Kandidát na prezidenta CERN-u

16. 09. 2015

O niekoľko dní si Európska organizácia pre jadrový výskum, známa pod skratkou CERN, bude voliť nové vedenie. Medzi kandidátmi na jej nového prezidenta je aj Slovák, ktorý už v minulosti zastával post viceprezidenta tejto prestížnej organizácie. Je ním profesor Branislav Sitár, ktorý poskytol rozhovor redaktorovi Slovenského rozhlasu.

Rozhlasová stanica Slovensko_logo(09. 09. 2015; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Michal Katuška)

Michal Katuška, moderátor:„Už o niekoľko dní si Európska organizácia pre jadrový výskum, známa pod skratkou CERN, bude voliť nové vedenie. Medzi kandidátmi na jej nového prezidenta je aj Slovák, ktorý už v minulosti zastával post viceprezidenta tejto prestížnej organizácie. Je ním profesor Branislav Sitár, ktorého v tejto chvíli vítam v štúdiu.

Pán Sitár, ak by sa vám podarilo byť zvolený za prezidenta zrejme najprestížnejšej ustanovizne na poli nukleárnej fyziky, čo by to znamenalo pre vás? A druhá otázka. Čo by to znamenalo pre Slovensko? Boli by tam aj nejaké priame vplyvy na slovenskú vedu?"

Branislav Sitár, kandidát na pozíciu prezidenta Európskej organizácie pre jadrový výskum:

„Pre mňa by to bolo veľkým vyznamenaním. V tejto organizácii som už dvadsať rokov a vlastne som v tých orgánoch vedenia, ako je napríklad Rada CERN, ktorý je vrcholným orgánom tejto organizácie. Mám pomerne veľké skúsenosti, ktoré by som chcel aplikovať na to, aby CERN fungoval možno ešte efektívnejšie ako funguje. On má vynikajúci program vedecký, ktorý pripravuje naozaj svetová vedecká špička, ale na každý vedecký program potrebujete peniaze. A to platí aj v CERN-e. Takže keby sme vedeli nejakými vnútornými reorganizáciami získať viac peňazí na výskum, na vynikajúce projekty, ktoré sú tam pripravené, len ich nemôžeme realizovať, tak by to bola veľká vec."

Michal Katuška: „Takže tu ste už aj jemne načrtli to, že s akým programom možno kandidujete, že chcete priniesť nejaké ďalšie peniaze. Je ale vôbec možné, aby sa Slovák stal prezidentom takejto organizácie?"

Branislav Sitár: „No ja to skúšam, takže myslím si, že je to veľmi ťažké, pretože mám veľmi silných konkurentov, pretože tiež kandidujú teraz Nemec, človek z Veľkej Británie a Holanďan, takže je to veľmi silná konkurencia. Možno moja výhoda je práve v mojej skúsenosti, že som tam dosť dlho a prešiel som..."

Michal Katuška: „Viac než dvadsať rokov pôsobíte."

Branislav Sitár: „Viac ako dvadsať rokov a vlastne som prešiel cez všetky tie orgány CERN-u, ktoré sú relevantné k tomuto. A ja som potom stavil na takú kartu, že som urobil veľmi konkrétny program. Takže nerobil som štandardný program, ako urobili moji protikandidáti, čo sa obyčajne robí, ja som trošku išiel neštandardne, že som povedal presne, ako by sa to dalo urobiť, aj s nejakými číslami, aj ako by sme to mohli urobiť, čiže urobil som veľmi konkrétny program a beriem to tak, že pokiaľ toto zaujme členské krajiny, že chcú vlastne získať možno viac financií na výskum v CERN-ne, no tak by mohli voliť túto cestu."

Michal Katuška: „Takže pokiaľ by väčšina z dvadsaťjeden členských krajín CERN-u sa rozhodla práve pre vás, určite pre vás by to malo osobný význam, ale malo by to nejaký význam aj pre Slovensko a pre fyziku na Slovensku?"

Branislav Sitár: „Iste by to malo. Ja myslím, že je to prestížna záležitosť, je to veľmi, veľmi vysoká funkcia, veľmi ako viditeľná, by som povedal, vo vedeckom svete. Nemyslím si, že by to nejako dramaticky zmenilo ako podmienky pre Slovákov, ktorí pracujú v CERN-e, pretože my sa im snažíme už dlhú dobu, tých dvadsať rokov vytvárať veľmi dobré podmienky ako na prácu. Takže keby sme to porovnali s inými krajinami, tak si myslím, že veľmi nezaostávame, vieme tam posielať študentov. Musím v tomto smere pochváliť ministerstvo školstva, ktoré naozaj nám vychádza v ústrety a poskytuje nám finančné prostriedky dostatočné na to, aby sme mohli plniť všetky úlohy v CERN-e a aby sme to mohli naozaj robiť na celkom slušnej úrovni."

Michal Katuška: „Čiže na prevádzke CERN-u a v jeho fungovaní sa podieľa aj Slovenská republika nejakými peniazmi."

Branislav Sitár: „Áno, my platíme členský príspevok, ktorý je vypočítaný podľa domáceho, hrubého domáceho produktu. Takže v našom prípade to predstavuje zhruba asi pol percenta z celkového rozpočtu CERN-u, na rozdiel od Nemcov, ktorí samozrejme tam platia asi dvadsaťjeden percent."

Michal Katuška: „Áno, chcel by som sa spýtať, vy nie ste určite jediným Slovákom, ktorý pôsobí v CERN-e, na akých pozíciách pôsobia tí ďalší? Je vás veľa?"

Branislav Sitár: „V CERN-e pôsobí dlhodobo asi dvadsaťdva Slovákov. To sa trošku mení, niekedy je to dvadsaťjeden, niekedy dvadsaťtri. A je tam dosť zamestnancov, ktorí tam majú aj trvalý pobyt, takže proste tam pracujú ako stále ako zamestnanci CERN-u. A okrem toho na celkové na spolupráci s CERN-om sa zo Slovenska zúčastňuje spolu aj s nimi okolo sto ľudí, z ktorých dosť veľa je práve mladých ľudí, mladých študentov, ktorí tam majú, myslím, že vynikajúce podmienky. A vidieť to na tom, že po absolvovaní tých stáží alebo tých PhD pobytov tam sú potom schopní pracovať buď v CERN-e, alebo iných svetových laboratóriách a berú ich tam s otvorenou náručou."

Michal Katuška: „To je výborné. Teraz sa dotknime na chvíľu výskumu. Zrejme jedna z najvýznamnejších technologických vecí, ktoré vlastne... ktorá vzišla vlastne z tejto organizácie, je urýchľovač LHC, a ten je zase známy tým, že sa tam skúma takzvaná božská častica, alebo Higgsov bozón  –  viem, že fyzici zrejme nemajú radi tento výraz božská častica. Ale keby ste mohli povedať, aký je taký najvýznamnejší výskum, to, čo je vlastne to posledné najvýznamnejšie, o čom možno ani nevieme, vďaka urýchľovaču?"  

Branislav Sitár: „Ten objav Higgsovho bozónu môžeme označiť za objav desaťročí, to skutočne sa stáva veľmi zriedka. Je to veľmi fundamentálna vec, pretože takzvaný Brout Englert Higgsov mechanizmus je zodpovedný za to, že častice majú hmotnosť. Takže pokiaľ by tento mechanizmus nebol, tak by museli častice hmotné a hmotný svet vzniknúť iným spôsobom. Čiže sme vlastne vysvetlili. Teoretici to objavili zhruba pred päťdesiatimi rokmi, prišli na to, že takýto model by mohol fungovať. A objav Higgsovho bozónu to potvrdil. Takže vlastne teraz vieme, poviem to tak zjednodušene, ako vznikla hmota. A to je veľmi dôležité. Ale to ešte nie je všetko a práve zato my potrebujeme na LHC oveľa viac času a oveľa viacej experimentov, pretože my chceme teraz veľmi dobre poznať vlastnosti Higgsovho bozónu, to je veľmi dôležité. Prirovnal by som k tomu, že keď sa objavilo jadro, tak sme vedeli, že existuje jadro a jadrové sily, ale zďaleka sme nemali tie vedomosti pred sto rokmi, ako ich máme teraz o jadrových silách."

Michal Katuška: „Pán profesor, ako dlho by mohlo trvať, kým na to prídete?"

Branislav Sitár: „Možno sto rokov. Ja neviem. To je veľmi ťažká otázka, pretože tieto veci sú veľmi komplikované a väčšinou takýto objav má potom vplyv na veľmi, veľmi mnoho vecí. Takže ja dúfam, že to sto rokov nebude a že ešte sa dožijem nejakých veľmi zaujímavých vecí. Ale rozhodne CERN má čo objavovať, je tam ešte veľa zaujímavých objavov pred nami."

Michal Katuška: „Pán profesor, veľmi krátko, na záver. Vy ste už teraz dosiahli veľký úspech vo vašom odbore. Majú to podľa vás dnešní študenti, tie mladé vedecké kapacity jednoduchšie, alebo náročnejšie ako v časoch, keď ste začínali vy v Česko Slovensku?"

Branislav Sitár: „No tí študenti, ktorí sa rozhodnú, že pôjdu študovať takzvanú fyziku vysokých energií, alebo časticovú fyziku, to majú rozhodne podstatne lepšie ako sme mali my, pretože majú oveľa väčší výber. My, keď sme chceli, keď som skončil štúdium, tak som mohol ísť pracovať do Sovietskeho zväzu do Dubny, kde som aj bol dvanásť rokov. Bola to síce dobrá škola, ale Predsa to len nebol CERN, avšak študenti, ktorí teraz sú schopní a sú dobrí, tak my im umožňujeme pracovať v CERN-e, my im umožňujeme, aby si tam robili svoje PhD práce a aby naozaj dosiahli veľmi vysokú úroveň."

Michal Katuška: „Takže toľko Branislav Sitár, profesor, ktorý bude kandidovať na pozíciu prezidenta Európskej organizácie pre jadrový výskum. Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie."

Branislav Sitár: „Ďakujem za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie