Rok 2015 z pohľadu výskumu vesmíru

07. 01. 2016

Rok 2015 sa niesol aj v znamení výskumu vesmíru. Americká, ale aj Európska vesmírna agentúra získali viacero významných objavov. Vedci zistili napríklad to, kam zmizla atmosféra Marsu, aj to, že na kométach sú organické zlúčeniny, z ktorých by v správnych podmienkach mohol vzniknúť život a iné.

logo Televíznej stanice STV 1(2. 1. 2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 23/25;   Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Rok 2015 sa niesol aj v znamení výskumu vesmíru. Americká, ale aj Európska vesmírna agentúra získali viacero významných objavov. Vedci zistili napríklad to, kam zmizla atmosféra Marsu, aj to, že na kométach sú organické zlúčeniny, z ktorých by v správnych podmienkach mohol vzniknúť život."

Redaktorka: „Na Marse tečie voda. Mohla by zásadným spôsobom pomôcť počas prípadnej misie na Mars. Americká NASA ju plánuje okolo roku 2030."

Jim Green, riaditeľ centra planetárnych vied NASA: „Je to revolúcia v chápaní tejto planéty. Naše prístroje namerali vo vzduchu oveľa viac vlhkosti, ako sme si mysleli. Keď sme skúmali pôdu, zistili sme, že je vlhká, plná vody. Sú to dôležité poznatky, ale je to len časť celého toho vodného cyklu Marsu, ktorému len teraz začíname rozumieť. Chceme oznámiť, že Mars nie je vyprahnutá planéta, ako sme si mysleli. Za určitých podmienok je na Marse tečúca voda."

Redaktorka: „Povrch červenej planéty bol kedysi vhodnejším miestom pre život, než ako ho poznáme my. Na Marse totiž bola atmosféra, hustejšia a dostatočne teplá na to, aby na povrchu planéty boli rieky, jazerá a pravdepodobne aj oceány. Postupom času ale atmosféru odviali do vesmíru slnečné búrky."

Jim Green: „Analógia, ktorú zvyknem používať, je, ako keby ste vyšli zo sprchy do vánku a vodu z vašich vlasov odveje vietor."

Redaktorka: „Atmosféra Marsu zanikla približne pred tromi miliónmi rokov a Mars sa zmenil na chladnú a púštnu planétu. Pluto vo veľkom detaile. Veci mohli prvýkrát preskúmať najvzdialenejšiu planétu našej slnečnej sústavy. Preletela okolo nej americká sonda New Horizons. Zo záberov, ktoré sonda urobila, vieme, že na povrchu trpasličej planéty sú ľadové plochy."

William B. McKinnon, vedec, NASA: „Zábery ukazujú Pluto ako celok, aktívny povrch a to, že ľadový plášť je pravdepodobne hlbší ako naznačovali predošlé modely, prakticky zvyšuje teoretickú pravdepodobnosť, že tam dole by mohol byť zamrznutý oceán."

Redaktorka: „Vedci ďalej zistili, že na Plute sú vrstvy hmly, ktoré siahajú do výšky stotridsať kilometrov. Práve pre hmlové opary je povrch planéty sfarbený do červena. Prvý jarný deň priniesol zaujímavé vesmírne divadlo, keď Mesiac na chvíľu prekryl Slnko. Najlepšie ho bolo vidieť z Faerských ostrovov a zo Spitsbergov."

Žena: „Toto je úplné zatmenie. dosiahli sme ten najúžasnejší moment."

Redaktorka: „V minulosti mali vedci počas zatmenia jedinú možnosť, kedy mohli pozorovať slnečnú korónu, teda jasne žiariace okolie Slnka. Úplné zatmenie Slnka v roku 1919 potvrdilo Einsteinovu teóriu relativity. Prvýkrát za viac ako tridsať rokov sa spojili dva prírodné úkazy. Mesiac sa zahalil do tmy, keď je vo fáze najväčšieho priblíženia sa k Zemi, teda vo fáze takzvaného Supermesiaca. Je to najväčší a najsvetlejší spln v roku. Počas neho majú astronómovia výborné podmienky na skúmanie našej obežnice. Najbližšie Supermesiac a zatmenie súčasne nastane v roku 2033. Správa, na ktorú čakal vedecký svet sedem mesiacov. Modul Philae, ktorý ako prvý človekom zostrojený modul pristál na kométe, sa prebral z hibernácie a kontaktoval Zem. Na kométe Churyumov‑Gerasimenko pristál v novembri v roku 2014. Vedci si roky kládli otázku, ako sa na Zem dostala voda ako tu vznikol život. Jednou z teórií je, že ho na Zemi zasiahli kométy, keď sa pred miliardami rokov zrazili so všetkými planétami a mesiacmi v našej slnečnej sústave. Z povrchu kométy preto modul odobral vzorky. V nich našiel desiatky zlúčenín vodíka, kyslíka a uhlíka, rovnako aj viacero aminokyselín. Práve to sú stavebné kamene života na Zemi."

Jean‑Pierre Bibring, vedúci výskumník vývoja pristávacieho modulu: „Povrch kométy obsahuje molekuly, ktoré sa mohli v minulosti dostať do oceánov a pravdepodobne zohrali kľúčovú úlohu pri vzniku života."

Redaktorka: „Philae odhalil aj viac o povrchu jeho kométy. Tvoria ho vrstvy asi ako na cibuli a je na ňom dvadsaťcentimetrová vrstva prachu. Kométu Churyumov‑Gerasimenko v skutočnosti tvoria dve telesá, ktoré sa zrazili a spojili v jedno."

Kathrin Altwegg, vedkyňa, ESA: „Najväčším doterajším objavom je, že na kométe je molekulárny kyslík. Veľa nám to prezrádza o tom, odkiaľ sa sem tento materiál dostal a kde vznikol. To sa týka aj vody. Myslím si, že by to mohlo naznačovať, že voda vznikla v molekulárnych mračnách mimo našej slnečnej sústavy."

Redaktorka: „Vedci sa teraz pokúšajú nadviazať s modulom stále spojenie, aby mohol pokračovať v skúmaní kométy. Telesá sa totiž vytvorili v čase, keď sa formovala naša slnečná sústava. Veria preto, že by mohli nájsť odpovede na mnohé otázky. Napríklad na to, ako vznikla naša planéta."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač