky sú možno ťažšie prispôsobivý a začleniť sa do spoločnosti, často sú v správach rôzne informácie o protestoch práve tejto časti spoločnosti, takže dá sa nejakým spôsobom generalizovať, takto rozprávať o imigrantoch, alebo sú tu nejaké rozdiely?"

Vladimír Baláž: „Tie rozdiely sú veľmi veľké. Francúzsko urobilo niekoľko značných chýb, to treba priznať. Väčšina tých migrantov vo Francúzsku sú vlastne obyvatelia bývalých francúzskych kolónií, ktorí majú, povedzme, určitú jazykovú výhodu, že vedia po francúzsky. Veľkú chybu spravila francúzska vláda, že im umožnila žiť v pomerne štedrom sociálnom systéme, že ich teda nemotivuje k hľadaniu práce. A ešte väčšiu chybu urobila francúzska vláda v tom, že ich sústreďuje na okraj veľkých miest do nejakých panelákových giet. Samozrejme, že keď sústredíte niekoho do geta, tak nič dobré z toho nemôže byť. Pozrime sa napríklad na naše rómske osady. No a samozrejme pozornosť televízií pútajú najmä tí migranti, ktorí sa snažia dostať z Francúzska cez ten tunel do Veľkej Británie, viete, ale hovorí sa, že ľudia hlasujú nohami, a idú tam, kde cítia, že bude lepšie. Zrejme si myslia, že tá britská spoločnosť je inkluzívnejšia a otvorenejšia voči imigrantom, ako tá francúzska. Čiže áno, niektoré skupiny imigrantov sa integrujú ťažšie ako tie iné skupiny, ale vždy to závisí aj na tej spoločnosti, tej hostiteľskej, ako ich dokáže prijať, ako ich dokáže integrovať."

Daniel Horňák: „Čiže inými slovami, hovoríte, že zle je sa pozerať na túto tému tým, že či sú imigranti dobrí, alebo zlí, ale skôr ide o to, aká je tá imigračná politika, ako štát vyrieši túto otázku."

Vladimír Baláž: „Určite áno, imigračná politika je veľmi potrebná, pretože naozaj musíte aj istým spôsobom selektovať, koho do svojej spoločnosti prijme, a musíte selektovať aj to, aké tam budú integračné náklady. Napríklad na Slovensko, tradičnej najviac ľudí prichádza jednak z Balkánu a jednak z východnej Európy, sú to často etnickí Slováci, ktorí žili, povedzme, v Rumunsku, alebo na Ukrajine, a títo ľudia sa integrujú pomerne hladko. Určite integrácia Somálcov, alebo Eritrejčanov by bola pochopiteľne ťažšia, lebo tam sú omnoho väčšie kultúrne a jazykové bariéry. Čiže aj Slovensko bude potrebovať nejakú racionálnu imigračnú politiku, ktorú už dávno napríklad má Kanada, Austrália, Spojené štáty alebo Veľká Británia."

Daniel Horňák: „Ako to vyzerá v budúcnosti? Často zaznievajú názory, že bez imigrantov tá dlhodobá budúcnosť Slovenska nie je možná, alebo nebude taká ružová, optimistická, pretože Slovensku, takpovediac, vymiera tých nových ľudí, a prichádzajúcich na trh práce čoraz menej v porovnaní s tými staršími, takže čo hovoria čísla? Z tohto pohľadu sú nevyhnutnosťou imigranti, alebo ako to vnímate?"

Vladimír Baláž: „No obávam sa, že naozaj sú nevyhnutnosťou. V súčasnosti jedna tá slovenská žena v plodnom veku, keď ešte môže mať dieťa, tak porodí asi v priemerne 1,5 dieťaťa. Na to, aby sa slovenská populácia udržala v súčasnom stave, by sme potrebovali, aby tá žena porodila 2,1 dieťaťa, čo, obávam sa, že tak ľahko nedosiahneme. Čiže logicky, ak budeme chcieť dosiahnuť aspoň nejaký vyvážený stav, alebo aspoň spomaľovanie toho vymierania, budeme musieť prijímať migrantov, ktorí aspoň tie prvé generácie majú viac detí, ako tá domáca populácia. Čiže aj my podľa vzoru, povedzme, Austrálie, Británie, alebo, povedzme, Kanady, budeme musieť nastaviť nejakú rozumnú imigračnú politiku, ktorá bude starostlivo selektovať, koľko ľudí sem prijmeme a aké integračné náklady na ich integráciu budeme mať."

Daniel Horňák: „A ako vnímate tú situáciu na trhu práce z toho pohľadu, že niektorí ľudia sa boja najmä toho, že imigranti zoberú prácu Slovákom, pritom na Slovensku je nezamestnanosť, je nejaké rácio v takejto argumentácii, alebo to nie je úplne správne?"

Vladimír Baláž: „No, vo Veľkej Británii Slováci robia len tie roboty, ktoré nechcú robiť Briti. A na Slovensku je to niečo podobné. V roku 2008, keď slovenská ekonomika bola na vrchole a rástla 10 percentami, tak vtedy sme mali nezamestnanosť 8,5 percenta, a napriek tomu nemal kto robiť v automobilkách. Vtedy sme začali po prvýkrát dovážať Rumunov a Bulharov. Dnes je tá nezamestnanosť niekde na 11 percentách, má tendenciu z rôznych ekonomických, ale aj demografických príčin ďalej klesať, a my určite budeme potrebovať ľudí, ktorí prídu robiť tam, kde my sami nebudeme schopní, alebo ochotní robiť. Čiže určite tých imigrantov potrebovať budeme."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok dňa."

Publlikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
sociálna a ekonomická geografia, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač