O návrhu rozpočtu

13. 10. 2017

Aký vývoj ekonomiky a fungovanie štátu rozpočet predpokladá a ako by ho vláda mohla podľa odborníkov ešte vylepšiť. O tom je rozhovor  s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied  a Jurajom Valachym, analytikom Tatra Banky.

logo Televíznej stanice TA 3(12. 10. 2017; Televízna stanica TA 3; Analýzy a trendy; 21:30; por. 1/1; Daniel Horňák/Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Návrh rozpočtu na budúci rok začal svoju legislatívnu púť. Prerokovali ho sociálni partneri vlády, vládny kabinet a teraz smeruje do parlamentu. V dnešnej relácii sa preto pozrieme na to, aký vývoj ekonomiky a fungovanie štátu rozpočet predpokladá a ako by ho vláda mohla podľa odborníkov mohla ešte vylepšiť. A mojimi dnešnými hosťami sú Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, príjemný dobrý večer."

Vladimír Baláž, Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied: „Pekný večer prajem."

Daniel Horňák: „A Juraj Valachy, analytik Tatra Banky, takisto príjemný dobrý večer."

Juraj Valachy, analytik Tatra Banky: „Dobrý večer."

Daniel Horňák: „Páni, začnime konsolidáciou verejných financií. V podstate, keď si človek otvorí návrh rozpočtu, hneď prvý odsek hovorí, že jednou z hlavných priorít vlády je konsolidácia. Ten cieľ na budúci rok je dosiahnuť a znížiť deficit na osemdesiattri stotín percenta. Pán Baláž, možno vy skúste na úvod, ako vy vnímate takúto ambíciu vlády vzhľadom aj na ekonomické prostredie, v ktorom sa Slovensko nachádza?"

Vladimír Baláž: „Viete, je veľmi ľahké sa sústrediť na nejaké také pomerne jednoduché, alebo konkrétne číslo, a potom sa vyjadrujete, že či nula osem je veľa, alebo či nula osem je málo a či by to mohlo byť nula celá štyri, alebo dokonca nula celá nula. Ale viete ten ročný deficit, to je niečo podobné ako keď nejaký rozdiel medzi vašimi mesačnými výdavkami, príjmami. Ale v skutočnosti čo pre vás život je dôležité, nie nejaká tá mesačná bilancia, ale ako vy dokážete narábať so svojim životom, ako v ňom počas svojho života investujete, aké hodnoty vytvárate a ako si vlastne nejakým spôsobom zabezpečíte život. Čo sa týka toho rozpočtu, tak on nám vlastne ten deficit nehovorí veľa o tom, ako sa bude vyvíjať finančná situácia tohto štátu v budúcnosti. Pretože to je naozaj len nejaký taký kešový ročný deficit, ktorý nič nehovorí o tom, či naše hospodárenie je nejakým spôsobom udržateľné ďalších päť, desať, alebo dvadsať rokov a na základe tej vnútornej štruktúry štátneho rozpočtu, ku ktorému sa ešte dostaneme tak môžem povedať, že tá vnútorná štruktúra udržateľná dlhodobo nie je."

Daniel Horňák: „Keby ste mohli teda vysvetliť ako štát, alebo váš pohľad, ako teda štát hospodári, prečo nie je tá dlhodobá udržateľnosť taká ako by mala byť."

Vladimír Baláž: „No predstavte si, že bývate v nejakom dome a do toho domu vám jednoducho prší, pretože máte deravú strechu a vy si poviete, že chcete mať vyrovnané rodinné financie a teda nepožičiate si peniaze a radšej nech sa tá strecha rozpadne. No, asi možno že máte vyrovnaný mesačný rozpočet, ale nič to nehovorí o tom ako dlho v tom môžete dome bývať. No a náš slovenský dom je taký, že naozaj do neho tečie z rôznych strán. Máme veľa oblastí, ktoré sú kritické. Je to školstvo, zdravotníctvo, systém vedy a výskumu a keď chceme tieto veci opraviť, to napríklad bude stáť veľa peňazí. Pretože reformovať systém nie je lacné. Keby sme naozaj chceli zabezpečiť nejakú dlhodobú udržateľnosť nášho slovenského domu, museli by sme omnoho viacej investovať, ako to robíme teraz a tie investície by samozrejme niečo stáli, a samozrejme by sa nám aj objavil možno aj ten nejaký vyšší ročný deficit a určite by potom mnohí špekulovali, že bože môj, aké je to strašné, že máme deficit nie nula celá osem, ale že máme dve, tri, štyri percentá. Ale naozaj je to tak, že my sa sústreďujeme povedzme na nejaké také ročné krátkodobé ciele a menej sa pýtame na to či investujeme v tomto štáte dlhodobo, alebo nie. Či robíme potrebné reformy, ktoré naozaj aj môžu mať svoje finančné náklady a či je teraz dobrý čas na tieto reformy, či si napríklad môžeme lacno požičať, či máme na to odborné kapacity a tak ďalej."

Daniel Horňák: „K tomu sa dostaneme neskôr. Podobná otázka na pána Valachyho ohľadne miery tempa konsolidácie. Ja len pripomeniem, že vláda argumentuje tým, že na výhrady časté, že ten deficit neklesá tak ako by mohol, že spĺňa všetky kritéria paktu, rastu a stability programového vyhlásenia vlády a tak ďalej. Takže ako hodnotíte to tempo konsolidácie?"

Juraj Valachy: „Naozaj ako tento rozpočet spĺňa ten byrokratický pomer tie kritériá, ktoré nám stanovil Brusel. Čiže nebude nám nikto nič z Bruselu vytýkať, to je pravda. Ale tiež to hodnotím ten rozpočet, ako taký veľmi unavený, vyčerpaný, že nie sú tam žiadne nejaké rozvojové impulzy, je to naozaj len taký braním peňazí z jedného vrecka do druhého, že zoberiem na daniach, odvody, dám ich týmto dôchodcom na dávky, ktoré majú mať a zaplatím nejakým spôsobom policajtov, učiteľov a to je tak všetko. Čiže na investície, na reformy a tie podobné veci tam nie je žiaden priestor. Čiže je to veľmi už vlastne, keď si pozrieme, keď si zoberieme ten celkový deficit áno, klesá fajn, ale mohol by aj rýchlejšie možno, mohol by aj pomalšie, ale keď si zoberieme štrukturálny deficit, ako taký, ten ukazovateľ toho čo pán Baláž hovoril, že takej tej prapodstaty toho deficitu, ktorý nezohľadňuje to, v akom cyklickom vývoji sa naša ekonomika nachádza, tak ten sa od roku 2013 po rok 2017 za štyri roky vôbec nezmenil. Čiže to optické zlepšenie, ktoré vidíme, že áno, deficit klesol z troch percent pod jedno percento je len v dôsledku toho, že zažívame dobré časy, o dva roky tie časy budú preč a deficit vyletí naspäť. Veľmi málo sa deje nie s celkovým deficitom, ale s jeho štruktúrou ,a to je zlé."

Daniel Horňák: „Ešte k tomu dlhodobému cieľu na Slovensku, je to dlhodobý, ide o vyrovnaný rozpočet a dosiahnutie, pretože pamätáme si už v roku 2015 sa hovorilo, že v roku 2017 by mal byť vyrovnaný. Potom to bol 2019, dnes čítame v texte, že to bude rok 2020. Čiže dochádza k tomu odkladaniu toho cieľa. Ako hodnotíte takéto posúvanie stále do budúcna?"

Juraj Valachy: „Ten cieľ nie je stanovený, že má byť vyrovnaný rozpočet. Ten je stanovený tak, že ten štrukturálny deficit, to je ten prapodstatný, ten podstatný má byť mínus nula celá päť percenta. To koľko bude celkový, lebo ten zahŕňa aj ďalšie veci do toho, je nedôležité. Dôležité je, aby ten podstatný deficit bol mínus nula celá päť. Dnes za rok 2017 by to malo byť mínus jedna celá sedem. Veľmi ďaleko od toho sme ešte. Veľmi ďaleko a bez väčších reforiem, hlbších reforiem sa tam nedostaneme."

Daniel Horňák: „Ako teda hodnotíte tú konsolidáciu v kontexte tých potrebných opatrení, ktoré ste už naznačili. To znamená na jednej strane ani tu nemáme tú potrebnú konsolidácie. Na druhej strane ani tie potrebné reformy?"

Vladimír Baláž: „Áno, tie reformy skutočne zatiaľ nenastúpili, ale chcem byť nejakým spôsobom aj spravodlivý. Vidím, že ministerstvo financií začalo o tých reformách aspoň hovoriť. Začalo pripravovať odborné kapacity. Máme tu projekt Hodnota za peniaze, ktorý má tendenciu dokonca sa rozširovať z hľadiska financií aj na iné ministerstvá. Sám som si čítal dokumenty, bola to revízia verejných výdavkov na informačné technológie, na zdravotníctvo, na školstvo. Áno skutočne analytici sa zamysleli, hľadajú cesty, ako urobiť tie štrukturálne reformy, koľko by to stálo a ich názory sú často kontroverzné. Keď napríklad poviete, že do určitých chudobných oblastí Slovenska nemáme peniaze na diaľnice, ale môžeme tam postaviť ja neviem cestu prvej triedy, alebo ju aspoň vylepšiť, budí to často negatívne reakcie, pretože každý starosta v každom malom okrese chce samozrejme diaľnicu, alebo aspoň rýchlostnú cestu. Ale aspoň vidím nejaký náznak, že máme tu také zárodky strategického myslenia, ktoré hovoria o tom čo musíme urobiť, aby naše hospodárenie bolo dlhodobo udržateľné. Čiže nebudeme sa baviť o tom či to nejaké magické číslo nula celá nula bude už o dva roky, alebo o tri roky, ale aby bolo aj o dvadsať rokov."

Daniel Horňák: „Ak sa pozriete na tie dôležité oblasti, to je reforma školstva, zmena financovania pomerov v zdravotníctve, výstavba infraštruktúry, dlhodobá udržateľnosť verejných financií z pohľadu nárokov na štátny rozpočet, vyplácanie dôchodkov. Je tu tá perspektíva, že o niekoľko rokov tu prídu tie zmeny?"

Vladimír Baláž: „Neviem či je perspektíva, ale zatiaľ tomu nič nenaznačuje. Keď sa napríklad pozrieme na takú dôležitú oblasť ako je školstvo, pretože naozaj krajina je bohatá tým, že má vzdelaných ľudí, nie tým, že má nejaké zlato, alebo diamanty. To majú africké krajiny. Keď sa pozrieme napríklad na situáciu v školstve tak čo vidíme? Stále viacej a viacej žiakov na základných školách nám prepadá. Zvyšuje sa percento prepadania žiakov. Viete, keď už na začiatku života prepadnete v základnej škole, veľmi ťažko rozviniete svoj ľudský kapitál a nájdete si potom dobre platenú prácu v budúcnosti. Čo sa týka vysokých škôl, tak kedysi naša najlepšia vysoká škola Univerzita Komenského bola medzi prvými štyristo. Teraz sa to posúva na päťsto, šesťsto, sedemsto. Čiže nemôžem si pomôcť, ale vidím, že naše školstvo upadá. Čo hovoria učitelia. No potrebujeme väčšie platy, potrebujeme zvýšiť naše spoločenské uznanie. Však im to nikto neberie. Ale na druhej strane chceme vidieť aj nejaké výsledky. Keď dáme do školstva viacej peňazí aj v podobe miezd, teda chceme nastaviť nejaký systém, aby boli odmeňovaní práve tí učitelia, ktorí pre tých žiakov niečo urobia a zatiaľ takéto reformy nerobíme. A čo sa týka vysokých škôl a a výskumu, to je vlastne oblasť, kde pôsobím, tam tie reformy sú veľmi, veľmi pomalé a výsledky zatiaľ nevidno skoro žiadne."

Daniel Horňák: „Aký je váš pohľad na túto oblasť z pohľadu napríklad aj financovania jednotlivých kapitol a tých dôležitých oblastí fungovania či už štátu, alebo spoločnosti. Vidíte tam perspektívu, že veci sa pohnú lepším smerom?"

Juraj Valachy: „Zatiaľ sme mali zo spomínaného útvaru Hodnota za peniaze v rozpočte priamo zapracované nejaké návrhy. Je to rezort zdravotníctva, dopravy a informatizácie, kde podľa odpočtu za prvý polrok sa splnilo päťdesiatjeden percent. Už vôbec, že to tam je je fajn, že treba to oceniť túto snahu. Len naozaj sa mi zdá, že tento projekt má podporu možno u jedného, dvoch, troch ministrov a to je tak všetko. Ako keby im nešlo o nejaký spoločný cieľ zlepšenie života na Slovensku ľudí, efektívnejšie vynakladanie peňazí. Čiže tam naozaj treba to, aby všetci ministri si to zobrali za svoje. Nielen povedzme na školstve, alebo niekde inde na zdravotníctve, aby tam vznikli tie .. jednotky, ktoré ta majú byť, aby dostávali potrebné informácie, ktoré majú čísla, dáta a tak ďalej a na základe toho sa rozhodovali. Nemôžeme teraz si nechať dovoliť utiecť ďalších pár rokov, že budeme niečo niekde robiť za sto, za dvesto miliónov, nejaké opatrenia. Je to naozaj posledná doba na to, čas na to, aby sme to rozbehli vo veľkom a aby výstupy z týchto analýz nech sú akokoľvek kontroverzné, sa začali napĺňať vo veľkom. To nie, že do rozpočtu sa dá nejakých sto miliónov niekde, to nepomôže, to sa v tých veľkých sumách stratí. My potrebujeme naozaj tieto reformy už. Je najvyšší čas to spustiť vo veľkom."

Daniel Horňák: „Poďme teraz detailnejšie na jednotlivé stránky rozpočtu či už príjmovú a výdavkovú. Začnime tou príjmovou. Je tam niekoľko opatrení, ktoré vláda na budúci rok zavádza. Zrušenie daňových licencií pre firmy, daňová podpora vedy a výskumu, takisto kúpeľníctva. Ako hodnotíte z tohto pohľadu tú príjmovú stránku rozpočtu?"

Vladimír Baláž: „No bohužiaľ ani jedno z týchto opatrení, ktoré ste spomenuli, nemôžem hodnotiť pozitívne. A čo sa týka podpory kúpeľníctva je to o tom, že preferujete určitý sektor národného hospodárstva pred iným sektorom. Prečo kúpeľníctvo áno a prečo nie napríklad výroba nábytku, alebo poľnohospodárstvo. Ako ja chápem, že máme nejakú vládnu koalíciu a je tam členom strana, ktorá si potrebuje nejakú agendu presadiť, to je úplne normálne, to sa deje úplne vo všetkých krajinách sveta. Ale prečo si máme vyberať práve tento sektor. Ja na to ako osobitný dôvod nevidím. Čo sa týka zrušenia daňových licencií pre firmy, ja to vidím ako negatívne. Vidíme, že napríklad ekonomika rastie a napriek tomu nám rastie podiel firiem, ktoré deklarujú, že nemajú žiaden zisk, alebo sú v strate. Viete, ako je to možné. Máme firmy, ktoré sú mnoho rokov v strate. Ako môžete podnikať, aby ste dosiahli len stratu. Očividne firmy, slušne povedané mnohé firmy daňovo optimalizujú a jednoducho štátnemu rozpočtu tam utekajú peniaze. Pretože zďaleka nemôžu optimalizovať tak zamestnanci, ako môžu niektoré firmy. No, a čo sa týka daňových úľav na výskum a vývoj. Možno vás môj názor prekvapí, ja by som to mal teda podporovať, keďže robím v tejto oblasti, ale zo zahraničia vidíme, že výskum a vývoj robia predovšetkým veľké firmy. Pretože výskum a vývoj sú rizikové činnosti, potrebujete na ne veľké ľudské zdroje, veľa peňazí, a to si naozaj môže dovoliť len veľká firma. A tá ho robí aj tak, pretože musí zostať by konkurencieschopná voči svojim konkurentom. Malé firmy robia výskum veľmi zriedka. Čiže tie daňové úľavy na výskum a vývoj ja si nemyslím, že oni budú mať nejaký veľký vplyv na ochotu firiem podnikať vo výskume."

Daniel Horňák: „By ste mohli nadviazať na pána Baláža. On spomenul jednu zaujímavú vec čo sa týka štruktúry príjmov rozpočtu a síce, že tie daňové príjmy sa nevyvíjajú tak, ako boli očakávania. Naopak rastie ten podiel odvodov na tejto stránke. Vy ste už pred časom spomínali, že to je taký zaujímavý paradox. Čiže, ako vnímate vplyv tohto trendu na fungovanie štátu, na manažovanie príjmov, výdavkov?"

Juraj Valachy: „Je tam jedna naozaj veľmi zaujímavá vec. V zásade všetky dane a odvody rastú a my len diskutujeme o tom, ktoré ako rýchlo a jediná výnimka je daň z príjmov právnických osôb, to znamená že dane ktoré platia firmy, ktorá nominálne klesá. To znamená, že nie že rastie pomaly, ale vyslovene, že nominálne klesá. Čiže toto je vec, ktorá bola pre štát prekvapením a prečo zrejme aj deficit za rok 2016 bude revidovaný nahor aj rok 2017 dopadne asi horšie teda ako si minister financií pôvodne zaumienil, pôvodne plánoval. Problém je v tom, že sociálne odvody a zdravotné odvody idú priamo zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a tie sa v podstate v úvodzovkách prejedia hneď a na druhej strane potom ostatné dane zostanú štátu a ten ich potom môže riadiť. To znamená, že tá časť daní, ktorá ide veľmi dobre, alebo odvody, ktoré idú veľmi dobre, idú, v podstate okamžite sa spotrebujú a tá časť daní, na  ktorú má priamo dosah štát ako minister financií, a vie ich potom niekde povedzme pridať v nápadoch a tak, tak klesá. Takže je to potom problém z hľadiska manažovania týchto povedzme, že aj ďalších mzdových nárokov. Lebo jedna časť proste počuje o tom, áno, že daňové príjmy rastú, ale nie tie, na ktoré má dosah minister. Hej, že tam je to potom trošku zložitejšie vysvetľovať potom partnerom."

Daniel Horňák: „Keďže ekonomike, firmám sa takto darí, aký je ten dôvod? Firmy viac investujú v tomto období, alebo ako narčtol pán Baláž je to tá optimalizácia?"

Juraj Valachy:„Ja si myslím, že do veľkej miery je to aj optimalizácia, ale aj im klesajú vlastne marže kvôli väčšej konkurencii, alebo niečo podobné. Ja som tiež inak proti zrušeniu tej daňovej licencie. Tam keď sa to zaviedlo, tak rok nato, alebo dva roky nato Rada pre rozpočtovú zodpovednosť urobila veľmi zaujímavú štúdiu, kde povedala, že predtým firmy, ktoré platili dane boli neviem, nejak distribúcia tých firiem bola nejaká. Akonáhle sme to zaviedli, tak veľká časť z nich sa posunula presne okolo toho čísla, ktoré majú platiť a podobne. Že naozaj proste to nejde o nič iné, len o optimalizáciu a keďže ten výpadok je plánovaný na úrovni osemdesiatich miliónov eur, čo je dosť veľa peňazí si myslím na to, aby to štát len tak vyhodil von a viete tak ako taký generálny pardón voči týmto typom firiem, tak si myslím, že to nie je dobrý čas na to."

Daniel Horňák: „Daňové úniky sú evergreen v podstate v celej Európskej únii, alebo na celom svete. je možné prísť s novými opatreniami, s niečím čo bude efektívnejšie a bude potierať možno, pretože túto stránku?"

Vladimír Baláž: „Áno, daňové úniky to je nekonečný príbeh. Pretože keď štát niečo vymyslí na zamedzenie, tak samozrejme tá druhá strana vymyslí zase niečo druhé, ako tie peniaze nejakým spôsobom ušetriť. Určite pomôže, keď budú vlastne všetky registračné pokladne napríklad na webe hej, keď nebude proste možné vymieňať pamäte na registračných pokladniach. Určite pomôže aj to, keď sa napríklad zmenší podiel ľudí, ktorí pracujú za takzvanú minimálnu mzdu. Pretože máme veľa ľudí, ktorí formálne majú minimálnu mzdu, a potom dostávajú proste peniaze na dlaň. To je typické napríklad pre gastronómiu, alebo pre stavebníctvo. No, ale aby som zase nebol nespravodlivý, myslím si, že to nie sú tieto sektory, ktoré pripravujú štát o najviac peňazí. Sú to skutočne multinacionálne spoločnosti, ktoré sa kontrolujú veľmi ťažko. Tam štát bude musieť ešte veľa zapracovať."

Daniel Horňák: „Poďme teraz na výdavkovú stranu rozpočtu. Takisto podstatná časť. Dochádza k zvýšeniu výdavkov v rôznych kapitolách, takisto na veľa účelov. Či už sú to výdavky na mzdy zamestnancov štátu, zvýšenie financovania obrany, takisto sociálny balíček, ktorý bol avizovaný. Uvidíme ešte akú budú mať formy tie jednotlivé opatrenia. Ako z tohto pohľadu hodnotíte tú výdavkovú stranu rozpočtu?"

Juraj Valachy: „No myslím si, že štát dobieha vo výdavkovej strane to, čo sa deje v súkromnom sektore. Dorovnáva mzdy, ja by som to vôbec nehodnotil, že niečo dáva naviac, alebo preferuje, alebo zvyšuje status niekoho. Čiže to je len také dorovnanie toho či už z minulosti nejaký dlh, alebo to čo sa deje v súkromnom sektore. Investície sú úplne závislé od európskych fondov. Sú investície, nie sú eurofondy, nie sú investície. Śtát ako taký, zo svojej podstaty, už rezignoval na akékoľvek investície dá sa povedať a ani len udržiavať cesty prvej triedy napríklad nevie v danom stave, a že tie objemy a investície, ktoré tam idú, tých štyridsať miliónov ročne je málo na to, a ich stav sa bude naďalej zhoršovať. Hej, že ani nevieme ani len ten status quo udržať, nieto ešte hovoriť o nejakej náprave, alebo niečo podobné. Čiže tá štruktúra výdavkov je naozaj plne orientovaná na to, aby sme napríklad v školstve tých ľudí aspoň udržali, aby nám neodchádzali a niečo málo prilepšili, alebo nejaké dobiehanie nejakých priemerov nemôže byť ani reči. Ale toto sa všetko dá vyriešiť. Ja by som zas nebol úplne pesimista, pokiaľ by sa začali robiť reformy, ktoré napríklad tie, ktoré podľa útvaru Hodnota za peniaze, že to sú reformy, ktoré nám vedia priniesť viac úžitku, väčšie mzdy, kvalitnejšie veci, ale za cenu aj bolestivých reforiem. Kde napríklad sa bude musieť zavrieť škola. Tá minca má vždy dve strany a budeme musieť byť ochotní ísť do týchto reforiem, inak sa nepohneme ďalej a budeme len stále niečo dorovnávať a niekde niečo látať."

Daniel Horňák: „Vy ste sa na úvod relácie vyjadrili kriticky v zmysle potrebných štrukturálnych reforiem. Čiže, ak sa pozeráte na výdavkovú stranu rozpočtu financovanie priorít vlády na budúci rok, vidíte to takto pesimisticky, alebo vidíte tam aj svetlé momenty, kde naozaj sú nejaké priority, ktoré môžu posunúť Slovensko dopredu?"

Vladimír Baláž: „No vlastne jediný ten svetlý moment je projekt hodnoty za peniaze, ktorý má teda nejakú ambíciu čosi zmeniť, ale ja si zase uvedomujem, že je to tak, že dnes urobíme na ministerstve analytickú jednotku a už rok sa to všetko zmení. Tí ľudia, ja im vôbec nezávidím, oni majú veľmi ťažkú pozíciu, pretože musia obhajovať svoje výpočty nie len voči iným ministrom povedzme, ale aj často voči ľuďom povedzme na regionálnej úrovni. Áno, keď poviete, že treba zavrieť niekde školu, a že tam nepostavíte diaľnicu, ale len cestu prvej triedy, tak čelíte obrovskému odporu. Ale budeme si teda musieť zvyknúť, že o tých verejných výdavkov nerozhodujú len ministri, podľa dohody na nejakej koaličnej rade, ale že naozaj sa bude prihliadať aj na mienku odborných útvarov ministerstiev."

Daniel Horňák: „Pán Valachy, vy ste už spomenuli investície. Aký je ten výhľad na budúci rok? Pretože, ak sa pozrieme na rozpočet, tak práve z titulu čerpania eurofondov mnohé kapitoly, či už je to životné prostredie, ministerstvo financií, ministerstvo dopravy majú rádovo oveľa menšie rozpočty. Akým spôsobom sa toto dotkne vývoja Slovenska, investícií na Slovensku?"

Juraj Valachy: „Tak ako som povedal, proste investície vlády sú priamu funkciu, alebo teda úplne závisia od európskych fondov a respektíve ich schopnosti čerpať. Lebo tie fondy sú alokované, tam problém nie je. Ten objem je schválený, my o ne neprídeme, len či ich vieme čerpať. Hej, pokiaľ ich nevieme čerpať, tak nie sú a keď ich vieme, tak sú. A keď ich vieme čerpať, tak je dôležité, že či ich vieme čerpať priebežne každý rok, a potom je to pekne rozdelené bez nejakých stresov a nejakého naháňania, alebo ich proste zase to budú len nejaký posledný rok na konci programovacieho obdobia. Je veľmi dobré, že minister financií priznal farbu, že neskrýva veci a povedal, že dali sme tam toľko eurofondov, koľko reálne vieme vyčerpať. Že nie sú tie čísla umelo skreslené. Kľudne tam mohol dať číslo úplne dvojnásobne, trojnásobne väčšie a pravdupovediac my ako analytici by sme to nevedeli skontrolovať či je to dobré, reálne alebo nie je. Čiže je fajn, že je takýto transparentný a že radšej tam dal číslo, ktoré je šokujúce, nízke, ale pravdivé. Čiže vieme potom, aj on možnože, alebo aj ďalší ministri, alebo vláda urobiť možno naozaj väčší tlak na tie jednotky, ktoré to spracovávajú alebo si povedať, že toto číslo je veľmi nízke, my s tým nemôžeme takto ďalej žiť. Potrebujeme zmenu fungovania vôbec rozdeľovania eurofondov a možnože to vytvorí tlak na to, aby sa niečo zmenilo aj v ohľade administrácie eurofondov. Ale keďže budúci rok sa spúšťa Jaguar a podobné veľké veci, tak on ten rast bude dobrý, ale keď si potom pozrieme položku investície, tak tam naozaj tie čísla môžu byť zlé."

Daniel Horňák: „Ten rast teda ekonomiky mal byť dobrý a rozpočet odokrýva karty, ako sa má ekonomika vyvíjať na budúci rok. Čiže z pohľadu ekonomického rastu, miezd, zamestnanosti a týchto základných ukazovateľov, aký vyzerá ten výhľad na budúci rok podľa zverejneného rozpočtu a toho čo očakáva vláda?"

Vladimír Baláž: „No vždy platí, že u malých krajín ako je Slovensko, všetky tie riziká pozitívne aj negatívne sú externé. Čiže Slovensko skutočne závisí od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v eurozóne a keď tam bude pekné počasie v ekonomike, tak bude sa dariť aj Slovensku. No a keď príde nejaká hlboká kríza, tak s nami to potom zamáva omnoho viac, ako to zamáva s Nemeckom alebo s Francúzskom. Zatiaľ podľa všetkých tých informácií, ktoré máme, tak zatiaľ ten povedal by som ten cyklus toho rastu možno až boomu v tých vyspelých ekonomikách pokračuje. Darí sa veľkým krajinám, ktorí sú našimi hlavnými obchodnými partnermi, ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a preto by sa malo dariť aj Slovenskej republike. Bude nám klesať nezamestnanosť, tá bude teda klesať aj z demografických príčin. Bude nám rásť zamestnanosť, pretože firmy naozaj potrebujú ľudí a sú ochotní teda zamestnávať aj ľudí, o ktorých by sa predtým ani neobtreli, dlhodobo nezamestnaní ľudia s veľmi nízkou kvalifikáciou. A to všetko bude samozrejme vplývať aj na príjmy verejných financií, pretože štát bude platiť menej podpôr, a naopak bude vyberať viacej daní a odvodov. Ale opakujem, to všetko závisí od toho, ako sa vyvinie externá situácia v eurozóne, a to nevieme."

Daniel Horňák: „Blíži sa záver relácie, takže pokúsme sa túto tému zhrnúť. Áno, často sa diskusia o rozpočte zvrhne na tie percentá, desatinky. Čiže skúste to v globále, ak sa pozrieme na tie základné ukazovatele, či už je to kvalita služieb štátu, životná úroveň obyvateľov, z toho rozpočtu z toho výhľadu, ktorý máme, ako hodnotíte budúci rok, respektíve ďalšie dva roky, keďže rozpočet sa tvorí aj s tým výhľadom. Vidíte tam trend k zlepšovania sa, stagnáciu, zhoršovanie?"

Juraj Valachy: „Ako jednoznačne ekonomika by mala za všetkých normálny očakávaní ďalej pekne rásť. To znamená, že ľuďom naozaj by im mali rásť mzdy, stále viac a viac ľudí bude nachádzať zamestnanie. Zrejme bude ďalej pokračovať príliv ľudí zo zahraničia, ktorí budú u nás pracovať. Čiže pre domácnosti to môžu byť veľmi dobré časy. Ale na druhej strane v tom rozpočte naozaj už treba začať s reformami, ktoré sa dlho odkladali, ktoré možno váhali a myslím si, že politici možno že ani nemusia tak dlho váhať, pretože aj u obyvateľstva je už naozaj ten pocit naliehavosti, že poďme veci meniť. Čiže nemuseli by sa báť, ako budú prijaté reformy obyvateľstvom, že naozaj, že treba sa do toho pustiť s veľkou vervou a tie výstupy, ktoré dal Útvar pre hodnotu za peniaze, naozaj sú už veľmi minimálne veľmi dobrý odrazový mostík kadiaľ ísť v najbližších rokoch a treba to už len vytiahnuť zo šuflíka a začať na tom pracovať."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, váš pohľad, aký obraz je pre Slovensko nakreslený v rozpočte?"

Vladimír Baláž: „Tak ten obraz asi vychádza z dobrých predpokladov, ktoré pravdepodobne sa aj splnia, že naozaj bude pokračovať priaznivý ekonomický vývoj. Štát opäť vyberie trošku viacej peňazí a zase opticky sa ten deficit každý rok zmenší. Možnože už dosiahneme nejakých nula celá tri, alebo nula celá päť, nejaké iné magické číslo. Ale naozaj, to ako povedal pán Valachy, my potrebujeme skutočne štrukturálne reformy. Rodičia potrebujú, aby ich deti neutekali na zahraničné univerzity. Pacienti sa potrebujú liečiť v kvalitných slovenských nemocniciach a nie špekulovať, ako sa dať odliečiť za slovenské peniaze v Rakúsku. Čiže naozaj ten čas dozrel a bude musieť nájsť aj minister financií, ale aj ostatní ministri odvahu na tieto ťažké reformy pristúpiť, a to aj za cenu, že ten ročný deficit vzrastie. Však to je normálne. Viete, keď sa investuje, tak sa požičiava. Je na to dobrý čas, máme teraz nízke úroky. Čiže skutočne sa netreba sústreďovať na to, čo dosiahneme tento, alebo na budúci rok, ale čo nám zabezpečí dlhodobú udržateľnosť krajiny."

Daniel Horňák: „Uvidíme teda, aká bude budúcnosť, či sa tých štrukturálnych reforiem dočkáme. Každopádne v tejto chvíli vám obom veľmi pekne ďakujem za diskusiu a prajem príjemný zvyšok večera."

Vladimír Baláž: „Pekný zvyšok dňa prajem."

Juraj Valachy: „Ďakujem za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač