O podpore výskumu a vývoja

25. 09. 2017

Výskum a vývoj sú pre slovenskú ekonomiku mimoriadne dôležité. Naše firmy musia prichádzať s inovatívnymi produktmi, aby obstáli v čoraz tvrdšom konkurenčnom boji. Ministerstvo financií ich chce v tomto úsilí podporiť, a preto prichádza so špeciálnymi daňovými výhodami. Viac o možnostiach pre firmy v tejto oblasti sa venuje relácia  Analýzy a trendy. Hosťami sú Peter Horniaček z ministerstva financií oddelenie priamych daní a Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.

logo Televíznej stanice TA 3 (21. 09. 2017; Televízna stanica TA 3; Analýzy a trendy; 21:30; por. 1/1; Daniel Horňák/Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Výskum a vývoj sú pre slovenskú ekonomiku mimoriadne dôležité. Naše firmy musia prichádzať s inovatívnymi produktmi, aby obstáli v čoraz tvrdšom konkurenčnom boji. Ministerstvo financií ich chce v tomto úsilí podporiť, a preto prichádza so špeciálnymi daňovými výhodami. Viac o možnostiach pre firmy v tejto oblasti sa budeme rozprávať v dnešnej relácii Analýzy a trendy. Mojimi hosťami sú Peter Horniaček z ministerstva financií oddelenie priamych daní, príjemný dobrý večer."

Peter Horniaček, oddelenie dane z príjmov, MF SR: „Dobrý večer prajem všetkým divákom."

Daniel Horňák: „A Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, takisto príjemný dobrý večer."

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500: „Dobrý večer prajem."

Daniel Horňák: „Páni, máme dnes zaujímavú tému, skúste na úvod pán Gregor, ak môžem, aby sme sa dostali do tejto témy. To znamená oblasť výskumu, vývoja na Slovensku. Dá sa na to pozrieť z viacerých hľadísk. Porovnanie s okolitými krajinami, porovnanie s minulosťou, celkový objem. Skúste vybrať možno to podľa vás najobjektívnejšie ako hodnotíte iniciatívu firiem a investície do výskumu a vývoja."

Tibor Gregor: „V prvom rade ak k tej celej problematike vedy a výskumu treba povedať, že ak chce byť akákoľvek ekonomika nielen slovenská konkurencieschopná, ak chce mať zabezpečenú dlhodobú udržateľnosť, ak chce mať zabezpečenú zamestnanosť ľudí, investície firiem, tak musí investovať do vedy, výskumu a následne do inovácií, aby proste boli konkurencieschopné produkty. Aby boli konkurencieschopné tržby tak, aby si vlastne tieto produkty a služby našli svojich zákazníkov a to bez investícií do vedy a výskumu nejde. Slovenská ekonomika je trošku špecifická v tom, že máme vysoký podiel globálnych investícií v rôznych teda odvetviach priemyslu a máme tuná veľmi veľké rezervy čo sa týka objemu investícií práve do vedy a výskumu. Preto vlastne za priemysel veľmi vítame iniciatívu ministerstva financií, keď nanovo po dvoch rokoch otvára zákon o dani z príjmov a modifikuje nastavenia pre odpočet a pre daňové zvýhodnenia na, teda investície firiem do vedy a výskumu."

Daniel Horňák: „Dá sa to aj kvantifikovať, keď podľa vás to nie je podľa predstáv, alebo nie je ten stav ideálny. Čo to znamená teda?"

Tibor Gregor: „Nie je ideálny asi tak, že sme takmer na chvoste objemu investícií v pomere napríklad do hrubého domáceho produktu oproti zvyšku Európy. Takisto je to možno spôsobené aj tou výškou daňových, respektíve tých motivácií, ktorú štát v súčasnosti poskytuje. V súčasnosti štát poskytuje napríklad daňové zvýhodnenia pre firmy, ktoré investujú do vedy a výskumu vo výške dvadsaťpäť percent. Pritom z okolitých krajín, poprípade z Európskej únie sme na chvoste čo sa týka, alebo na tej najnižšej úrovni, kde napríklad v Českej republike je to sto percent. My sa teraz dorovnávame. Lotyšsko má napríklad dvesto percent. Čiže sú krajiny, ktoré majú ďaleko vyššiu priamu motiváciu a priamu podporu štátu na to, aby firmy a ekonomika bola konkurencieschopná. Čiže preto je dobrý aj tento smer, ktorý ministerstvo zvolilo."

Daniel Horňák: „K tomu sa ešte dostaneme. Pán Horňáček, ako vy vnímate, keďže pracujete na tej legislatíve, možno sa aj inšpirujete inými krajinami. To znamená, ako vnímate tú podporu výskumu, vývoja v iných krajinách v Európskej únii?"

Peter Horniaček: „Tak áno, je pravda to čo hovorí môj spolurečník pán Gregor. Teda, že v porovnaní s okolitými krajinami síce poskytujeme takúto podporu v podobe superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ale je to podpora, ktorá je nižšia ako v okolitých krajinách. V porovnaní s Českou republikou, ktorá teda poskytuje modifikovaných sto percent výdavkov na výskum a vývoj, teda, že z každej investovanej koruny si dve koruny môžu odpočítať v zásade od základu dane. U nás to je len dvadsaťpäťpercentná, keď to mám zjednodušene povedať podpora. Čiže uplatním si ešte dvadsaťpäť centov navyše od základu dane. Treba ale vnímať aj to, že toto opatrenie sme na Slovensku zavádzali len pred dvoma rokmi a ministerstvo financií už vtedy avizovalo, že keď uvidíme pozitívne dosahy tohto opatrenia a jednak vyhodnotíme toto opatrenie ako nie veľmi rizikové z pohľadu teda jeho zneužívania, tak pristúpiť k zvýšeniu tohto percenta, čo sa teda v návrhu novely zákona o dani z príjmov aj deje. Pripájam sa k tomu čo hovorí pán Gregor. Teda, že výdavky podnikového sektora ako percento na hrubom domácom produkte sú na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami veľmi nízke a keď hovoríme o Českej republike, ktorá má tú podporu odpočtu ďaleko ďaleko vyššiu a ďaleko ďaleko dlhšiu dobu, tak u nej aj to percento výdavkov podnikového sektora na výskum a vývoj je teda ďaleko vyššie v porovnaní s nami. Netvrdím, že toto je jediné opatrenie, ktoré je tomu na príčine, ale môže to mať svoj dosah."

Daniel Horňák: „Priblížte teda ten aktuálny stav ako firmy využívajú to opatrenie, ktoré myslím od roku 2015 v praxi. Ako im reálne pomáha, alebo motivuje ich do investícií do výskumu a vývoja?"

Peter Horniaček: „Tak to opatrenie spočíva, ako som už teda povedal, jeho názov spočíva v tom, že sa jedná o tak zvaný super odpočet výdavkov, respektíve nákladov na výskum a vývoj. Znamená to v zásade to, že ak firma investuje jedno euro do výskumu a vývoja, v účtovníctve tieto náklady zaúčtuje, ovplyvnia jej výsledok hospodárenia a základ dane. Čiže zníži si základ dane o toto jedno euro, tak si mohla doteraz v roku 2015 a ešte aj v roku 2016 uplatniť ďalších dvadsaťpäť centov, čiže dvadsaťpäť percent z týchto výdavkov navyše od základu dane. Od roka nasledujúceho toto percento zvyšujeme na sto percent, plus sa umožňuje ešte aj sto percent z takého modifikovaného medziročného nárastu uplatniť. Firmy toto opatrenie začali využívať v roku 2015 pomerne opatrne. Niečo málo cez osemdesiat daňovníkov toto opatrenie využilo a ten vplyv na hotovú daň, čiže vplyv na príjmy štátneho rozpočtu bol okolo dvoch miliónov eur za dvetisíc pätnásty rok. V roku 2016 je to podobný počet daňovníkov, ale tie daňové priznania ešte nabiehajú. Takže ešte to číslo môže trocha vzrásť."

Daniel Horňák: „A aký je pohľad praxe na to doterajšie nastavenie osemdesiat, osemdesiatjeden daňovníkov naozaj možno malé číslo. Čiže prečo je to tak?"

Tibor Gregor: „Je to dané práve tou výškou, o ktorej sme hovorili. Ak sme v prostredí, kde v princípe sme boli poslednou krajinou, ktorá nemala nepriamu formu podpory investícií do vedy a výskumu, tak firmy využívali prostredia a prostredia vlastne krajín a kapacity vedy, výskumu práve v krajinách, kde tieto náklady si mohli uplatniť, a kde mali vyššiu možnosť takejto štátnej podpory. Keď zoberieme príklad jednak si môže rozhodnúť či bude inovovať, či bude skúmať, alebo či bude realizovať výskum na vývojový projekt na Slovensku, alebo bude takýto istý projekt realizovať v Českej republike, kde je stopercentný odpočet oproti tomu čo je na Slovensku dvadsaťpäťpercentný odpočet, tak samozrejme ak takáto možnosť tu bola, tak radšej proste tieto kapacity a tieto investície ten výskum na vývoj projektu zrealizuje v Čechách, ako by ho mala zrealizovať na Slovensku. Keď to zoberieme v číslach, zo sto eur investovaných do vedy a výskumu na Slovensku de facto štát podporí takýto projekt formou, teda dvomi, piatimi eurami, niečo cez päť eur a v Čechách je to dvadsaťjedna eur. Takže vlastne je to tá matematika nepustí."

Daniel Horňák: „Aké sú teda vaše očakávania? Dôjde, alebo malo by dôjsť k štvornásobnému zvýšeniu toho odpočtu? Bude to znamenať skokový nárast vo využívaní, alebo nemusí tak celkom byť?"

Tibor Gregor: „Tak veríme tomu, že bude skokový nárast, ťažko povedať. Teraz sa dohadovať, že koľkonásobný, či bude štvornásobný, alebo menej. V každom prípade je to opatrenie, ktoré motivuje výraznejšie firmy na to, aby investovali tieto prostriedky na Slovensku. Je tam viacero ešte okolností, ktoré je potrebné zohľadniť. Je potrebné zohľadniť aj výskum infraštruktúr napríklad aj vo verejnom sektore, ktorá bola vybudovaná za minulé roky. Ochotu verejného sektora spolupracovať so súkromným sektorom na tom, aby sa mohli využívať aj tieto kapacity, ktoré tu sú. Takže je tam viacero okolností, ale principiálne Slovensko sa aj v tejto oblasti stáva konkurencieschopnou, respektíve má konkurencieschopné podmienky ako v okolitých krajinách, a preto ten hlavný dôvod prečo by krajiny mali využívať kapacity v iných krajinách. Tu odpadá, keď môžu takéto niečo využívať, alebo takýto systém môžu využívať aj na Slovensku."

Daniel Horňák: „Pán Horniaček, vy ste už naznačili, že tá zmena by sa mala týkať aj tej druhej inštancie, respektíve toho medziročného nárastu výdavkov do výskumu a vývoja. Keby ste to tam mohli priblížiť čo to v praxi prinesie pre firmy?"

Peter Horniaček: „Áno, hovorili sme teda zjednodušene zatiaľ, že tá prvá časť, z ktorej sa ten odpočet skladá je tých prvých sto percent zaúčtovaných výdavkov a podľa zákona o dani z príjmov posúdených výdavkov na výskum a vývoj. Tá druhá časť, čiže môžem si ďalej firma si ďalej môže navýšiť tento odpočet o ďalších sto percent tak zvaného medziročného nárastu výdavkov na výskum a vývoj. Vychádzame z toho, že výskum a vývoj je systematická činnosť vo firme. Čiže nemalo by to byť jednorazová náhodná činnosť, ale firma by naozaj seriózne sa mala venovať výskumnovývojovým aktivitám, a teda takéto systematické výskumnovývojové aktivity chceme aj týmto ďalším stopercentným odpočtom podporovať. Nejedná sa o sto percent z jednoduchého medziročného nárastu. Čiže, ak som v minulom roku investoval euro a v tomto roku investujem dve eurá, mám nárok si odpočítať z toho rozdielu jedného eura ďalších sto percent, ďalšie euro navyše. Práve za tým účelom, aby neprichádzalo k špekuláciám v presune výdavkov a nákladov medzi jednotlivými obdobiami prichádzame teda s takým modifikovaným medziročným nárastom, kde porovnávame priemer tých výdavkov za aktuálne zdaňovacie obdobie oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu a rozdiel medzi dvoma predchádzajúcimi zdaňovacími obdobiami. Čiže ak teda takýmto spôsobom firma si v úhrne zistí, že má ten medziročný prírastok investovaných peňazí do výskumu a vývoja, tak má nárok si ich ešte raz odpočítať od svojho základu dane."

Daniel Horňák: „Toto by bol teda objem tej podpory, alebo to finančné vyjadrenie. Často sa však v praxi stretávam aj s takými názormi, že tá legislatíva je ťažko čitateľná, rôzne sa interpretuje. Čiže z pohľadu praxe, aký je výklad zákona? Čo sa dá dať ešte do nákladov, do tých výdavkov? Čo už nie? Sú si podnikatelia istí tým, ako využívať tento zákon v praxi a túto možnosť?"

Tibor Gregor: „Ak zoberieme súčasný zákon, tak toto je ten kameň úrazu, s ktorým sa aj podnikatelia stretávali a s ktorým sa museli vysporiadať. Trvalo takmer dva roky kým sa dostali, no a kým podnikatelia dostali z finančnej správy a z ministerstva financií nejaké proste ucelenejšie metodické usmernenia. Za všetky zamestnávateľské organizácie sme kričali hneď od momentu prijatia zákona, že je potrebné prijať metodické usmernenie, nakoľko ten pôvodný, alebo teda ešte stále platný a účinný zákon si umožňuje rôzne vysvetlenia toho akým spôsobom je napísaný a čo si môžeme, čo je si možné uplatniť, aký náklad a v akej forme, čo nie je veľmi šťastné, proste a čo nedáva ani taký pocit istoty pre daňovníkov, nakoľko daňové kontroly nechodia okamžite. Chodia s istým oneskorením. Chodia reálne v čase, keď už tie metodické usmernenia sú a kontrolujú práve obdobia, kedy tie metodické usmernenia neboli. Čiže z tohto plynie taká neistota pre daňovníkov a tu je potrebné ale povedať, že tá novela, respektíve tie novelizované ustanovenia, ktoré sú momentálne v legislatívnom procese v Národnej rade Slovenskej republiky sú síce písané podrobnejšie, ale sú písané z nášho pohľadu veľmi ťažkou legislatívnou, veľmi ťažkým legislatívnym jazykom. Sú veľmi ťažko čitateľné. Mnohokrát až nezrozumiteľné, a preto určite si bude vyžadovať z nášho pohľadu omnoho urgentnejšie aj metodické usmernenia zo strany aj správcu dane, aj ministerstva financií tak, aby vedeli daňové subjekty čo a akým spôsobom si môžu uplatniť."

Daniel Horňák: „Je možné teda zlepšiť ten výklad zákona, vycibriť ešte formulácie tak, aby podnikatelia mali istotu v tomto smere?"

Peter Horniaček: „K tej výhrade pána Gregora by som snáď uviedol toľko, že tá legislatíva reaguje na to, že pri definícii výskumu a vývoja a činnosti výskumnovývojových vychádzame teda z postupov účtovania a z účtovných definícií toho čo to je výskum a vývoj. Tá definícia principiálne je veľmi všeobecná, aj veľmi všeobecná musí byť. Pretože výskum a vývoj je naozaj ťažko presne definovateľná činnosť. Či už cez odvetvia činností, a tak ďalej, a tá definícia v tých účtovných predpisoch je dlhé roky. Čiže aj na účely účtovníctva sa nestretávame s ničím novým a my túto definíciu preberáme. Je fakt, že zákon o dani z príjmov potom ďalej hovorí, ktoré tie výdavky nie je možné do toho super odpočtu zahrnúť a tá metodika v spolupráci s finančným riaditeľstvom sa priebežne tvorí, ako prichádzajú dopyty daňových subjektov. Finančné riaditeľstvo spracovalo podľa môjho názoru pomerne kvalitný metodický pokyn a samozrejme my sme tu na to, aby sme spolupracovali s podnikateľskou sférou, a aby sme si veci vyjasňovali, a aby sme tak ako nám prax ukazuje problémy, aby sme ich spoločne riešili. Čiže my sme na túto diskusiu pripravení, aj na toto vyjasňovanie zákona, určite. Či už formou teda metodických usmernení, odpovedí, alebo teda aj zákona."

Daniel Horňák: „Pozrime sa teraz na ďalšiu oblasť, alebo časť tej pripravovanej novely a to je nový element v podstate v zákone. Patentbox, čo doteraz nebol určitý špeciálny režim pre tie daňové subjekty, ktoré budú predávať formou licencie svoje produkty, ktoré sú výsledkom výskumu, alebo vývoja. Skúste to povedať úplne presne, aby firmy vedeli čo môžu teda od nového roka čakať. Samozrejme, ak tá legislatíva bude schválená."

Peter Horniaček: „Tak áno, my sme v novele priniesli ďalšie opatrenie, ktoré by malo stimulovať firmy, k tomu, aby tieto výskumnovývojové aktivity nielen vykonávali, ale aby ich doviedli aj do úspešného konca a aby tie plody tej svojej výskumnovývojovej aktivity na Slovensku umiestňovali a neprechádzali s nimi do iných jurisdikcií, ktoré umožňujú využívať zvýhodnený daňový režim. Znamená to v zásade toľko, že umožňujeme oslobodzovať časť príjmov plynúcich z licenčných poplatkov za patenty, úžitkové vzory a softvér. To je prvá norma toho patentboxu, čiže oslobodenie časti príjmov a tá druhá forma spočíva v tom, že oslobodzujeme časť predajnej ceny výrobkov, ktoré v sebe majú vnorené. To znamená, pri ktorých výrobe, alebo ktoré v sebe obsahujú patent a úžitkový vzor."

Daniel Horňák: „Ako zámer to znie propodnikateľsky, takže vítate túto iniciatívu, respektíve aký je váš pohľad možno aj do detailov k tomuto zámeru?"

Tibor Gregor: „Určite zámer a patentbox ako taký je dobrá myšlienka a je dobré, že vlastne zavádzame aj takúto formu podpory do zákona o dani z príjmov. Principiálne však máme problém so znením tak, ako je navrhnutý, respektíve so štruktúrou a s rozsahom tých možných oslobodení, ktoré tento režim zavádza. Vnímame patentbox, ako jeden z nástrojov, aby sme motivovali aj podnikateľov k tomu, aby tak, ako povedal kolega, aby sa na Slovensku viac patentovalo, nakoľko tie výsledky podľa počtu patentov, ktoré sú medziročne na Slovensku sú absolútne nedostačujúce. Takže je to jedno z významných opatrení, ktoré bude motivovať podniky a podnikateľov, ale aj proste verejné napríklad verejné výskumné inštitúcie, aby využívali a patentovali vo vyššej miere. Patentbox ako taký vnímame a patenty a úžitkové vzory, ktoré sú jedna časť, tá hlavná časť, ktorú patentbox podporuje, vnímame ako niečo, ako podporu výrobkov, podporu niečoho špecifického, niečoho unikátneho, niečoho špičkového pre ekonomiku, čo nikde inde nie je, čo má vysokú pridanú hodnotu. To čo by malo byť cieľom podpory. Na druhej strane tu máme veľmi významnú oblasť podpory, respektíve oslobodenia pre príjmy z predaja softvéru formou licencií a tam je do výšky až do päťdesiatpercentného oslobodenia z výnosov. Čiže, keď to poviem veľmi zjednodušene, režimy pre produkt napríklad výrobnej fabriky, ktorá vo svojom produkte využije nejaký patent je asi taký, že si môže uplatniť päťdesiat percent oslobodenia z výnosov, ale to musí vypočítať asi takým spôsobom, je tam daný vzorec, že si zoberie priame náklady plus nepriame náklady, plus nejaká primeraná zisková marža a ak mu tam niečo zostane, tak z toho zbytku si môže niečo uplatniť. Ak má štandardnú ziskovú maržu, tak si neuplatní nič, aj keď využíva patent. Čiže zákon počíta s tým, že forma patentu je na to, aby sme dosahovali nejaké nadštandardné ziskové marže, čo je výnimočný prípad v reále, v praxi. Na druhej strane mám softvér, akýkoľvek softvér, či jednoduchý účtovný, či špičkový riadiaci, alebo softvér ako taký a stačí mi, že ho predávam formou licencií, že ho mám samozrejme aktivovaný, a že ho mám zaradený v majetku a tu si môžem uplatniť až päťdesiat percent z jeho výnosov. Zdá sa nám to nefér, zdá sa nám to neštandardné voči celej ekonomike, že takýmto zásadným spôsobom zvýhodňujeme jeden segment trhu a jeden segment podnikateľov."

Daniel Horňák: „Priestor na reakciu, ako vnímate takúto výhradu z radov podnikateľského prostredia? Vraj patentbox teda by mohol neprimeraným spôsobom zvýhodňovať softvérové firmy, ktoré predávajú svoje produkty formou licencií?"

Peter Horniaček: „Tak my vnímame sektor softvérových firiem ako veľmi dynamický. Ako sektor, ktorý je typickým predstaviteľom tej informačnej ekonomiky a znalostnej ekonomiky. Takisto softvér je výsledkom vývojovej činnosti vo firme, čiže nesie v sebe prvky novosti, aj prvky technickej neistoty a samozrejme v detailoch by sme sa mohli baviť, ktorý softvér je viac nový, viac revolučný, viac jedinečný a tak ďalej. To je na odbornú diskusiu pre odborníkov. Vnímam túto výhradu pána Gregora a snáď by som ešte uviedol, že my v prvom rade predpokladáme v zákone ako požiadavku na uplatnenie nielen pre softvérové firmy, ale aj pre tie firmy, ktoré chcú využívať pre patenty a úžitkové vzory podmienku tú, že musí byť tento softvér aktivovaný v majetku. Moja vedomosť zatiaľ je taká, že veľká väčšina teda týchto firiem z IT sektora tieto výdavky na vývoj softvéru neaktivovala do svojho majetku. To znamená, že tie výdavky vždy boli výdavkami, a teda potom by toto opatrenie na nich nemalo dosah. Čiže podmienka je tie výdavky aktivovať prostredníctvom výnosov ich teda vyňať z tých nákladov a z toho výsledku hospodárenia bez vplyvu na základ dane, a potom si ich dávať do výdavkov formou odpisov. Pretože to opatrenie bude fungovať len počas doby odpisovania toho nehmotného aktíva. A ďalšia vec je tá, a to je ako nevyhnutná súčasť toho opatrenia a musíme to oslobodenie vnímať v kontexte toho, že súčasne v miere, v akej oslobodzujeme tie príjmy, prikazujeme v paragrafe sedemnásť odsek štyridsať, ale to nechcem zachádzať do paragrafov, prikazujeme zároveň vynímať výdavky súvisiace s týmito oslobodenými príjmami. Čiže tá softvérová firma si polovicu toho odpisu bude musieť vyňať mimo daňových výdavkov. Takisto polovicu výdavkov na sprostredkovanie, reklamu a tak ďalej. Čo keď si pozrieme údaje z registrov účtovných závierok zistíme, že sú u nich veľmi, veľmi významné položky. Čiže v tom smere, aby sme sa vyhli rozpočtovému riziku, teda ten návrh obsahuje tieto opatrenia. K výhrade ešte jednej, áno, vnímam to, že softvér podlieha autorskému právu a nie je registrovaný, ale podlieha autorskému právu, čiže akejsi ochrane. Je fakt, že pri softvéri nemusím prejsť procedúru patentovania, ktorá môže byť neprimerane dlhá, ale my v tom opatrení umožňujeme pre patenty a úžitkové vzory začať čerpať to oslobodenie už v momente podania patentovej prihlášky. Čiže v tomto smere sme akýmsi spôsobom vyšli v ústrety aj tu."

Tibor Gregor:

"Ak dovolíte, na to musím zareagovať, lebo ja musím zdôrazniť ten dvojaký meter. Lebo, ak využívam patent v rámci akéhokoľvek produktu, tak tak ako som povedal, môže sa stať, že ani nebudem čerpať, alebo nemôžem čerpať žiadnu podporu, lebo tá časť nákladov, ktorú mám na nákup, alebo teda na ten patent ako taký, tak mi nespôsobuje nejakú neprimeranú, alebo nejakú nadštandardnú ziskovú maržu. V súčasnosti keď zoberieme štruktúru ekonomiky na Slovensku ako takú, tak nedosahujeme nadštandardné ziskové marže, ale firmy musia využívať vývoj, výskum, ktorý môže byť patentovaný, ktorý by v budúcnosti mohol byť aj výsledkom patentu, ale oni to je nevyhnutnosť kvôli tomu, aby boli konkurencie schopní a aby si zabezpečili aspoň tú maržu, ktorá by som povedal je štandardná na trhu. Čiže ku mnohým firmám, aj keď budú využívať patent, budú využívať patentbox, tak sa k tejto podpore nedostanú. Nefér voči tej druhej časti je, že im povieme a Slovensko je takto v účtovníctve kreatívne. Nie nadarmo sa hovorí Slovensko je veľmi tvorivá ekonomika. Keď si zoberieme len štruktúru malých, stredných, veľkých podnikov, kto dosahuje proste aké základy dane, kto platí aké dane, tak to hovorí samo za seba, tak sa tu budú využívať. Bude sa využívať táto možnosť, alebo dá sa veľká šanca využívať tento systém nato, aby si firmy z niektorého sektora mohli optimalizovať základ dane a na druhej strane neviem či má finančná správa ešte naviac dostatočné kapacity kontrolných pracovníkov, kontrolných inštitúcií, aby chodili a naviac v budúcnosti kontrolovali jeden sektor, ktorý je veľmi špecifický a veľmi náročný na kontrolu. Aby sa bavili s konkrétnou firmou čo si môžem dať do nákladov, čo si mám aktivovať, ktorý pracovník pracoval na akej pozícii, ktorý pracovník čo programoval, koho si môžem uplatniť, koho nie, aby som si to nastavil to účtovníctvo tak, aby som si v konečnom dôsledku tých päťdesiat percent oslobodenia uplatnil a päťdesiat percent oslobodenia, aj keď viem, že v prvom návrhu bolo až osemdesiat percent a to sa mi už zdá dosť také licitovanie, že proste začínali sme osemdesiat, teraz povieme päťdesiat. Pýtam sa či boli nejaké analýzy na základe čoho sa dopracuvávame k percentám, lebo pod osemdesiat sa dostať k päťdesiat bez toho, aby sme mali vôbec nejaké relevantné čísla, tak sa mi to zdá minimálne neštandardné."

Daniel Horňák: „Aby bol aj priestor na reakciu, to znamená zatiaľ sa nechcete bližšie pozrieť na znenie toho zákona a nejako viac špecifikovať, aby možno nedochádzalo k takému zneužitiu ako naznačuje pán Gregor?"

Peter Horniaček: „No ja som hovoril o tých opatreniach, ktoré to znenie zákona obsahuje práve za tým účelom, aby sa zamedzil ten negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. Snáď by som len povedal a poopravil, že nie je možné toto opatrenie uplatňovať na taký patent, úžitkový vzor, alebo softvér, ktorý som kúpil a následne budem využívať vo svojich výrobkoch, alebo ho ďalej licencovať. Podmienkou je, že to musí byť výsledkom mojej vlastnej tvorivej duševnej vynálezcovskej činnosti. Zároveň to opatrenie obsahuje, aby som spresnil ešte aj teda mechanizmus nato, aby som si to oslobodenie krátil práve v takom pomere, v akom využívam kooperáciu od iných subdodávateľských firiem. Čiže čím väčšia miera kooperácie od iných, tým menší nárok na oslobodenie. Čiže oslobodzujem len to, čo skutočne do toho vložím sám. Áno, pán Gregor sa dotkol jednej tej druhej formy toho patentboxu a to sú tak zvané vnorené patenty, alebo úžitkové vzory. Teda oslobodíme časť predajnej ceny, alebo výnosu z predaja tovaru, ktorý v sebe nesie ten patent, alebo úžitkový vzor, alebo pri ktorého výrobe sa ten patent, alebo úžitkový vzor využil. Samozrejme rátame s tým, že oslobodíme tú časť ziskovej prirážky, ktorá práve na tú novotu z titulu patentu, alebo úžitkového vzoru prináleží. Ak teda tá zisková prirážka je taká, že tam toto zohľadnenie nie je, lebo situácia na trhu a konkurencia je taká, tak o to menšie samozrejme to oslobodenie bude, alebo nebude žiadne. Ako predpokladáme, že práve tá novosť by z tej ziskovej prirážke akýmsi spôsobom premietnutá bola. Je to nové opatrenie, my ho samozrejme budeme priebežne analyzovať a spolupracovať aj s podnikateľskou sférou, my sme na to pripravení a sme pripravení na to aj diskutovať o ňom do budúcna."

Daniel Horňák: „Bohužiaľ čas je neúprosný a..."

Tibor Gregor: „Ak dovolíte..."

Daniel Horňák: „Posledná veta."

Tibor Gregor: „Ja len posledná veta. Nespochybňujem patentbox ako taký, ani tú časť patentboxu čo sa týka vnorených investícií. Z nášho pohľadu je hlavná výhrada voči predaju softvéru formou licencií a bolo by najférovejším riešením, keby práve táto časť bola z návrhu zákona vylúčená, ale patentbox, keby zostal taký aký je."

Peter Horniaček: „Tak ja sa teším, že ste tú našu snahu ocenili a teším sa na diskusiu s vami samozrejme."

Daniel Horňák: „Uvidíme teda aká bude aplikačná prax. Každopádne v tejto chvíli vám veľmi pekne obom ďakujem za zaujímavú diskusiu a prajem príjemný zvyšok večera."

Peter Horniaček: „Dovidenia."

Tibor Gregor: „Ďakujem veľmi pekne, pekný večer."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
duševné vlastníctvo, veda, výskum, rozhovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač