Rozhovor s Jánom Svoreňom z Astronomického ústavu SAV o objavoch sondy Cassini

20. 09. 2017

Sonda Cassini obiehala okolo druhej najväčšej planéty našej slnečnej sústavy. Celým 13 rokov sa venovala zbieraniu dát, predovšetkým štúdiu magnetosféry Saturna. Sedem pozemských rokov cestovala k Saturnu a zbierala dáta aj o dvoch mesiacoch Saturnu, ktorými sú Titan a Enceladus.

Rozhlasová stanica Slovensko - logo(18. 09. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Jana Maťková)

Jana Maťková, moderátorka: „Obiehala okolo druhej najväčšej planéty našej slnečnej sústavy, zbierala o nej dáta dlhých trinásť rokov a potom v jej atmosfére spáchala samovraždu. Sonda Cassini ukončila výskum Saturnu v piatok poobede a skončil sa tak jeden z najdrahších a najambicióznejších vesmírnych projektov. O objavoch sondy Cassini sme sa rozprávali s Jánom Svoreňom z Astronomického ústavu SAV. Dobrý deň."

Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV: „Dobrý deň prajem."

Jana Maťková: „Pár hodín pred tým, než sa Cassini navždy vrhla do atmosféry a uhorela, na zem stihla poslať svoje posledné pohľady na Saturn, jeho prstence a mesiace. Čo sme sa vďaka jej pôsobeniu o tejto planéte dozvedeli?"

Ján Svoreň: „Keby som to mohol tak povedať ,nasácky´, tak vlastne všetko, čo dnes vieme, vieme vďaka nej. Ona sa venovala predovšetkým štúdiu magnetosféry Saturna, to znamená rozloženiu magnetických polí a aký to má vplyv trebárs na oblačné víry a ďalšie veci a študovala prstence Saturna."

Jana Maťková: „Sonda cestovala k Saturnu sedem pozemských rokov a okrem toho zbierala dáta aj o dvoch mesiacoch Saturnu, ktorými sú Titan a Enceladus. Práve na mesiaci Enceladus objavila sonda ľadové výtrysky, ktoré by mohli ukrývať oceán s tekutou vodou. Čo tento objav znamená?"

Ján Svoreň: „Pre nás znamená strašne veľa. Pretože v podstate už sme veľmi nedúfali, že niečo také môže byť, pretože na tých bližších telesách k slniečku sa voda v tekutom stave nenašla. Ale na  prekvapenie sa našla na takomto vzdialenom telese. Nie síce na povrchu, ale pod hrubou ľadovou prikrývkou vnútri. Pretože tento mesiačik je vlastne slapovým pôsobením Saturna zohrievaný. Takže tá voda sa udržuje v kvapalnom stave a my vodu považujeme za veľmi dôležitú pre možnosť vzniku primitívnych, ale potom aj vyšších organizmov. Takže preto nás to veľmi potešilo."

Jana Maťková: „A je to teda tak, že práve kvôli Enceladusu musela sonda skončiť?"

Ján Svoreň: „Tá sonda napriek tomu, že už bola vo vesmíre ako ste povedali dvadsať rokov dokopy od vypustenia, predsa len na tých súčiastkach môžu niekde sa zachovať nejaké pozemské mikroorganizmy. A keďže sme vedeli, že na Encelade môže byť primitívny život, alebo minimálne sú podmienky pre primitívny život, tak v žiadnom prípade vedci nechceli, aby sonda preniesla na tento mesiac proste mikróby alebo zárodky pozemského života, aby ho nekontaminovala a aby sme ho potom neskôr neobjavili ako mimozemský, hoci v skutočnosti zavlečený zo zeme. Preto sa prijala stratégia, že vlastne tú sondu navedú umelo tak, aby skončila v atmosfére Saturna, aby tam náhodne nelietala v tej sústave."

Jana Maťková: „Cassini odštartovala zo Zeme v októbri 1997. Vo vesmíre vydržala dve desaťročia, aj keď pôvodne to malo byť kratšie. Ako to, že sa jej podarilo prežiť a ako sa za ten čas zmenili technológie? Boli by sme teraz schopní zistiť viac?"

Ján Svoreň: „To je vždy otázne. Je to obrovský úspech, že po takom dlhom období vlastne tá sonda bez problémov začala v roku 2004 študovať Saturnov systém a vlastne, že vydržala až a bola by v podstate ešte lietala ďalej, keby sme ju neboli teda umelo ukončili. Je úžasné, že vlastne s vecami, ktoré tu boli pred dvadsiatimi rokmi, odvtedy sa vyvinulo všetko. Vo vesmíre mnohé sondy nedopadnú dobre. Je to kvôli tomu, že tie podmienky sú tam veľmi náročné. Súčiastky musia byť radiačne odolné. To znamená zásah spŕškou slnečného vetra energetických častíc môže veľmi poškodiť tieto veci. Takže je to trošku aj o šťastí, ako tá sonda či sa nedostane do takéhoto nepriaznivého prostredia. Ale je to samozrejme o technológii a urobiť pred viac ako dvadsiatimi rokmi, lebo pred dvadsiatimi rokmi bola vypustená. Tá koncepcia musela byť to je tak dvadsaťpäť rokov možno viac a už vtedy vlastne boli tie veci vyvinuté tak, že vydržali a prinášali výsledky."

Jana Maťková: „Platí ale, že Cassini bola najďalej vyslaným telesom riadeným zo Zeme? Kam najďalej sme sa dostali?"

Ján Svoreň: „Otázne je, ako sa na to dívame. Ale máme sondy Voyager –  Voyager I a Voyager II, ktoré vlastne už presekli hranicu magnetosféry a sú podstatne ďalej, ako bola Cassini pri Saturne. Závisí len od toho, ako sa to vlastne vyhodnotí, že čo je riadenie zo Zeme, čo nie je riadenie. Nakoniec tú sondu Cassini tiež príliš riadiť zo Zeme nebolo jednoduché, lebo si treba uvedomiť, že ako dlho tam letí signál - skoro osemdesiat minút jedným smerom. To znamená, keby tá sonda sa čosi spýtala, že proste potrebuje, aby o niečom tím na Zemi rozhodol a keby on rozhodol okamžite, tak by to trvalo stošesťdesiat minút dokopy. Tá sonda musela byť naprogramovaná tak, aby bola autonómna, aby mnohé tie veci dokázala proste riešiť sama a vyhodnotiť a na základe toho prijať trebárs nejaké ďalšie povely pre svoje zariadenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB) 

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, astronómia, výskum, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač