Je Ľudovít Štúr aktuálny aj v súčasnosti?

30. 09. 2015

prof. PhDr. Dušan Škvarna, PhD.

V Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave sa dňa 24. septembra 2015 konalo ďalšie stretnutie verejnosti s vedcom vo vedeckej kaviarni, ktorú pod názvom Veda v CENTRE pravidelne organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a technicky v  spoločnosti pri CVTI SR.

Hosťom Vedy v CENTRE bol historik prof. PhDr. Dušan Škvarna, PhD., z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V úvode svojho vystúpenia s názvom Je Ľudovít Štúr aktuálny aj v súčasnosti? uviedol, že odpoveď na túto otázku môže byť taká, aká je pestrosť ľudského myslenia, teda pre niekoho áno a pre iného nie. Záleží to od množstva faktorov.

Podľa prof. Škvarnu sa v komunikácii o Ľudovítovi Štúrovi objavujú štyri interpretačné prístupy. Prvý – patetické a frázovité zdôvodňovanie jeho dôležitosti, bez súvislostí a pevnejších argumentov. Štúr v tomto podaní vyznieva ako idealizovaný až sakralizovaný hrdina, neraz osamotený a nepochopený. Druhý, opačný pohľad – ironizovanie jeho osoby a bagatelizovanie jeho činov. Oba prístupy sa zakladajú na emóciách (idealizácie a pohŕdania), našťastie oba sú skôr okrajové. Tretí prístup – predovšetkým obrazy jeho konkrétnych a parciálnych aktivít: Štúr  ako novinár, Štúr ako jazykovedec, Štúr ako politik, pedagóg, jeho životopisné črty a pod. To sú stránky jeho života, ktoré verejnosť zaujímajú najviac a najčastejšie sa im venujú aj bádatelia. Tento atomizovaný pohľad však neumožňuje zachytiť a pochopiť Štúra v plnom význame. Umožňuje až štvrtý prístup – syntetizujúci a kontextuálny, ktorý zohľadňuje dobové trendy vývoja, jeho výzvy i limity. Prostredníctvom tohto pohľadu sa prof. Škvarna pokúsil dať odpoveď na otázku, prečo je Štúr aj dnes aktuálny.

Veda v CENTRE 24-09-2015

Európa prešla veľkými civilizačnými premenami. Zhruba od polovice 18. storočia sa v nej začala zrýchľovať modernizácia. Radikálne sa menili predstavy o spravodlivej až ideálnej politike, spoločnosti, o slobode človeka. Modernú spoločnosť mali reprezentovať princípy rovnoprávnosti. Sociálna, politická, občianska, ľudská a nacionálna modernizácia tvorili nielen vzájomne previazané procesy, ale aj rôzne podoby jedného a univerzálneho modernizačného procesu. Špecifické črty nadobudol aj v Uhorsku. V štúrovských 30. a 40. rokoch 19. storočia sa urýchlila premena Slovákov z tradičného etnika na moderný národ. Vtedy sa najmä vďaka Štúrovi dotvoril koncept moderného slovenského národa, ktorý zodpovedal dobovým možnostiam i limitom.

V 40. rokoch 19. storočia sa v rôznych krajinách Európy život politizoval. Niektoré národné politiky sa už iba dotvárali, napr. maďarská, iné len vznikali. Aj slovenské národné hnutie na ich začiatku nadobúdalo politický rozmer. Pod utváranie slovenskej politiky a pod jej program, ktorý požadoval odstránenie stavovskej spoločnosti v Uhorsku a priznanie rečových práv Slovákom, sa podpísal predovšetkým Štúr. Táto politika mala najskôr podobu prosiacu (petície panovníkovi od 1840 po 1844), potom apelačnú (Štúr na sneme na prelome rokov 1847/48) a nakoniec, v rokoch 1848/49, bojovnú.

prof. PhDr. Dušan Škvarna, PhD.

Štúr sa stal prvým poslancom uhorského snemu v jeho dlhých dejinách, ktorý na pôde tejto najvyššej samosprávnej inštitúcie Uhorska vystúpil s požiadavkou používania slovenčiny v lokálnych úradoch, na ľudových i vyšších školách. Ešte závažnejšie a smelšie sa verejne i ozbrojene a angažoval počas revolúcie 1848/49. Vtedy už stál spolu s Hurbanom na čele hnutia požadujúceho povýšiť Slovensko na autonómny útvar s vlastnými inštitúciami, hranicami a s vlastnou reprezentáciou. Prostredníctvom neho začala Slovenská národná rada na Myjave 19. septembra 1848 utvárať základy slovenskej štátnosti.

Štúr bol rozhľadenou osobnosťou, počas štúdia si osvojil moderné európske myslenie, vynikal všestrannými záujmami. Okrem často spomínaných oblastí života sa venoval napr. štúdiu ekonomických problémov, biologickým otázkam, vyššej matematike, v rodine mal viacero vysoko vzdelaných prírodovedcov (najmä Dionýz Štúr). Mal talent vedca i pedagóga, mysliteľa i organizátora. Okolo seba zoskupil činorodých, európsky rozhľadených vzdelancov, oduševnených za ideály slobody a spravodlivosti. Táto generácia štúrovcov sa postavila do čela slovenského národného hnutia, kultúry a politiky práve v kritických okamihoch dejín strednej Európy, keď staré štruktúry zanikali a nové sa iba rodili. Nejeden ideál zmenila na skutočnosť, pričinila sa o kultúrne a politické povznesenie Slovenska tak ako nikto pred ňou a dlho po nej. Stala sa vzorom pre nasledujúce generácie vlastencov, ktorí sa štúrovcami inšpirovali, napodobňovali ich a označovali sa za ich dedičov.

Veda v CENTRE 24-09-2015

Ľudovít Štúr a štúrovci sa chopili riešenia problémov, protirečení a výziev svojej doby a napriek radu neúspechov ich úspešne zvládli. Ich dôležitosť vo svojej dobe je prvým z dôvodov, že Štúr sa spontánne zapísal do historickej pamäti, podobne ako napr. Svätopluk, sv. Štefan, Matej Bel, Mária Terézia a mnohí ďalší. Všetky známe Štúrove a štúrovské aktivity, ktoré si dodnes pripomíname, vyzdvihujeme ich a niektorí aj obdivujeme (jazyk, noviny, škola, literatúra, osveta, politika a pod.), neboli jeho cieľom, ale „iba“ prostriedkom. Cieľom bolo položiť také základy modernejšieho a slobodnejšieho Slovenska, aké by sa napriek neúspechom v budúcich desaťročiach už nedali rozrušiť.

V závere prof. Škvarna, okrem iného, vyslovil názor, že modernizácia Slovenska, na začiatku ktorej stál Štúr, je fascinujúca a jedinečná, ale zatiaľ stále málo presvedčivo zachytená. Hoci sa súčasná doba veľmi odlišuje od pomerov z čias Štúrovho života, je s nimi previazaná. Štúrov humanistický a civilizačný odkaz je v mnohom aktuálny dodnes. Opodstatnene figuruje v pamäti ako sociálny reformátor, významný v rámci strednej Európy a jedinečný pre Slovensko.

Vedu v CENTRE moderovala PhDr. Zuzana Hajdu. V diskusii vystúpilo niekoľko účastníkov podujatia, medzi nimi aj PhDr. Eva Kowalská, DrSc., z Historického ústavu SAV.

PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Oravcová

Kľúčové slová:
CVTI SR, historické vedy a archeológia, vysoké školy, popularizácia vedy a techniky, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

<< < | 1 | 2 | > >>
Tlač