Strieborné medaily Univerzity Komenského

14. 12. 2017

Rozhovor s prorektorom Univerzity Komenského pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Petrom Moczom pri príležitosti udelenia strieborných medailí UK špičkovým vedeckým tímom. Špičkové tímy dostali ocenenia za svoju vedeckú činnosť v oblasti archeológie, fyziky, bioinformatiky, chémie, experimentálnej biológie rastlín a medicíny.

Rozhlasová stanica Slovensko - logo(13. 12. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/2; Jaroslav Barborák, Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: „Sedem špičkových vedeckých tímov Univerzity Komenského v Bratislave dnes dostalo ocenenia za svoju vedeckú činnosť   strieborné medaily univerzity. Slovenská akreditačná komisia identifikovala tento rok celkovo sedemnásť vysokoškolských špičkových tímov. V štúdiu vítam prorektora pre vedecko výskumnú činnosť a doktorandské štúdium profesora Petra Mocza. Pekný večer."

prof. Peter Moczo, prorektor Univerzity Komenského pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium: „Dobrý večer."

Jaroslav Barborák: „Nemáme, žiaľ, čas vymenovať všetky ocenené tímy a ich lídrov. Spomeňme však aspoň to, že sa zaoberajú výskumom v oblasti archeológie, fyziky, bioinformatiky, chémie, experimentálnej biológie rastlín, medicíny. Pán profesor, čo vlastne znamená ten špičkový vedecký tím? Aké kritériá musí napĺňať?"

prof. Peter Moczo: „Konkrétne tento projekt bol veľmi rozumne koncipovaný tak, aby identifikoval tie tímy vysokých škôl, ktoré spĺňajú tri kritériá   jednak majú vynikajúce výsledky výskumu, jednak sa podieľajú významne na výučbe a výchove doktorandov a naviac majú mladého člena tímu. To znamená, že je jasné, že neidentifikujú všetku excelentnosť na vysokých školách, ale je to opodstatnená a veľmi legitímna voľba takýchto kritérií, pretože najlepšie je, ak tím produkuje nielen výsledky teda výborné výsledky, ale má aj perspektívu. A na základe týchto výsledkov aj vychováva mladú generáciu vedcov."

Jaroslav Barborák: „Výskum na vysokej škole má svoje špecifiká. Okrem vedeckých majú členovia tímu aj tie pedagogické povinnosti, teda prednášky, semináre, skúšajú študentov. Máte s tým skúsenosť. Dajú sa porovnať podmienky, ktoré im môže poskytnúť prostredie vysokej školy, s podmienkami vedeckých inštitúcií napríklad u nás na Slovenskej akadémii vied?"

prof. Peter Moczo: „Myslím si, že ak človek, ktorý pôsobí na vysokej škole, vyučuje, skúša, debatuje so študentmi, tak dokonca má výhodu v porovnaní s vedeckými pracovníkmi akadémie, ktorí nemajú takúto možnosť bezprostredného kontaktu s mladými talentovanými a pracovitými študentmi. Na druhej strane je pravda, že ak je tých študentov na jedného pedagóga príliš veľa, tak potom je to veľmi zaťažujúce, pretože treba skúšať, treba hodnotiť, treba sa proste individuálne venovať. Tá homogenita v kvalite študentov je čoraz väčšia. Takže pri vysokom počte študentov v danom kurze je to určitý hendikep alebo záťaž, ktorú nemajú pracovníci akadémie."

Jaroslav Barborák: „Tá realita Slovenska je aká? Majú vedeckí výskumníci a učitelia..."

prof. Peter Moczo: „Je to veľmi individuálne. Slovensko je jednak malá krajina, jednak máme veľa napriek tomu, že sme malá krajina, veľa študijných odborov a veľa vedeckých disciplín. Konkrétne pre mňa prednášanie a komunikácia so študentmi je výhoda. Ale máme také zameranie fyzika Zeme a ja konkrétne som seizmológ, že tých študentov nie je veľa a skúšanie ma nezaťažuje. Naopak je to príjemné stretnúť mladých ľudí, ktorí sú zapálení. Ale ak majú niekto v ročníku sto tých študentov a bývajú takéto prípady, tak jednoducho je to problém."

Jaroslav Barborák: „Vy osobne máte skúsenosť aj s pobytmi na univerzitách v Kjótó či Grenobli. Keby ste mali porovnávať s týmto prostredím?"

prof. Peter Moczo: „To sú úplne iné podmienky. V Grenobli aj v Kjóte som prednášal nie v rámci magisterských kurzov alebo bakalárskych, ale prednášal som pre pokročilé kurzy doktorandov špecifické metódy, ktoré sme vyvinuli v Bratislave. A tam to bolo tiež veľmi príjemné. Takže tá moja pedagogická povinnosť hosťujúceho profesora bola skôr dobrá ako zaťažujúca."

Jaroslav Barborák:  „Poďme k ďalším veciam. Stále chýba vedná politika štátu, finančná podpora vedy, výskumu a vzdelávania zo strany štátu nie je dostatočná. A je zle distribuovaná. Na financovaní sa príliš stále málo podieľajú podnikateľské zdroje. To sú vaše dnešné slová z toho oceňovania. Ako by teda tá žiadaná podpora štátu v prepojení s podnikateľským prostredím mala u nás vyzerať?"

prof. Peter Moczo: „No, možno to aj trošku oddeliť. Verím, že sa bude zvyšovať podiel súkromného kapitálu a takej podnikateľskej sféry na výskume v ich vlastnom záujme. Toto ešte potrebuje vyrásť na Slovensku a tí podnikatelia potrebujú tomuto porozumieť a pochopiť. Určite je to aj vec komunikácie, tú musíme nájsť. Ale je pravda aj to, že skutočne keď si zoberiete koľko akú časť národného dôchodku proste dáva Slovensko na vedu, tak všetci vedia, to nie je žiadne tajomstvo, na to nepotrebujete hovoriť ani so mnou, aby ste zistili, že sme tretia posledná alebo druhá posledná krajina široko ďaleko. A môžem vám povedať jeden príklad, ktorý verím, že chytí za srdce viacerých poslucháčov. Minule som bol na finále veľmi významného podujatia Falling Walls Lab v Berlíne. Hovoril som pri poháriku pri večernej recepcii s prezidentom ETH. To je vlastne technologický inštitút v Zürichu, jedna z najznámejších a najvýznamnejších škôl univerzít na svete. No a pýtal sa ma, že povedz mi teda koľko máte na UK na Univerzite Komenského študentov. Ja hovorím tých dvadsaťšesťtisíc. A on hovorí, aha dobre, to znamená, že váš rozpočet bude takých dve a pol miliardy eur. A ja hovorím nie. Nie, náš rozpočet je deväťdesiat miliónov eur. A on hovorí – dal mi ruku na rameno a hovorí Peter, to si sa veľmi pomýlil, lepšie si prečítaj, koľko dostávate peňazí. Dobre, takže ty hovoríš trváš na tej deviatke, tak to bude deväťsto miliónov. A ja hovorím nie, je to deväťdesiat miliónov. Pýta sa no a pre čo si ty prorektor? Ja hovorím pre vedu, výskum. A on hovorí, no to ste vy vedci, ani si nevšímate čísla. No ale pravda je taká, že on proste nedokázal pochopiť, ako môže univerzita s dvadsiatimi šiestimi tisícmi študentmi vyžiť v európskych podmienkach z rozpočtu deväťdesiat miliónov. A my s tým musíme žiť."

Jaroslav Barborák: „Viem si predstaviť, keby tu stál premiér či ministerka školstva a niektorý ďalší z politikov, povedal by zakrývajme sa perinou, na ktorú máme."

prof. Peter Moczo: „To je otázka. Ja osobne verím, že Slovensko má na väčšiu podporu. A rád, veľmi rád by som sa spýtal tých, ktorí mi to vedia vysvetliť, pretože mám pocit, že niekam tie peniaze odchádzajú a neprichádzajú tam, kam majú na to školstvo, vedu a výskum. A laicky priznám sa, samozrejme, že som laik. Ale odhadujem, že by bolo na viac, ak by boli toky lepšie."

Jaroslav Barborák: „Hej, už len záverečná krátka otázka. Hovorili sme dneska o tých ocenených vedeckých tímoch. Budú to oni cítiť na svojich výplatných páskach?"

prof. Peter Moczo: „Rektor im dá jednorazovú odmenu a dnes generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, magister Jozef Jurkovič povedal, že majú v pláne im dať na to päťstotisíc eur. Čo znamená, že na jedného riešiteľa by sa mohla ujsť odmena povedzme, že dvetisíc eur."

Jaroslav Barborák: „Konštatuje Peter Moczo, prorektor Univerzity Komenského. Ešte pekný večer."

prof. Peter Moczo: „Ďakujem za pozvanie, pekný večer."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
projekty, vysoké školy, vzdelávanie, veda, výskum, rozhovor, Univerzita Komenského v Bratislave

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Lekárske vedy , Humanitné vedy , Iné

Tlač