Pomoc pre hladové doliny

06. 08. 2015

Rozhovor s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, o situácii v chudobných regiónoch na Slovensku. V mnohých okresoch, najmä Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok a Rožňava, sú desaťtisíce ľudí bez práce a je tam minimum zamestnávateľov. Vláda SR chce najchudobnejším okresom pomôcť. Takzvané akčné plány majú do hladových dolín prilákať viac investícií, a teda aj viac práce. Nové pravidlá by mali uľahčiť poskytovanie investičnej pomoci pre podniky v týchto okresoch.  

Televízna stanica TA 3_logo(28.07.2015; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 16.40; por. 1/1; Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Desaťtisíce ľudí bez práce a minimum zamestnávateľov. Taká je realita v mnohých slovenských okresoch. Tým najchudobnejším chce vláda Roberta Fica pomôcť. Takzvané akčné plány majú do hladových dolín prilákať viac investícií, a teda aj viac práce. Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, či Rožňava. Tieto okresy patria k tým, ktoré dlhodobo trpia vysokou nezamestnanosťou. Prácu tu nemá každý štvrtý obyvateľ, aj preto, že nie je dosť firiem, ktoré by im ju dali. Zmeniť by to mali nové pravidlá, ktoré dalo ministerstvo dopravy na pripomienkovanie. Tie majú uľahčiť poskytovanie investičnej pomoci pre podniky v týchto okresoch. Ak zmeny prejdú a firma bude chcieť v chudobnom regióne postaviť napríklad výrobnú halu, môže o štátnu pomoc požiadať už pri investícii vo výške 200 tisíc eur. Polovicu z toho však musí kryť z vlastného majetku. Reč je o investíciách v priemysle a cestovnom ruchu. O situácii v chudobných regiónoch, ale aj o tom, čo by ju pomohlo zlepšiť, nám teraz povie viac Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem."

Marek Mašura: „Pán Páleník, v príspevku sme spomínali niektoré okresy, kde je naozaj vysoká nezamestnanosť, Kežmarok, Rimavská Sobota a podobne. Prečo je tá situácia v týchto okresoch taká zlá?"

Viliam Páleník: „Tak naozaj ten dôvod nie je jediný, tých dôvodov je niekoľko a majú hlavne geograficko-historický význam. Jednak sú to regióny na juhu stredného Slovenska, ktoré historicky boli prepojené s maďarskými regiónmi, napríklad Gemer zasahuje aj do maďarskej časti, a vytvorením Československa a následne Slovenska tieto prirodzené regióny sa roztrhli, a aj slovenská časť Gemera má hospodárske problémy, ale aj maďarská časť pôvodného Gemera má podobne vysokú mieru nezamestnanosti. To je jeden zdroj. Druhý zdroj je to, že to sú tradične poľnohospodárske okresy, kde nebola tradícia dochádzania za prácou, chodenie za prácou. Skôr naopak, do týchto regiónov sa chodilo napríklad na žatvu a podobne. A priemysel tam za socializmu vznikol až v poslednom období, čiže vznikli tam len niektoré priemyselné montáže závody, alebo neboli tam vôbec výskum, vývoj, marketing a podobne, v priemysle tam nebol. Preto po páde socializmu ten priemysel v týchto regiónoch zanikol ako prvý a poľnohospodárstvo, ako vieme sa v porevolučnom období nerozvíjalo, a tým na to doplatili.

Ďalším zdrojom tých problémov je národnostné zloženie v týchto regiónoch, je tam aj značná časť rómskej populácie, aj veľká maďarská menšina, a tieto menšiny aj z jazykových dôvodov, aj kultúrnych, menej migrujú za prácou na Slovensko, lebo sa tak ľahko nedohovoria, a nejak nebolo to zvykom. A potom netreba zabúdať, že tieto regióny majú aj iné religiózne pozadie ako iné časti Slovenska. Sú tu často evanjelické, alebo kalvínske oblasti, kde je prirodzene horší demografický vývoj, nižšia pôrodnosť, keď to porovnáme napríklad s Oravou, Kysuce, čo sú typicky katolícke regióny.

Čiže je to súbeh naozaj viacerých problémov. Je to na juhu pri Maďarsku, kde vznikli umelé hranice, je to poľnohospodárstvo, iba nový priemysel, národnostné zloženie, ale aj religiozita."

Marek Mašura: „Pán Páleník, tak to bola zaujímavá analýza na začiatok nášho rozhovoru. Poďme sa teraz pozrieť na problém s dlhodobou nezamestnanosťou. My sme hovorili v príspevku pred chvíľou, že v týchto okresoch je každý štvrtý obyvateľ bez práce. Koľko ľudí tam však nemá prácu viac ako dva, tri, štyri roky a podobne?"

Viliam Páleník: „Netreba zabúdať, že hovoríme o evidovaných nezamestnaných, čo v tomto prípade treba veľmi zdôrazniť, lebo keď niekto je dlhšie nezamestnaným, tak vlastne prestane poberať podporu v nezamestnanosti, berie len dávky v hmotnej núdzi a je mu vcelku jedno, či je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, alebo nie. Čiže okrem tých evidovaných nezamestnaných, ktorých je desiatky percent, povedzme, 25 percent produktívnych obyvateľov je oficiálnych nezamestnaných, tak ešte sú tam 10, 20, 30 percent, ktorí ani nie sú evidovaní ako nezamestnaní, čiže prakticky sa dá povedať, že polovica ľudí, ktorí by mohli pracovať, nepracujú v týchto regiónoch, a nepracujú už veľa rokov."

Marek Mašura: „Aký je negatívny vplyv toho, keď človek dlhodobo nemá prácu?"

Viliam Páleník: „Tak to je veľký problém, na trhu práce sa myslí viac ako rok, avšak tu už môžeme hovoriť o desaťročiach, niektorí už nepracujú desaťročia, a vtedy už je to aj generačný problém. Čiže ak niekto niekoľko rokov nepracuje, tak jednak už si prestáva hľadať prácu, lebo už ju hľadal stokrát a nenašiel, a už si prestáva veriť, ale aj ten potenciálny zamestnávateľ ho nechce zamestnať, lebo už odvykol od pravidelného dochádzania do práce, musel by ho v tom nejako povzbudzovať, a načo by si robil tie problémy, keď má dosť iných uchádzačov o zamestnanie. Čiže je to problém tak toho človeka, ako aj toho zamestnávateľa, ale ešte si treba uvedomiť, že je to problém generačný. Ak dieťa vyrastá v rodine, kde ani jeden rodič nepracuje, a vyrastie už, nezabudnime, je to 25 rokov od revolúcie, ak tu máme 20 , 25 ročných ľudí, čo sú už hlavy rodiny, ktorí nikdy nevideli svojich najbližších pracovať, tak oni ani necítia potrebu pracovať a jednoducho dostávajú sa do úplne inej sociálnej situácie, a potom už niekedy hovoríme aj o segregovaných sociálnych skupinách, čo sa v extrémnej podobe prejavuje v rómskych komunitách, ale do určitej miery to platí v celej populácii v týchto okresoch, hovorím tomu tri R   Rimavská Sobota, Rožňava, Revúca, ale sú to aj ďalšie okresy."

Marek Mašura: „Pán Páleník, vy situáciu v týchto okresoch pozorne už roky sledujete. Povedzte nám možno ešte na konkrétnejšom príklade, ako to vlastne vyzerá, keď príde zamestnávateľ s ponukou práce v týchto regiónoch."

Viliam Páleník: „Ani to nie je všeliek pre tieto regióny, lebo ak tam príde investor, tak príde investor, ktorý počíta s tým, že tam nie je mimoriadne kvalifikovaná pracovná sila, čiže príde s niečím, s nejakou montážnou linkou, niečo jednoduché, nejaké sofistikované výroby tam nejdú, lebo nemôžu sa spoľahnúť, že tam nájdu dostatok sofistikovanej pracovnej sily. No a keď tam príde, tak na každé pracovné miesto sa mu ponúknu desiatky až stovky záujemcov, z ktorých možno polovica nie je, takpovediac, použiteľná, ale polovica je, a keď na jedno pracovné miesto sú desiatky kvalitných uchádzačov, tak potom si vyberie, kto ho vie, podľa čoho, funguje tam možno aj známosť, rodinkárstvo, klientelizmus, politické nejaké kontakty, ale hlavne poskytne minimálnu mzdu, lebo pri takej ponuke práce nemá dôvod dávať im vyššiu mzdu. A potom je problém, že ten, kto pracuje, aj tak zarobí málo, a má v podstate rovnakú životnú úroveň ako ten, kto nepracuje, a to pôsobí demoralizujúco a sociálne to devastuje tieto regióny."

Marek Mašura: „Ako teda vnímate iniciatívu vlády, že by sa mali vytvoriť akési akčné plány pre tieto hladové doliny, ktoré by mali motivovať investorov."

Viliam Páleník: „Rozhodne je to dobre, že sa tomu vláda začína venovať, ale otázka je, a v tom som trochu skeptický, že pre každý ten región treba urobiť iný akčný plán. Ono tie regióny sú do značnej miery podobné, a otázka je, kto je kompetentný urobiť kvalitný akčný plán. Má to robiť ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, dobre, je to regionálne, ale má mu pomáhať, spolupracovať s ministerstvom hospodárstva, s ministerstvom financií, ale tu bolo práve na mieste spolupracovať s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pozná tie špecifické sociálne problémy v týchto regiónoch, a netreba aj zabúdať, že by mali spolupracovať aj s ministerstvom školstva na skvalitnenie a hlavne cielené vzdelávanie. Takže tie špecifické programy by mali naozaj zohľadniť to iné sociálne správanie týchto ľudí, a nielen spoliehať na to, že keď dáme výhodnejšie investičné pomoci, tak tam pôjdu investori. No, pôjdu tam, ale aj tak to nevyrieši problémy tých regiónov, lebo v dohľadnej dobe nedostanú reálne vysoké mzdy, a nebudú sa tam tí, ktorí sú v tých regiónoch vzdelaní, šikovní, tak tí sa v týchto regiónoch neudržia a môžu z týchto regiónov naďalej odchádzať, a pri zlom demografickom vývoji to môže byť vážny problém aj naďalej."

Marek Mašura: „V tom materiáli sa spomína aj regionálny príspevok pre tieto regióny, alebo väčšia kapacita samospráv na podporu týchto regiónov, a takisto na hľadanie práce. Ako to vidíte?"

Viliam Páleník: „Tak rozhodne je dobré, tie peniaze tam treba dať, lebo ten stav je tam naozaj vážny, až neudržateľný. Veď veľkým mementom pre politikov mala byť aj voľba Mariána Kotlebu za župana, kde ľudia v akomsi zúfalstve hľadali niekoho, kto problémy tých regiónov pomenuje, aj keď vidíme, že reálne ich terajší župan v Bystrickom kraji nevie riešiť, ale je to určitý výkrik tých ľudí, a naň by sa malo reagovať, a rozhodne je dobre, že vláda niečo robí. Otázka je, čo konkrétne by mala robiť. Ja si myslím, že by mala podporiť tvorbu pracovných miest, lebo keď vytvorí pracovné miesta s verejných prostriedkov, tak vznikne väčší dopyt po práci, tým sa dosiahnu aj vyššie mzdy, a reálne tí, ktorí budú pracovať, sa budú mať lepšie, a tí, ktorí nebudú pracovať, horšie, a tým tam vznikne trh práce, ktorý by mohol fungovať a mohol by oživovať tú ekonomiku, a samozrejme aj dopyt a podobne. Takže bude tam treba naozaj vytvoriť špecifické prístupy pre tú zmenenú sociálnu situáciu, ktorá tam vznikal, tie bežné spôsoby daňových úľav, alebo investičných pomocí v týchto regiónoch nezabrali ani doteraz, a myslím, že nie sú všeliekom, aj keď možno vo väčšej výške dotácií, ale to nie je všeliek, a niektorých, ktorí sú už mimo trhu práce, akékoľvek investičné pomoci, alebo daňové úľavy vôbec nepostihnú a nepocítia ich."

Marek Mašura: „Pán Páleník, na túto tému by sme zrejme mohli hovoriť ešte ďalších desať minút, ale, bohužiaľ, čas na náš rozhovor v tejto chvíli vypršal. V každom prípade ďakujem Vám veľmi pekne, že ste si našli čas na moje otázky."

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie a prajem príjemný deň všetkým."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
sociálna a ekonomická geografia, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač