Pomalý rast Číny

08. 09. 2015

O hlavných dôvodoch spomalenia čínskej ekonomiky debatuje Vladimír Baláž, ekonóm, Prognostický ústav SAV, s redaktorom Televíznej stanice TA 3.

logo Televízie TA 3 (07. 09. 2015; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 13.40; por. 1/1; ‑ / Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Čína revidovala údaje o hospodárskom raste za rok 2014 smerom nadol. Jej ekonomika sa posilnila o 7,3 percent, čo je oproti pôvodným číslam o desatinu menej."

Redaktorka: „Čínsky štatistický úrad revidoval rast sektora služieb o tri desatiny percentuálneho bodu, čo rozhodujúcou mierou prispelo k poklesu odhadovaného rastu ekonomiky. Aj naďalej však tento sektor služieb predstavuje viac ako 48 percent hodnoty HDP Číny. Za prvý polrok tohto roka sa čínska ekonomika medziročne zväčšila o sedem percent, čo je v súlade s vládnym cieľom. Nedávno zverejnené slabšie údaje však zvyšujú riziko, že v druhom polroku tento výsledok nedosiahne."

Daniel Horňák: „No a pri tejto téme ešte zostaneme. O vývoji v Číne sme sa rozprávali s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied."

Vladimír Baláž, ekonóm, Prognostický ústav SAV: „Čínska ekonomika je druhá najväčšia ekonomika sveta, to znamená, že keď ona spomalí, tak samozrejme spomalí aj tá globálna ekonomika."Vladimír Baláž, SAV

Daniel Horňák: „Aké sú teda tie hlavné dôvody spomalenia čínskej ekonomiky?"

Vladimír Baláž: „Jedná sa o normálny výkyv ekonomického cyklu, čo je typické pre každú ekonomiku sveta. Tá čínska je veľmi veľká, a preto aj ten výkyv nie je taký ako v prípade Slovenska, kde sa napríklad z plus štyroch percent môžeme dostať aj do mínusu. V Číne to spomalenie obyčajne sa ráta, povedzme, v jednom, dvomi percentami."

Daniel Horňák: „Je podľa vás teda chybné, že investori očakávajú neustále vysoké 10‑percentné rasty ekonomiky a sú nervózni zo 7‑percentného rastu?"

Vladimír Baláž: „To je samozrejme nerealistické. Žiaden strom nerastie do neba, takisto žiadna ekonomika nemôže donekonečna rásť desiatimi percentami. Pripomeňme si, že aj ten revidovaný rast na úrovni 7,3 percenta, je stále neobyčajne vysoký, viete, keby takýto rast mala západná Európa, alebo Slovensko, tak všetci otvárame šampanské a tešíme sa. 7,3‑percentný rast je vysoký rast, a myslím si, že sa nemá tá globálna ekonomika čoho obávať."

Daniel Horňák: „Ako teda vnímate tú reakciu finančných trhov? Bolo to neopodstatnené?"

Vladimír Baláž: „Vnímam to, viete, ako takú psychologickú záležitosť, viete, keď niekto dlhodobo dosahuje 10 percent ročne a zrazu je to „len" 7,3, tak si myslíte, že to je koniec sveta. Ale nie, to je len normálny proces, to spomalenie ekonomického rastu je typické pre každú ekonomiku. Najrýchlejšie sa rastie, keď začínate z veľmi nízkeho základu, a potom ako sa postupne dostávate k zmene štruktúry toho rastu, tak samozrejme aj ten celkový rast postupne klesá."

Daniel Horňák: „Aká je aktuálne štruktúra čínskej ekonomiky? Čo ju ťahá?"

Vladimír Baláž: „Viete, ekonomická veda rozoznáva tri druhy, alebo tri zdroje ekonomického rastu. Tým prvým zdrojom je vlastne pracovná sila, čím viac máme ľudí, tým viacej vyrobia. Tým druhým zdrojom je kapitál, čiže strojové vybavenie a investície. A tretím zdrojom sú inovácie, výskum, organizačné inovácie. Keď je tá ekonomika veľmi mladá, ako je aj čínska ekonomika, tak sa uplatňuje kombinácia tých prvých dvoch zdrojov, to znamená pracovnej sily a investícií. Tento proces má označenie, že industrializácia. Keď prevediete roľníkov do tovární, tak ich produktivita práce fantasticky vzrastie. A to je ten zdroj tých 10 percent, ktorými Čína rástla tie minulé desaťročia. Toto samozrejme nemôžete robiť donekonečna, pretože aj tá zásoba tých roľníkov je obmedzená, takisto nemôžete mať celú ekonomiku založenú iba na priemysle.

Číne sa podarilo za posledných 30 rokov previesť do priemyslu takmer 400 miliónov roľníkov, viete, čiže tam treba hľadať to pozadie. Ešte stále im zostáva ďalších 400 miliónov. Určite tá industrializácia bude pokračovať, ale už pomalším tempom."

Daniel Horňák: „Z hľadiska nejakých štrukturálnych rizík vnímate v Číne možnosti nejakých vážnejších problémov, alebo skôr si myslíte, že ten rast bude nejaký miernejší a dlhodobý, a nejaké väčšie problémy tam nehrozia?"

Vladimír Baláž: „No, každá ekonomika má nejaké štrukturálne problémy, aj tá čínska. A takou tou čínskou špecialitou, na ktorú my sme už zabudli, ale mali sme ju aj my, je to, že je tam veľmi silný štátny sektor, a najmä finančný sektor je z veľkej časti vlastnený vládou. Dochádza tam k tomu, že štátne podniky čerpajú peniaze od štátnych bánk, viete, a prakticky ten štátny podnik ani nemôže skrachovať, lebo banka mu vždy tie peniaze požičia. Čiže tam vzniká také riziko morálneho hazardu, alebo také riziko, že tie investície, ktoré sú v Číne obrovské, viete, že nie vždy sú vynakladané efektívne. Neexistuje tam nejaká taká korekcia trhu, ktorá by tie neefektívne investície, povedzme, odstránila. Vždy tam je štát, ktorý to v tom konečnom dôsledku nejakým spôsobom zachráni. Toto sme my mali u nás v 90‑tych rokoch, a potom sme museli za veľkých nákladov naše štátne banky rekapitalizovať."

Daniel Horňák: „Vyplývajú z tohto pohľadu podľa vás nejaké riziká do budúcnosti, kedy skutočne môže Čína zamávať tou globálnou ekonomikou, alebo nevidíte nejakú reálnosť takéhoto scenára?"

Vladimír Baláž: „Určite sa môže stať, že okrem tých klasických cyklických výkyvov príde aj na tieto štrukturálne veci, ale zase na druhej strane Čína má veľmi schopné vedenie, domnievam sa, že aj tí čínski lídri skôr či neskôr začnú aj tieto štátne banky a štátne podniky privatizovať, alebo aspoň nastavovať na nejaké také ekonomické formy hospodárenia."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

 Foto: Videoarchív TA 3, Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač