Chýba literatúra o najnovších vedeckých výskumoch

16. 10. 2017

Verejnosti chýba literatúra o najnovších výskumoch vedných disciplín. Medzi nimi napríklad historické tituly. Odborná komunita aj ich pritom ročne vydáva desiatky. Na pulty kníhkupectiev sa však nedostanú, ostávajú len v úzkom kruhu odborníkov. Čitatelia tak často dostávajú do rúk nerelevantný zdroj informácií. Skreslené sa tak môžu šíriť ďalej do spoločnosti. Slovenskí historici sa preto rozhodli bojovať proti narastajúcim konšpiračným teóriám a extrémizmu väčšou osvetou medzi študentmi

logo Rozhlasovej stanice Regina(13. 10. 2017; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12:00; por. 3/14; Dáša Hodálová/Marek Pivoluska)

Marek Pivoluska, moderátor: „Verejnosti chýba literatúra o najnovších výskumoch vedných disciplín. Medzi nimi napríklad historické tituly. Odborná komunita aj ich pritom ročne vydáva desiatky. Na pulty kníhkupectiev sa však nedostanú, ostávajú len v úzkom kruhu odborníkov. Čitatelia tak často dostávajú do rúk nerelevantný zdroj informácií. Skreslené sa tak môžu šíriť ďalej do spoločnosti. Slovenskí historici sa preto rozhodli bojovať proti narastajúcim konšpiračným teóriám a extrémizmu väčšou osvetou medzi študentmi."

Dáša Hodálová, redaktorka: „Slovenskí historici už dlhšie volajú po tom, aby sa zvýšil počet vyučovacích hodín dejepisu na základných školách. Za posledných 8 rokov došlo podľa predsedu Slovenskej historickej spoločnosti Rastislava Kožiaka k radikálnemu zhoršeniu vedomostí či kritického myslenia. Chodia preto medzi budúcich historikov, s ktorými diskutujú o tom, ako reagovať na aktuálne spoločensko‑politické problémy."

Rastislav Kožiak, predseda Slovenskej historickej spoločnosti: „Cez tú perspektívu do minulosti je naozaj možné omnoho plastickejšie vysvetliť určité pojmy, určité javy, s ktorými sa v súčasnosti stretávame. Tých 8 rokov totálnej dehonestácie vyučovania dejepisu na základných školách je možno jednou z príčin toho javu extrémizmu, s ktorým sa stretávame."

Dáša Hodálová: „Podľa historikov k rozvoju extrémizmu do veľkej miery napomáha literatúra, ktorá je prístupná verejnosti. Tá však častokrát ponúka skresľujúce informácie, ktoré sa šíria ďalej. Vedecká obec pritom ročne vydá asi 50 odborných titulov. Výskum často trvá aj niekoľko mesiacov. Publikácie sú však dotované zo štátnych peňazí, a tak sa dostanú len odbornej verejnosti. Hovorí Alžbeta Bojková z katedry histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach."

Alžbeta Bojková, katedra histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach: „Štát ... negatívne, ako keby katedry histórie chceli zarábať na tom, čo ... ale my predsa ten historický výskum robíme pre to, aby bol prístupný jednak budúcim historikom, čiže študentom histórie, študentom učiteľstva dejepisu, ale aj ostatnej verejnosti, ktorá sa o to zaujíma."

Dáša Hodálová: „Ešte vlani však rezort školstva avizoval centrálny portál, v ktorom by boli odborné publikácie sprístupnené verejnosti. Do dnešného dňa sa tak ale nestalo. Reaguje Renáta Vitková z komunikačného odboru ministerstva školstva."

Renáta Vitková, komunikačný odbor ministerstva školstva: „Doba realizácie infraštruktúry a jednotlivých systémov, vrátane centrálneho portálu je naplánovaná na roky 2017 až 2020."

Dáša Hodálová: „Na nevhodný obsah upozorňujú aj mnohé kníhkupectvá a čitateľom odporúčajú hodnovernú literatúru. V iných sa knihy s nálepkou kontroverzné dajú kúpiť len cez internetový obchod, niektoré celý zisk z ich predaja dokonca venujú organizáciami podporujúcim kritické myslenie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač