Nechcú jadrovú energiu

13. 08. 2015

Japonci vyšli do ulíc na protest proti plánovanému spusteniu jadrovej elektrárne Sendai. Rozhovor s Martinom Hajduchom, vedúcim oddelenia reprodukčnej a vývinovej biológie Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín Slovenskej akadémie vied v Nitre o tom ako sa japonská spoločnosť pozerá na jadrovú energiu a o slovenskom výskume rastlín na zamorenom území po jadrovej nehode v černobyľskej oblasti.

(10.08.2015; Televízna stanica TA 3; 24 hodí vo svete; 20.30; por. 1/1; Vladimír Lichvár, Peter Nittnaus/‑)

Vladimír Lichvár, moderátor: „Japonci vyšli do ulíc na protest proti plánovanému spusteniu jadrovej elektrárne Sendai. Vláda v nej chce obnoviť prevádzku. Pôjde o prvý reštart elektrárne od jadrového nešťastia spred štyroch rokov. Ľudia, ktorých postihla tragédia z Fukušimy nechcú, aby vláda používala podľa nich nebezpečnú jadrovú energiu."

Peter Nittnaus, redaktor: „Zastavte reštart elektrárne Sendai, žiadajú vládu protestujúci Japonci. Pridal sa k ním aj bývalý premiér."

Naoto Kan, bývalý japonský premiér: „Prosím zastavte spustenie reaktorov v elektrárni Sendai. To je to, čo by mal premiér povedať spoločnosti Kyushu Electric."

Peter Nittnaus: „Rijoko Toriharová žije len 12 kilometrov od elektrárne Sendai. Tvrdí, že ak by zariadenie postihlo zemetrasenie, ako napríklad vo Fukušime, ľudia by nemali ako uniknúť."

Rijoko Toriharová: „Pred 7 rokmi naše oblasti postihli záplavy. Nemali sme šancu dostať sa z domu. Takže keď nastane situácia, že bude potrebná evakuácia, nebudeme môcť čas včas odísť. Všetko, čo pre nás vláda urobila je, že nám dala takúto evakuačnú mapu."

Peter Nittnaus: „Keď 11. marca 2011 udrela na elektráreň vo Fukušime po zemetrasení vlna cunami, poškodila zariadenie a oblasť okolo museli opustiť tisíce ľudí. Preto odporcovia jadrovej energie tvrdia, že japonská vláda sa nepoučila. Jadrová elektrina je pritom vo vyspelých krajinách bezpečná a najmä lacná, ale v Japonsku, kde sú zemetrasenia časté, je to podľa kritikov energie z jadra určité riziko. Krajina má 40 reaktorov, všetky sú zatiaľ uzamknuté. Sendai chcú otvoriť zajtra."

Vladimír Lichvár: „My sme dnes nakrútili rozhovor s Martinom Hajduchom, vedúcim oddelenia reprodukčnej a vývinovej biológie Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín Slovenskej akadémie vied v Nitre. Doktor Hajduch v Japonsku žil a preto sme sa ho na úvod opýtali, ako sa japonská spoločnosť pozerá na jadrovú energiu."

Martin Hajduch, Ústav genetiky a biotechnológie rastlín SAV: „V prvom rade si treba uvedomiť, že Japonsko je jediný národ, na ktorý boli zvrhnuté dve atómové bomby na konci druhej svetovej vojny, tak odpor voči rádioaktivite je hlboko zakorenený v japonskej spoločnosti. Ale ja, keď som tam žil, samozrejme, to bolo ešte pred Fukušimou, tak japonská spoločnosť sa naučila tolerovať jadrovú energetiku a to aj z dôvodu, že produkuje veľmi veľké množstvo elektrickej energie, ktorá je veľmi dôležitá pre rozvoj ekonomiky, pre ich obrovskú ekonomiku. A samozrejme, všetko sa zmenilo po tom, ako sa stala jadrová nehoda vo Fukušime. Tak myslím, že vtedy vypli všetky jadrové reaktory a nahradili to napríklad fosilnými palivami alebo z časti aj obnoviteľnými zdrojmi elektrickej energie. Ale si myslím, že použitie fosilných palív zvýšilo emisie uhlíkové, čiže skleníkové plyny. Takže aby som ešte dokončil odpoveď na vašu otázku, tak si myslím, že pred Fukušimou japonská spoločnosť tolerovala jadrové energetiku, ale samozrejme po Fukušime, keď sa to ešte skombinuje s atómovými bombami z konca druhej svetovej vojny, tak si myslím, že teraz je dosť veľký odpor voči jadrovej energetike."

Vladimír Lichvár: „Sú podľa vás obavy miestnych obyvateľov z opätovného spustenia jadrových reaktorov na mieste?"

Martin Hajduch: „Tak na toto je veľmi ťažké odpovedať, pretože nepoznám konkrétnu situáciu, nie som odborník v jadrovej energetike, ani v bezpečnosti jadrových elektrární, ale ja pevne verím, že japonská vláda urobila dostatočné bezpečnostné opatrenia, čiže zvýšila bezpečnosť všetkých jadrových elektrární v krajine, aby sa už podobná havária ako vo Fukušime nemohla nikdy opakovať. To znamená, aby nemohla jadrová elektráreň havarovať v dôsledku cunami, napríklad veľkej vody. Takže ťažko povedať, či sú na mieste. Ja pevne verím, že nie, že bezpečnosť jadrovej elektrárne v Japonsku sa oveľa zvýšila."

Vladimír Lichvár: „Teraz sa otvára blok v jadrovej elektrárni Sendai, ale vráťme sa ešte k Fukušime, tá oblasť je ešte stále zamorená, že?"

Martin Hajduch: „Áno pokiaľ viem, aj keď treba pripomenúť, že Japonsko venuje až priam neuveriteľné prostriedky do dekontaminácie a do revitalizácia zasiahnutých oblastí. Myslím si, že v takomto dôsledku to svet ešte nikdy nevidel, čo vlastne robia Japonci. Odvážajú zeminu z polí, chodia od domu k domu a čistia tie priestory, takže japonská vláda a Japonci sa veľmi, veľmi snažia tie následky havárie úplne odstrániť. To je veľmi, veľmi pozoruhodné."

Vladimír Lichvár: „Ale napriek tomu to bude trvať roky až desaťročia."

Martin Hajduch: „Áno, samozrejme. Ľudia sa môžu do postihnutých oblastí vrátiť, buď až keď sa odstránia rádionuklidy odtiaľ, čo je veľmi ťažké, alebo prirodzene sa vyžiaria. Každý rádionuklid má polčas rozpadu, kde sa rozpadne presne polovica toho množstva rádionuklidu. A keď hovorím o jednoduchších organizmoch ako človek, ako napríklad rastliny, tak tie sa dokážu prispôsobiť veľmi jednoducho a napríklad aj terajšia úroveň rádioaktivity im nerobí žiadny problém. Rastlinám, človeku áno samozrejme."

Vladimír Lichvár: „Vy ste sledovali, ako rastliny rastú v černobyľskej oblasti. Aký bol cieľ vášho výskumu?"

Martin Hajduch: „Nás zaujala tá skutočnosť, že v Černobyle, koľko je to už ‑ 30 rokov? Pomaly 30 rokov od havárie sa príroda úplne prispôsobila. Vôbec tam nie je badať žiadne známky toho, okrem opusteného mesta Pripyat a bloku jadrovej elektrárne, že by tam bola zvýšená rádioaktivita, tak rastliny si tam rastú. Aj keď je tam stále ešte prítomná rádioaktivita, nás zajalo to, ako je to možné, ako sa tomu rastliny dokážu prispôsobiť, tak v spolupráci s kolegami zo Slovenskej akadémie vied sme sa rozhodli založiť tam experimentálne plochy, kde pestujeme hlavne sóju a ľan a každý rok analyzujeme semená zozbierané na proteíny a porovnávame množstvá proteínov s kontrolnou oblasťou."

Vladimír Lichvár: „Čo ste doteraz namerali?"

Martin Hajduch: „Tak zistili sme, že tie rozdiely sú prekvapujúco dosť nízke. Rastliny sa dokázali veľmi pekne prispôsobiť. Aj keď sú tam určité znaky, napríklad v semenách sa modifikuje množstvo oleja, alebo sú tam zmenené určité množstvá proteínov, napríklad ktoré súvisia so syntézou mastných kyselín. A čo je zaujímavé, že rádioaktivita sa dostáva do semien veľmi málo v porovnaní s ostatnými časťami rastlín."

Vladimír Lichvár: „Čo Japoncov na tom vašom výskume možno zaujalo najviac?"

Martin Hajduch: „Ja som mal zopár prednášok v Japonsku o tom našom výskume. Myslím, že to bolo aj v japonských médiách, v televízii. Ja som osobne nebol v televízii, ja som odkázal na mojich japonských kolegov. A ich to zaujalo po Fukušime, keďže je tam kontaminovaná oblasť, takže ako dlho bude trvať, pokiaľ sa tam budú môcť vrátiť a ako pôsobí rádioaktivita na rastliny. Myslím, že som musel vysvetľovať japonským farmárom, že sa tam nemôžu vrátiť ešte, lebo je tam vysoká rádioaktivita a ak by aj niečo tam dopestovali, tak by tie produkty boli pravdepodobne zamorené rádioaktivitou. Aj keď málo, ak by sme hovorili o semenách, ale predsa by boli."

Vladimír Lichvár: „Čo by tam mohli pestovať z toho, čo ste hovorili?"

Martin Hajduch: „V rádioaktívnej oblasti ako je v Černobyle alebo vo Fukušime rastie v podstate všetko alebo väčšina druhov rastlín, ale treba si uvedomiť, že tie rastliny samé o sebe sú kontaminované rádioaktivitou, aj keď semená kupodivu sú málo kontaminované, ale predsa len. Ak by niekto stále konzumoval sóju z takýchto oblastí, tak by vo svojom tele naakumuloval dosť veľkú dávku rádioaktivity, takže to sa neodporúča."

Vladimír Lichvár: „Ten výskum, ktorému sa Vy venujete je tak ojedinelý, že vás oslovili Japonci?"

Martin Hajduch: „Tak tento experimentálny dizajn, čo sme použili, čo sme vyvinuli pre Černobyľ, tak je ojedinelý. Ale samozrejme, že aj iní vedci sa zaoberajú vplyvom rádioaktívneho zamorenia na živé organizmy. Konkrétne v Černobyle mám kolegov, ktorí tam sledujú vtákov, ako sa menia vtáci, ich morfológia v Černobyľskej oblasti, ale takýto výskum na rastlinách a v takomto experimentálnom dizajne, to sme boli prví."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

Foto: Televízna stanica TA 3

(AO)

Kľúčové slová:
biologické vedy, environmentálna biotechnológia, poľnohospodárske vedy, lesníctvo a rybárstvo

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač