Clevelandskú dohodu podpísali pred 102 rokmi

24. 10. 2017

Od podpisu Clevelandskej dohody uplynulo stodva rokov. Bol to prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národnú svojbytnosť.

 logo Televíznej stanice STV 1(22. 10. 2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 12/20; Alena Taranová / Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Od podpisu Clevelandskej dohody uplynulo stodva rokov. Bol to prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národnú svojbytnosť. V metropole Ohia ju podpísali dvadsiateho druhého októbra 1915, teda v čase, keď v Európe zúrila prvá svetová vojna. Vtedy ešte vôbec nebolo jasné, aká bude budúcnosť rakúsko‑uhorskej monarchie. V Clevelande nakrúcali Alena Taranová aj Martin Rajec."

Alena Taranová, redaktorka: „Toto mesto je dôkazom, že Slováci sú národom imigrantov. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa do Spojených štátov vysťahovala podľa odhadov historikov až štvrtina Slovákov."

Andrew Rajec, prezident Prvej katolíckej slovenskej jednoty: „V Clevelande žilo vtedy viac Slovákov ako v Bratislave. Toto bolo najväčšie osídlenie Slovákov na svete."

Alena Taranová: „Prichádzali sem za lepším životom, ale niektorí z nich aj len za zárobkom, aby sa po niekoľkých rokoch domov vrátili. V Clevelande našli prácu v miestnych železiarňach a v oceliarskom priemysle. Prvé štvrte, kde si okrem domov stavali aj kostoly a pri nich budovali svoje komunity, vznikali práve v okolí týchto fabrík. Dodnes tu cítiť zašlú slávu mesta, ktoré bolo motorom priemyselného boomu v Spojených štátoch."

Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu SAV: „Tie predstavy amerických krajanov v mnohom o tom, ako by mala fungovať budúca Československá republika, boli brané z uhlu pohľadu fungovania americkej demokracie. V tom americkom ponímaní bola oveľa širšia, oveľa voľnejšie chápaná autonómia."

Alena Taranová: „Kultúrny a historický kontext svojich životov v Rakúsko‑Uhorsku si Slováci priniesli až sem. Do histórie mesta sa zapísala bitka v jednom z kostolov, kedy v roku 1891 Maďari zaútočili na slovenského kňaza Jána Martvoňa za to, že počas kázne prešiel z latinčiny do slovenčiny. Bitku sa podarilo urovnať až privolaným americkým policajtom."

Michael Brunovsky, historik, Benediktínske opátstvo Cleveland: „Občas to bolo brutálne, v kostole sa objavili aj pištole. Ľudia v tom boli veľmi citovo zaangažovaní. Privolaní americkí policajti nemali ani len potuchy, v strede akého hlbokého konfliktu sa ocitli."

Alena Taranová: „V tejto budove dvadsiateho druhého októbra 1915 zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike a Českého národného združenia podpísali Clevelandskú dohodu, dokument krajanskej Ameriky. Vôbec prvý, ktorý hovorí o koncepte vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov, na federatívnom princípe, s plnou národnou a kultúrnou autonómiou Slovenska po tom, čo sa rozpadne Rakúsko‑Uhorsko."

Michael Brunovsky: „V Európe zúrila prvá svetová vojna, a doma, v Rakúsko‑Uhorsku, hovoriť o slobode a nezávislom Slovensku alebo Českej republike bola vlastizrada trestná smrťou. Takže, keď Slováci, Česi a Moraváci prišli do Ameriky a slobodne si tu rozvinuli životy, snívali o rovnakej slobode aj pre svojich blízkych, ktorých nechali doma."

Alena Taranová: „Krajania v Amerike chceli svojou aktivitou zasiahnuť do formovania politických postojov doma. Kým však spolu s Čechmi dospeli k zneniu Clevelandskej dohody, niekoľko rokov predtým uvažovali aj o vyrovnaní sa s Maďarmi alebo pričlenení sa k Poľsku či Rusku. Mimoriadne významnú rolu v tom, že nakoniec sa Slovenská liga rozhodla pre vytvorenie štátu s Čechmi, zohrali v Clevelande Milan Getting a Štefan Osuský."

Milan Kobulský, riaditeľ Slovenského inštitútu a knižnice v Clevelande: „Originál Clevelandskej dohody sa nezachoval, preto je to opis. A všetkých päť bodov, ktoré boli na originálnej Clevelandskej dohode, sú tu prepísané, na tejto kópii."

Alena Taranová: „Bývalý americký veľvyslanec na Slovensku, Clevelandčan, je jej veľkým fanúšikom."

Theodore Sedgwick, bývalý veľvyslanec USA na Slovensku: „Myšlienka demokratického štátu nebola Slovákom a Čechom nikým nanútená, žiadnou veľmocou. Boli to krajania zo Spojených štátov, ktorí chceli slobodu a demokraciu pre svoju domovinu. Slováci by na to mali byť veľmi pyšní."

Alena Taranová: „Clevelandskú dohodu nahradila o necelé tri roky neskôr Pittsburská dohoda, ktorá už predznamenala vznik Československa."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač