O raste svetovej populácie

04. 09. 2015

Organizácia Spojených národov vydala nedávno revíziu projekcie rastu svetovej populácie. Aktualizované údaje sú mimoriadne dôležité, najmä z pohľadu súčasnej vyhrotenej situácie v Európe a inde vo svete s imigrantmi. Rozhovor s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

(31.08.2015; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 6/6; Daniel Horňák / ‑)

Daniel Horňák, redaktor: „Organizácia Spojených národov vydala nedávno revíziu projekcie rastu svetovej populácie. Aktualizované údaje sú mimoriadne dôležité, najmä z pohľadu súčasnej vyhrotenej situácie v Európe a inde vo svete s imigrantmi. Viac sa budem o tejto téme rozprávať s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, dobrý deň, vitajte. Pán Baláž, skúste na úvod zhrnúť, čo hovorí aktuálna správa ohľadne vývoja svetovej populácie."

Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV: „Tak tá aktualizovaná prognóza prináša takých niekoľko prekvapení a tie dve hlavné prekvapenia sú nasledujúce. Tých obyvateľov zemegule bude o niečo viac, ako sme predpokladali, miesto deviatich miliárd to bude asi 9,7 miliardy v roku 2050. A to, čo je možno pre nás dôležitejšie, že kde tí obyvatelia najviac pribudnú, už to nebude tak tradične ako v minulosti, že Ázia alebo Latinská Amerika, bude to Afrika. Afrika skutočne už teraz zažíva obrovský populačný boom a bude ho zrejme zažívať až do roku 2050."

Daniel Horňák: „Tie pôvodné odhady už smerovali k tomu, že ten populačný boom, alebo nárast pôrodnosti pomaly začne klesať a sa utlmovať. Ale ak tomu správne rozumiem, tomu teda tak nebude. Aké sú tam hlavné dôvody?"

Vladimír Baláž: „Je to presne tak, ako hovoríte, predpokladalo sa, že v tých krajinách, ktoré mali extrémne vysokú pôrodnosť, napríklad sedem až osem detí na jednu ženu v plodnom veku, že sa táto situácia postupne otočí, tak ako sa povedzme otočila v Indii alebo v Indonézii alebo v iných rozvojových krajinách. Ale nie všade sa tak stalo. Máte krajiny ako je Niger, Nigéria, Etiópia, Demokratická republika Kongo, kde jedna žena v priebehu svojho života porodí päť až sedem detí. To znamená, že počas jednej generácie, čo je povedzme 20 ‑ 25 rokov, sa populácia krajiny až päť‑ až sedem znásobí. A aby sme si aj uviedli niekoľko konkrétnych čísel. Tak zoberte si napríklad takú krajinu, ako Demokratická republika Kongo, ktorá mala v roku 1950 dvanásť miliónov obyvateľov, tak tá bude mať v roku 2050 195 miliónov. Ale Niger, krajina, ktorú možno ľudia nepoznajú inak len ako z poštových známok, tak mala v roku 1950 dva milióny obyvateľov, kdežto v roku 2050 bude mať 72 miliónov. Čiže skutočne sú extrémne krajiny, najmä v pásme okolo rovníka a potom v subsaharskom pásme, kde tá populácia sa za storočie dvadsať až tridsať znásobí. A to už je, viete, ako veľká výzva pre budúcu ekonomickú aj populačnú udržateľnosť týchto krajín."

Daniel Horňák: „A aký je ten dôvod, keďže tá predchádzajúca prognóza už počítala s miernym poklesom tej pôrodnosti a asi sa tak nestane. Tak prečo je to tak?"

Vladimír Baláž: „No tým hlavným dôvodom vysokej pôrodnosti je všade vo svete chudoba a nízke vzdelanie. Tu napríklad vidíme obrovský kontrast medzi správaním, populačným správaním slovenskej populácie a rómskej populácie napríklad. A v tej Afrike je to presne to isté. Predpokladalo sa, že sa tie africké ekonomiky a štáty nejakým spôsobom stabilizujú, že sa tam zavedie aspoň nejaký minimálne ekonomický systém, ženy získajú prístup k vzdelaniu a potom bude nasledovať prudký pokles pôrodnosti, tak ako to bolo povedzme v tých ázijských krajinách. Nestalo sa tak a väčšina tých afrických krajín, najmä okolo rovníka a v subsaharskom pásme, tak oni majú ekonomiky umelé, nestabilné, závislé na exporte komodít, politická situácia je tam taká, že každú chvíľu tam vládne nejaká iná vojenská junta. A to nie sú priaznivé podmienky na rozširovanie vzdelania. Čiže naozaj to obyvateľstvo žije vo veľkej chudobe, antikoncepcia je problematická, pretože je buď nedostupná, alebo je z nejakých náboženských dôvodov nepreferovaná. A skutočne tie ženy tam rodia päť až sedem detí v priebehu svojho života, čo je veľa a čo naozaj nie je udržateľné, pretože tie krajiny toľko ľudí nedokážu nasýtiť, ani vytvoriť pre tých mladých ľudí pracovné miesta."

Daniel Horňák: „A čo z toho vyplýva, ak sa pozeráme teraz na ten širší rámec a Európa, vyspelý svet teraz čelí veľkým výzvam z hľadiska imigrácie. Čo to z tohoto vyplýva, ak sa pozrieme desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu a skutočne tie desiatky miliónov ľudí vlastne im vzrastie populácia, čo z toho vyplýva?"

Vladimír Baláž: „No vyplýva z toho to, že jednoducho tie krajiny nebudú schopné uživiť svoju mladú populáciu a tá mladá populácia sa časom začne hýbať. Viete, to, čo vidíme teraz, to sú také prvé lastovičky, to je taký ten prvý vánok a paradoxne sa vlastne ani nejedná veľmi o populáciu afrických krajín. Tu sa skôr jedná o Sýrčanov, Líbyjčanov, Maročanov, potom obyvateľov Iraku, ktorí emigrujú čiastočne z politických dôvodov, hej, ale aj vlastne v oblasti Stredozemného mora tá populácia dramaticky rastie. Si zoberte napríklad, že v Egypte už v súčasnosti 91 miliónov ľudí sa tiesni na veľmi úzkom pruhu okolo Nílu. V roku 2050 tam bude 120 miliónov ľudí, hej. Je nemysliteľné, aby tá krajina sa nejakým spôsobom nafúkla, pretože tam naozaj môžte žiť len okolo Nílu, kde je to úrodné pásmo. No a tí ľudia celkom prirodzene začnú hľadať krajiny, kde sa žije lepšie a kde tá mladá populácia môže žiť a pracovať. Čiže áno, je zrejmé, že tieto populačné výzvy budú obrovské a tých pár stotisíc migrantov, ktoré ku nám dneska idú do Európy, to sú skutočne len také prvé lastovičky toho, čo Európu v budúcnosti čaká."

Daniel Horňák: „Ako vnímate to, čo ste teraz popísali, tento trend, pretože vidíme, že spoločnosť, je vo veľkej miere polarizovaná na dva tábory. Jeden hovorí, že sú to veľké nebezpečenstvá, či už z ekonomického pohľadu pre krajiny Európy, tieto veľké počty migrantov, druhá strana hovorí, že naopak aj budeme potrebovať vlastne novú pracovnú silu. Ako vy vnímate takýto trend, pokiaľ by sa začal napĺňať. Dá sa to vnímať takto čierno ‑ bielo, alebo ako to Vy vnímate?"

Vladimír Baláž: „No viete, istým spôsobom majú pravdu obidve strany. Je to obrovská výzva, pretože my a konkrétne Slovensko vôbec nie sme pripravení na nejakú veľkú migračnú vlnu. My sme naozaj neboli schopní integrovať ani našich Rómov, ktorí na území Slovenska žijú niekoľko storočí. Čiže ťažko si nám predstavovať, ako napríklad my by sme dokázali integrovať povedzme päť alebo desať miliónov odniekadiaľ z Nigeru, hej, alebo z Čadu alebo z nejakej inej africkej krajiny. Ale je nepochybné, že raz k tomu dôjde a čím skorej sa na to pripravíme, tým lepšie. Slovensko vôbec nemá vypracované imigračné politiky, viete, ktoré napríklad tie vyspelé krajiny ako Austrália alebo Kanada už dávno majú, majú bodové systémy, ktoré zohľadňujú povedzme vek toho migranta, jeho vzdelanie, jeho schopnosť nejakej adaptácie, schopnosť hovoriť jazykom tej krajiny, kde ten migrant sa chce usadiť, hej. Čiže toto všetko nás čaká, nemusíme vymýšľať teplú vodu, stačí nám prevziať veci,ktoré v zahraničí sú dávno vymyslené, ale integrácia imigrantov je nesmierne ťažká úloha a v budúcnosti to bude omnoho závažnejšia politická otázka ako doteraz."

Daniel Horňák: „A ešte sa na záver vráťme naspäť do Afriky, ako vnímate možné riešenie tamojších problémov. Vy ste povedali, že tie krajiny majú veľké ekonomické problémy, dlhodobé, vyspelý svet sa snaží už desaťročia pomôcť pozviechať sa týmto ekonomikám a naštartovať, spustiť ten proces industrializácie. Prečo sa to nie tak úplne celkom darí, či vy vidíte nejaké možnosti riešenia v budúcnosti, že tá situácia by sa mohla zlepšiť, alebo to vidíte ako zacyklený kruh?"

Vladimír Baláž: „No, tam by som bol skôr taký trošku skeptický, pretože v tých afrických krajinách im chýba taká elementárna politická stabilita, viete. Tie európske krajiny sa väčšinou formovali ako národné krajiny, čiže je tam tradícia určitej štátnosti, ktorá sa odvíja od nejakej etnicity, kultúry, ale tie africké krajiny, ony vznikali tak, že sa kdesi stretol anglický plukovník s francúzskym plukovníkom a narysovali rovnú čiaru, že to je sféra vplyvu, viete. Ako môže byť takáto krajina stabilná, ako môže dlhodobo existovať? Keď sa tam začnú tie národy v rámci tých krajín emancipovať, určite budú žiadať vlastné územia a tie vládnuce elity, ktoré sú v týchto afrických krajinách, tie sa starajú len o vlastný prospech, nie o vzdelanie obyvateľov. Čiže tam tá industrializácia nemôže nastať z nejakých elementárnych problémov politickej a ekonomickej stability. A to bude trvať desiatky rokov, kým sa a také niečo podarí. Čiže naozaj tie predpoklady pre tie veľké migračné vlny sú bohužiaľ veľmi silné."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok dňa."

Publikované z monitoringu Storin, s. r. o. (prepis vysielania)

(AO)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , politické vedy , sociálna a ekonomická geografia

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač