Slovensko a eurofondy

20. 09. 2017

O problematike eurofondov na Slovensku a o ich budúcnosti po roku 2020. Rozhovor pre TA 3 s Jánom Rudolfom, expertom strany SaS na eurofondy.

logo Televíznej stanice TA 3(19. 09. 2017; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 1/2; Peter Bielik/Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „V prvej časti budeme hovoriť o eurofondoch, preto aktuálna správa z dnešného dňa. Ministerka školstva Martina Lubyová zrušila výzvu na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja. K tej sa vo svojom liste vyjadrovali aj rektori našich výskumných univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied. V rámci tejto výzvy nebolo vydané žiadne rozhodnutie o schválení nenávratného finančného príspevku a nebola tak podpísaná ani jedna zmluva. Dôvodom jej zrušenia je podstatná zmena podmienok výzvy. Pri nastavovaní nových pravidiel sa bude vychádzať z princípov zakotvených v dohode medzi predstaviteľmi výskumných univerzít, Slovenskej akadémie vied a zamestnávateľov. Súčasťou nových pravidiel budú napríklad verejné panelové diskusie s účasťou odborných hodnotiteľov, a vytvorí sa nová databáza týchto hodnotiteľov s prísnejšími a detailnejšími kritériami na ich kvalifikáciu. Nová výzva vraj bude vyhlásená v čo najkratšom čase. Som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 je dnes večer našim prvým hosťom expert strany Sloboda a solidarita na eurofondy Ján Rudolf, dobrý večer."

Ján Rudolf, expert strany SaS na eurofondy:„Dobrý večer."

Peter Bielik: „Len včera vás označili a uviedli ako experta tejto strany pred verejnosť. Stretávali sme sa ale už v predchádzajúcom období, to znamená, určite vaše zázemie a vaše znalosti sú pre nás cenné. Pán Rudolf, eurofondy pokrývajú, opravte ma, ak sa mýlim, ale myslím, že je to pravda, až osemdesiat percent našich verejných investícií. Využívame tieto peniaze podľa vás efektívne?"

Ján Rudolf: „Tak v tom novom programovom období, ktoré začalo v roku 2014, má Slovensko k dispozícii viac ako pätnásť miliárd eur z eurofondov a do dnešného dňa sme využili niečo okolo sedem percent prostriedkov. A keď z takého balíka využijete len sedem percent, čo nie je ani miliarda, tak oprávnene sa pýtate, či môžete hovoriť o efektívnom využívaní, alebo či môžeme v podstate poukazovať na nejaký efekt. Takže podľa môjho názoru za tie štyri roky, koncom tohto roka to budú štyri roky, ktoré Slovensko mohlo využívať tých pätnásť miliárd, sme nevyužili ani miliardu, čo je skutočne veľký problém, čo je fatálne málo a nemôžeme hovoriť absolútne podľa môjho názoru o žiadnom efektívnom využívaní alebo o pozitívnom efekte eurofondov."

Peter Bielik: „Komunikoval som dnes aj s Úradom podpredsedu vlády, ktorý práve má štatistické údaje. Oni argumentujú, dobre, sedem percent, možno už tých peňazí, ktoré k nám natiekli, ale predsa len, iné peniaze sú zazmluvnené, iné peniaze sú v tých výzvach. Hovoria celkovo o tom, že až sedemdesiatpäť percent týchto peňazí je už v procese a do konca tohto programovacieho obdobia predpokladajú tú čerpateľnosť alebo využiteľnosť eurofondov minimálne na tej úrovni, ako bola v minulom programovacom období, kde to bolo okolo deväťdesiat a viac percent. Súhlasíte s takouto argumentáciou?"

Ján Rudolf: „Pán redaktor, ja aj v tomto štúdiu som to hovoril niekoľkokrát. To je veľmi dobrá výhovorka politikov, súčasných, teda vládnych, ktorí hovoria o tom alebo argumentujú tým, že koľko peňazí už je zazmluvnených, alebo koľko je vo výzvach. A ja poviem jeden pekný príklad. Keď hovoria o tom, že sedemdesiatpäť percent prostriedkov je zazmluvnených alebo je vo výzvach, to znamená, sú tam aj prostriedky z tej výzvy, tých tristo miliónov, o ktorej ste v začiatku hovorili, že tá výzva je zrušená. To znamená, nemôžeme hovoriť o tom, že tieto peniaze sa nejakým spôsobom využijú alebo budú využité. Dokonca, aj keď zazmluvníte nejaký projekt, napríklad so starostom, starosta zazmluvní projekt, dostane peniaze a povie, že bude realizovať, alebo chce realizovať, ja neviem, vymyslím si, verejný vodovod alebo čističku odpadových vôd a on nevysúťaží dodávateľa. On je považovaný za zazmluvneného, ale nakoniec ten projekt nemusí realizovať. Mali sme x príkladov aj z minulého obdobia, že projekty boli zazmluvnené, že ministerstvo podpísalo s tým starostom, primátorom, alebo aj s podnikateľom zmluvu, niekoľko mesiacov, až rokov, realizovalo verejné obstarávanie a nakoniec z toho projektu nebolo nič. Takže tá argumentácia, že veľa peňazí je zazmluvnených alebo je vo výzvach, absolútne neobstojí, pretože to reálne čerpanie sú naozaj len peniaze, ktoré prišli z toho Bruselu na Slovensko a máme ich v regiónoch Slovenska. A to je fatálne málo za štyri roky."

Peter Bielik: „A nemôžeme sa oprieť aspoň o tie tvrdé dáta z minulého programovacieho obdobia, keď sme naozaj využili prostriedky, viac ako deväťdesiat percent zo všetkých možných, napriek tomu, že vieme, aké boli aj tam problémy, na úvod to boli tiež takéto nízke percentá, toľko a toľko, ale potom tá akcelerácia, už keď boli projekty schvaľované, už keď dochádzalo k reálnemu čerpaniu, tak sa zrýchľovala, zrýchľovala, nakoniec to bolo tých deväťdesiat a viac percent?"

Ján Rudolf: „No bolo, ale tých desať percent, o ktorých hovoríte, že chýbajú, to je viac ako miliarda. To znamená, táto teda vláda slovenská, Slovenskej republiky, ktorá v tom čase bola pri moci a bola to niektorá z Ficových vlád, nedokázala zabezpečiť, aby na Slovensko tá miliarda prišla, a o tú miliardu sme prišli. Pred niekoľkými týždňami bola v médiách informácia, že len na, len na vracaní peňazí, to znamená to, že Slovensko nevyužilo tie peniaze, respektíve využilo ich zle a muselo ich vracať, tak len, len na tomto sme stratili viac ako sedemstopäťdesiat miliónov eur. Takzvané korekcie, na korekciách prišiel, prišlo Slovensko o takéto peniaze, to je niekoľko stoviek miliónov. A tie už boli vyplatené tým firmám alebo tým obciam a musíme ich vrátiť zo štátneho rozpočtu, pretože bruselské audity zistili, že boli predražené, že verejné obstarávanie nebolo v súlade so zákonom a x ďalších pochybení. Takže tieto, o tie, tieto peniaze sme museli vrátiť a o tieto peniaze sme prišli."

Peter Bielik: „Uhm."

Ján Rudolf: „To znamená, hovoriť o tých percentách, že ako dobre sme tie prostriedky využili, nie je podľa môjho názoru dobré. A navyše, ukazujú sa stále nové a nové projekty, ktoré proste boli neefektívne."

Peter Bielik: „Dobre."

Ján Rudolf: „O tom by mohli viac hovoriť starostovia, podnikatelia alebo ľudia, ktorí s tým majú skúsenosti. Boli predražené, boli problematické, museli sme vracať peniaze. Kde je miliarda z eurofondov na informatizáciu, o tom nikto nič nehovorí, kritizujú to aj mnohé mimovládne organizácie. Ale treba si povedať, kto zodpovedal za miliardu, kto bol riadiacim orgánom operačného programu Informatizácia spoločnosti. Nebol to nik iný ako Úrad vlády, to znamená, najbližší ľudia predsedu vlády mali od roku 2007 na starosti viac ako miliardu eur na informatizáciu."

Peter Bielik: „Dobre, skúsim to."

Ján Rudolf: „Dnes sa pýtame, čo je, sami ste spomínali v úvode ten projekt slovensko.sk, kde je miliarda z eurofondov na informatizáciu. Majú slovenskí občania pocit, že sa elektronické služby skvalitnili, zlepšili, že ten eGovernment je kvalitnejší a lepší za posledných päť až desať rokov? No myslím si, že nie. A miliarda je v čudu. Takže hovoriť o efektívnom míňaní peňazí dnes v Slovenskej republike z eurofondov je skutočne len rozprávka."

Peter Bielik: „Tu sú dve otázky, ktoré mi napadajú pri vašich slovách. Ak by sme sa porovnali s inými okolitými krajinami, tiež je to také negatívne, ako ste hovorili pred malou chvíľou? Predsa len, tu máme napríklad V4‑ku, Česko, Maďarsko, Poľsko. V porovnaní s nimi, ako to vyzerá?"

Ján Rudolf: „Pán redaktor, v porovnaní s ostatnými krajinami, aj ostatné krajiny majú, majú, majú problémy, a skutočne to čerpanie eurofondov v niektorých operačných programoch aj v tých iných krajinách je problematické a musia vracať peniaze. Ale to nie je dôvod , aby sme my povedali, že aj iní majú problémy a my nemáme. Ale napríklad poviem vám, dnes sa veľmi hovorí o jadre alebo niektorí moc sa tlačia, chcú tlačiť do, do jadra, akého, akéhosi jadra Európskej únie, popritom predseda Európskej komisie vo svojom prejave nehovoril o žiadnom jadre. Ale keď už teda hovoríme, že chceme byť v nejakom centre, tak ja len taký malý príklad by som chcel uviesť. Slovenská republika v tomto období, štrnásť až dvadsať, dostala viac peňazí ako v minulom období, v tom sedem, sedem až trinásť, v tom sedemročnom období, sme dostali viac, jediní z V4‑ky. To znamená, v rámci eurofondov sme na tom najlepšie zo všetkých krajín V4‑ky. A pri využívaní eurofondov, využívaní týchto prostriedkov sme na tom najhoršie. Dostali sme najviac v porovnaní alebo omnoho viac v porovnaní na obyvateľa so všetkými krajinami V4‑ky a nielen V4‑ky, ale celej Európskej únie, respektíve všetkých tých krajín, ktoré využívajú eurofondy, asi len štyri alebo päť krajín dostalo viac prostriedkov na toto sedemročné obdobie ako na to minulé, Slovensko je medzi nimi, to znamená, sme v jadre, keď už teda hovoríme tu politicky o nejakom jadre a chceme byť, chceme byť v Únii tí najlepší, dostali sme najviac peňazí na obyvateľa a my ich nedokážeme využiť. Za štyri roky týchto možností táto vláda využila prostriedky v hodnote alebo vo výške siedmich percent, čo nie je ani miliarda. Takže, na jednej strane dostanete najviac peňazí, na druhej strane, ktoré ležia pred bránami Slovenskej republiky a nie je schopný štát zabezpečiť, aby tie peniaze natiekli do regiónov na kvalitné projekty. No, ale keď menežuje všetky eurofondové výzvy a projekty tak, ako to bolo na Ministerstve školstva, tak potom to takto s eurofondami vyzerá."

Peter Bielik: „Uhm. Musím pre našich divákov pripomenúť, že do tejto relácie sme pozývali aj pani Denisu Žilákovú, respektíve podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za informatizáciu a investície, z tohto pohľadu, pána Petra Pellegriniho. Pán Peter Pellegrini je na zahraničnej služobnej ceste v Spojených štátoch amerických spolu s prezidentom Andrejom Kiskom, pani Denisa Žiláková zase v Bruseli, kde obhajuje niektoré iné výzvy a niektoré iné eurofondy alebo ich čerpanie. Takže budeme radi, ak budú našimi hosťami v niektorej z ďalších relácií. Oni totiž prezentujú trocha iné čísla, ako ste povedali vy. Ak teda hovoríte, že sme v tom najhorší, oni hovoria, že sme druhí v rámci, v rámci V4‑ky, respektíve nad priemerom, čo sa týka všetkých krajín, ktoré majú možnosť čerpať eurofondy. Sú to ich argumenty, uvidíme samozrejme potom, ak to bude možné, aj ich vysvetlenie. Čo sa týka slovensko.sk, predsa len, nie je to ešte príliš skoro hodnotiť, ako ten portál funguje a či vôbec funguje, ak myslím, to ostré spustenie tej prevádzky je od júla, od prvého júla, dnes máme niekedy začiatok alebo polovicu septembra. Predsa len, je to pár mesiacov od začiatku fungovania a ostrého spustenia prevádzky, teraz tam prišli samozrejme odpočty, čo sa týka zdravotného poistenia a tak ďalej, bola to pomerne veľká dávka, možno prvá veľká skúška tohto systému. Nie ste príliš kritický?"

Ján Rudolf: „Pán redaktor, treba si uvedomiť dve veci. Ten operačný program, z ktorého to bolo financované, je z minulého obdobia, to znamená od roku 2007, dnes máme rok 2017. Takže ja sa pýtam, keď hovoríte, že som moc kritický, za desať rokov."

Peter Bielik: „Ja sa pýtam, či ste, nie ste moc kritický."

Ján Rudolf:  „Za desať rokov táto krajina má miliardu eur z eurofondov na informatizáciu, nedokáže zabezpečiť jeden systém pre obyvateľov Slovenska za desať rokov? To sme tak neschopní? Teraz ho dávajú do prevádzky? Od roku 2007 majú miliardu eur na to, od roku 2007, opakujem, to znamená desať rokov."

Peter Bielik: „Viete, koľkokrát sa odkladalo spustenie toho systému, kvôli tomu, že podnikatelia a konatelia firiem neboli zaregistrovaní do systému, a nemali tie občianske preukazy s čipom."

Ján Rudolf: „Ale koho je to neschopnosť, pán redaktor? Máte miliardu eur na, z eurofondov, opakujem, na informatizáciu, aby ste zabezpečili kvalitnejšiu elektronickú poštu, elektronickú komunikáciu medzi občanom a úradom, medzi podnikateľmi a úradom. Máte miliardu eur od roku 2007, každý vie, aká vláda tu je od roku 2007, kto je pri moci. Divákom dávam to na vedomie, že operačný program Informatizácia spoločnosti, riadiacim orgánom, teda ten, kto bol zodpovedný za tento operačný program, je, alebo respektíve bol Úrad vlády Slovenskej republiky. Jedine Úrad vlády, nikto iný, bol riadiacim orgánom, mal miliardu eur z eurofondov na informatizáciu a dnes vidíme, ako to vyzerá. To znamená, jeden, jeden zlý alebo nefunkčný portál slovensko.sk, tam je miliarda eur z eurofondov? A kde sú ostatné tie peniaze? Takže vraciam sa k tej prvej otázke, takto efektívne využíva Slovensko eurofondy dnes. Toto je najkrajší príklad alebo jeden, jeden z najkrajších a najmarkantnejších príkladov, ktorý každý občan pociťuje na vlastnej koži, podnikateľ, verejný sektor, štátne inštitúcie, každý jeden z nás."

Peter Bielik: „Takže nemôžu to byť len také detské choroby toho systému, ak sa teda pozeráme naozaj na to, že bol do ostrej prevádzky spustený niekedy v júli?"

Ján Rudolf: „Pán redaktor, ja nie som informatik, ale opakujem, za desať rokov nie sú odborníci na Slovensku schopní spustiť jeden systém, aby slúžil občanom tejto krajiny? A každý si odpovie sám. Keby na tom politikom záležalo a bolo to o tom, že by to mali robiť odborníci, že by chceli, aby bol jeden kvalitný systém z toho vybudovaný pre občanov, tak určite, že by to išlo. Lebo čo chcú, to vedia velice rýchlo spraviť. A čo nechcú, na čom sa chcú nabaliť, kde chcú rozkradnúť eurofondy, rozdrobiť ich medzi rôznych podnikateľov, svojich samozrejme spriaznených. Veľmi by som bol rád a my určite v SAS vyzveme na to, alebo sa na to pozrieme, ak budeme vo vláde, ako boli tieto peniaze minuté. To znamená, tá miliarda, akým firmám išla, čo za to bolo zrealizované a za to by určite mal niekto niesť zodpovednosť."

Peter Bielik: „Ak teda hovoríte o tom, že nie ste informatik, momentálne už ste ako keby expertom alebo, no, členom ešte nie, ale expertom politickej strany SAS, to znamená, už ste vošli aj do tých vôd politických. Vidíte teda problém v politickom usporiadaní alebo v štruktúre našich inštitúcií, ktorý by teda mohol byť tým, tou príčinou, prečo z vášho pohľadu sú tieto eurofondy neefektívne využívané? Každé ministerstvo si riadi svoje operačné programy, tam je kompetentný ten alebo onen minister, ten alebo oný rezort, máme tu aj Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Je to niečo, čo má logiku podľa vás, kde naozaj ten Úrad podpredsedu vlády, ako kontrolný úrad, môže mať pozitívny vplyv, ak niektoré ministerstvo nespĺňa tú kvótu, lebo tam je myslím v zákone napísané, ak na osemdesiat percent neplní to, čo má robiť v rámci niektorého operačného programu, tak teda preberá úrad vlády, a tak ďalej a tak ďalej, je to efektívny spôsob zoradenia a štruktúry našich štátnych inštitúcií?"

Ján Rudolf: „Pán redaktor, ja nemám nejaké negatívne názory alebo nemám nič proti tomu, ako je, ako, ako je tá štruktúra úradov, ako to hovoríte, ako je ten systém dnes nastavený. A bol dokonca auditovaný Bruselom. A aj Úrad podpredsedu vlády, ktorý je centrálnym koordinátorom, často sa to zamieňa s tým, že je nejakým kontrolórom, ale, ale Pellegriniho úrad nemôže kontrolovať eurofondy, môže ich len usmerňovať, koordinovať, monitorovať, hodnotiť."

Peter Bielik: „Kontrolovať ich čerpanie, tak to je, uhm."

Ján Rudolf: „Áno, kontrolovať čerpanie, určite skôr monitorovať čerpanie, aby sme boli presní, ale, lebo sú tu iné kontrolné úrady na Slovensku, ktoré majú tú kompetenciu. Takže ja systém úradov a inštitúcií, samozrejme, mohlo by to byť lepšie. My určite budeme presadzovať, aby to bolo tak, ako v iných krajinách, jeden centrálny, nejaká národná agentúra pre implementáciu štrukturálnych fondov. K tomu podľa mňa bude musieť aj dôjsť, lebo v tom minulom, ďalšom období budeme mať určite omnoho, omnoho menej peňazí, možno len niekoľko miliárd eur, čo bude stačiť, na čo bude stačiť jedna agentúra, takže nebudú, nebude to musieť byť rozdrobené medzi ministerstvá. Ale ja problém v čerpaní eurofondov nevidím v tom nastavení, v tom systéme, aj keď môžeme hovoriť o tom, že je veľa implementačných inštitúcií alebo takzvaných sprostredkovateľských orgánov, to znamená, mohli by sa zriediť, mohlo by ich byť menej, ale pre mňa je po tých rokoch skúmania a sledovania celých, všetkých týchto procesov a čerpania eurofondov na Slovensku len jeden problém. A ten problém sa dá úplne ľahko a jednoznačne pomenovať a sú to politici. Eurofondy zlyhávajú na politikoch. Eurofondy zlyhávajú na tom, že nie odborníci ich riadia, že dlhoroční skúsení ľudia na ministerstvách sú vytláčaní na okraj, mnohokrát aj prepúšťaní, že generálnym riaditeľom sekcie sa stane syn poslankyne Národnej rady, a má dvadsaťpäť rokov, vyšiel z vysokej školy, a ide robiť generálneho riaditeľa alebo riaditeľa odboru na ministerstvo, a nevie o eurofondoch ani ň, a takýto je riaditeľ odboru, a ich riadi, že výzvy a ich hodnotitelia sú vyberaní na základe politických nejakých nominácií, respektíve politických príbuzný, príbuzenských vzťahov. Toto je problém eurofondov, že politici uspokojujú svoje vlastné záujmy, svoje potreby, že, že v podstate tak, ako sa to v mnohých portáloch a v mnohých denníkoch píše, kradnú alebo uspokojujú svoje záujmy, dávajú to svojim straníckym starostom, svojim straníckym kamarátom, podnikateľom. A potom máme veľa príkladov, nemusíme chodiť ďaleko, eurofondová výzva na školstve, ale aj mnohé ďalšie, informatizácia a mnoho ďalších projektov alebo mnoho ďalších výziev, ktoré boli zastavené, ktoré boli proste nedobre zmenežované, to všetko závisí len a len od politikov, ktorí to majú na starosti, a ktorí, keby, ktorým keby záležalo na tom, aby tie peniaze išli do regiónov a nešli spriazneným , tak by to na Slovensku ináč vyzeralo. A to nehovorím teraz preto, že som dnes súčasťou nejakej politickej strany alebo som na druhej strane barikády. Vy dobre viete, že ja toto hovorím už roky, pán redaktor. Politici a zlé manažovanie eurofondov, to je choroba."

Peter Bielik: „Ja som spomínal dvoch ľudí, ktorých sme chceli pozvať do dnešnej relácie, pána podpredsedu vlády Petra Pellegriniho a pani Denisu Žilákovú. Ak by ste teda mali byť konkrétnejší, tak sú to napríklad títo ľudia z vášho pohľadu? Pretože napríklad pani Denisa Žiláková sa ostro ohradila a pán Pellegrini sa jej zastal, čo sa týka tých posledných informácií zverejnených, teda údajné napojenie na nejakú firmu cez nejaké občianske združenie, a tak ďalej a tak ďalej. Píšu jednoznačne, že to nie je pravda a pravdepodobne to skončí možno až trestným oznámením. Predsa len, tie eurofondy, oni majú svoje kontrolné mechanizmy. Máme viacero inštitúcií aj na Slovensku, ktoré toto majú kontrolovať a kontrolujú. A je tu OLAF, ktorý proste z Bruselu príde, a rukou neomylnou seká, rúbe, a vôbec sa nepozerá doľava a doprava, tam sa nedá hovoriť o nejakom politickom ovplyvňovaní. Myslíte si naozaj, že to môže byť o konkrétnych osobách, o jednotlivých hráčoch?"

Ján Rudolf: „Ale samozrejme, je to o konkrétnych osobách, o jednotlivých hráčoch."

Peter Bielik: „A aj by ste ich pomenovali?"

Ján Rudolf: „Tak ja by som, ja ich dokážem pomenovať na niektorých ministerstvách, ale určite nebudem to robiť dnes. Chcem ešte zareagovať na to, čo ste sa pýtali, na pani Žilákovú. Ja som si veľmi starostlivo pozrel tú kauzu a po preštudovaní všetkých tých relevantných informácií, ktoré ja mám, ktoré som si prečítal v médiách, si myslím, že skutočne neprichádza v tomto prípade ku konfliktu záujmov, pretože pani Žiláková na tej pozícii, ktorú zastáva a na tom úrade, ktorý zastáva, nemá žiadny priamy, ale nemôže mať ani nepriamy vplyv na to, aby boli schválené peniaze akejkoľvek firme, pretože ona je metodička, ona koordinuje, usmerňuje, nezodpovedá za žiadne, za žiadny výber projektov a neschvaľuje nikomu peniaze, dokonca nerobí to ani Pellegriniho úrad. Takže toto považujem skôr za takú silne bulvárnu tému a nehovoril som o tomto, o tomto príklade. Ale poviem vám iný príklad, pán redaktor, ak chcete."

Peter Bielik: „No."

Ján Rudolf: „Pred pár dňami prišiel jeden starosta za mnou, skoro s plačom, z Nitrianskeho kraja, ktorý hovorí o tom, sa ma pýtal, prišiel po radu, že čo má robiť, pretože na konkrétnom ministerstve, nebudem ho menovať, bude to z kontextu zrejmé, požiadal o, požiadal o eurofondy, predložil jeden kvalitný projekt o eurofondy na kanalizáciu obce a po všetkom verejnom obstarávaní mu bolo povedané, že jednoducho verejné obstarávanie je zlé. Prišli za ním konkrétni ľudia a povedali mu, že ak to vyhrá táto firma, dostane, našli nejaký umelý problém, tí kompetentní úradníci, ktorí povedali, že verejné obstarávanie nebolo dobré. Sťažoval sa mi na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dáva kontroverzné stanoviská. Všetko je to spolitizované, všetko je to nastavené na tom, aby tí politici proste povedali, táto firma to vyhrá, takýto bude rozpočet, my zabezpečíme, aby sme ti to schválili, tento ti bude robiť verejné obstarávanie, potom to dostaneš a vyhráš. A buď rád, pán starosta, že si to dostal. A keď mu poviem, pán starosta, povedzte to, choďte na políciu, vyzýva štát."

Peter Bielik: „To som sa chcel opýtať, prečo chodí za vami a nie na políciu?"

Ján Rudolf: „No prišiel, prišiel po radu. A viete, dnes ľudia majú ísť na políciu, ja vám poviem jednu vec. Pán redaktor, vy to veľmi dobre viete. Ja som svedok a bol som súčasťou skupiny okolo nástenkového tendra. Tým, že som s tým nesúhlasil, vypovedal som na súde po desiatich rokoch. V tomto štáte takto funguje súdnictvo, takto sa riešia problémy. Ten starosta povedal, neviem, čo mám robiť. Ja som povedal, pozrite sa, žiaľbohu, takto to funguje, ja vám nemôžem pomôcť, pán starosta. Choďte na políciu, som mu povedal, choďte na políciu a nahláste to. A on povedal, ale čo vyriešia? Nič nevyriešim, obec nebude mať kanalizáciu, my to súrne potrebujeme. Jednoducho som nútený, so slzami v očiach mi hovorí, som nútený jednoducho pristúpiť na takúto hru. Viete, keď takýto starosta za vami príde so slzami v očiach, a je mu to strašne ľúto a vidí proste, že, že takto to funguje, že jednoducho je bezmocný. Je, ste bezmocní, viete, čoho sa dovoláte. Desať rokov nevyriešili nástenkový tender v tejto krajine, za desať rokov nedokážu spustiť jeden kvalitný systém v informatizácii a teraz nejaký starosta, do pravdy sa nedovolá. Tak keď chcem kanalizáciu pre tú svoju obec, musím súhlasiť s tým, že áno, tento politik príslušnej strany príde za mnou, lebo tá má to ministerstvo, urobím to takto, musím to, musím to, musím to takto a takto urobiť. A jednoducho, ja tých ľudí nepoznám, ja vám poviem pravdu, ja tých ľudí ani nepoznám, kto za ním prišiel. Poznám toho starostu, bol nešťastný, je to veľká obec a chcete tej obci pomôcť, a nemá, viete, a nemá inej, nemá inej možnosti. Kde to žijeme? Takže takto keď sa menežujú eurofondy, takto keď ľudia proste majú takéto skúsenosti s nimi, tak sa nečudujme potom, že sa nevyužívajú, že je len sedempercentné čerpanie, že starostovia už mnohí radšej povedia, radšej kašleme na to. Aj on mi povedal, pre mňa lepšie nakoniec pri iných eurofondových projektoch je zobrať pôžičku, ako robiť byrokratické eurofondy, kde musím desať až pätnásť percent odviesť. A normálne to povedia, že toto je všimné, takto to, žiaľbohu, funguje a ste bezradný proste. No, tak keď toto má byť nejakým spôsobom menežovanie a ukážka toho, ako sme v jadre, a využívame, využívame jadro, alebo, alebo využívame tie, tie vymoženosti akéhosi jadra, alebo akéhosi bližšieho, bližšieho alebo väčšie, väčších, najlepších vymožeností v tej únii, no tak ďakujem pekne za také jadro."

Peter Bielik: „Poďme k tej konkrétnej záležitosti, ktorou sme začínali ako aktuálnou informáciou aj našu dnešnú diskusiu. Ministerka školstva dnes rozhodla o zastavení výzvy na dlhodobý strategický výskum a vývoj. Je to podľa vás správny krok?"

Ján Rudolf: „Pán redaktor, v tejto výzve, a v tomto probléme, ja už som to niekoľkokrát povedal pre médiá, existuje len zlé a horšie riešenie a toto je to zlé. Najlepšie, čo mohla pani ministerka urobiť, je, že tú výzvu zrušila. Samozrejme, teraz prijať opatrenia, na ktoré Brusel podľa mojich informácií stále čaká a k tým opatreniam ešte nedochádza. To znamená, my musíme Brusel presvedčiť, aby, kde urobíme nápravu, aby nám uverili, že toto sa už viac nezopakuje. A to je veľmi, podľa mňa veľmi problematické."

Peter Bielik: „No majú sa tam meniť aj kritériá, majú tam byť tie verejné vypočutia, či už hodnotiteľov alebo samotných tých predkladateľov tých projektov. Bude to teda kvalitatívne na vyššej úrovni?"

Ján Rudolf: „Pán redaktor, nedomnievam sa, že týmito opatreniami to bude na vyššej úrovni, poviem vám prečo. Pretože, ako ste sa pýtali na ten systém nastavený, ja hovorím, že je správny, prirovnám to ku križovatke. Máme nejakú križovatku, na ktorej máme semafory, vieme, že na červenú musíme stáť, na zelenú musíme ísť, prechod pre chodcov má nejaké parametre, šírka vozovky má nejaké parametre, chodník má nejaké parametre, kruhový objazd má nejaké parametre. A keď vodič prejde na červenú, to nie je chyba ani križovatky, ani toho semafora, je to zlyhanie toho ľudského faktora. To znamená, systém eurofondov, keď vyberiete bezcharakterných hodnotiteľov, keď vyberiete politicky ohybných hodnotiteľov, keď jednoducho vyberiete, nastavíte kritériá tak, aby ste mohli vo vede, výskume podporiť firmy, ktoré jednoducho nevykazujú, alebo vykazujú minimálny príjem alebo minimálny obrat, ktoré absolútne sa nevenujú danej problematike, a potom im dáte milióny eur na výskum a vývoj v oblasti, ktorej sa absolútne nevenovali, a nepodporíte excelentné pracoviská vedy a výskumu, tak to nie je chyba ani eurofondov, ani toho systému, ale je to chyba nastavených kritérií a ľudí, ktorí to nastavovali, ľudí, ktorí tých hodnotiteľov vyberali, a samotných hodnotiteľov, ktorí takto rozhodli. Lebo keby tí hodnotitelia boli kvalifikovaní, tak nemôže sa stať, že pri tejto škandalóznej tristomiliónovej výzve na školstve máme také výsledky, ako máme."

Peter Bielik: „No len tá výzva, ona bola vlastne zameraná na to, pretože je všeobecne známe, že napríklad z verejných zdrojov dávame na vedu a výskum toľko peňazí, ako napríklad Luxembursko, ktoré teda ďaleko viac, s vyšším hrubým domácim produktom, a už o priemerných mzdách a tak ďalej, sa nemusíme vôbec rozprávať, ale zo súkromných zdrojov nám prichádza strašne málo peňazí do vedy a výskumu, tam, tam ten stĺpec je naozaj povážlivo malý. Naše súkromné firmy, či už sú to zahraniční investori alebo naši vlastní podnikatelia, do vedy a výskumu naozaj dávajú málo. Preto bola takáto výzva, aby podporila v podstate súkromné firmy na to, aby ich teda motivovala, a aby oni mohli prispievať na vedu a výskum. To bola tá jedna výzva. Teraz hovoríme o tejto druhej výzve, ktorá vyslovene vo svojom pomenovaní, to znamená v podstate tej výzvy sa hovorí, že je to na dlhodobý strategický výskum a vývoj. Tu už sa môžeme rozprávať o univerzitách výskumných, o Slovenskej akadémii vied a tak ďalej. No, ale musíme sa rozprávať aj o tom, že je to roku, do roku 2020. Dá sa do roku 2020, pri tejto zastavenej, a teraz znovu pravdepodobne spustenej výzve, hovoriť o nejakom dlhodobom strategickom výskume a vývoji?"

Ján Rudolf: "Pán redaktor, určite sa dá, pretože tie peniaze môžeme čerpať do roku 2023, aj keď oficiálne to obdobie končí v roku 2020. Takže, ak sa to správne nastaví a ak tie inštitúcie začnú robiť dlhodobý strategický vedecký výskum, tak do roku 2023 ho môžu robiť, bez problémov. Ale samozrejme, musia to byť inštitúcie, ktoré sa tým dlhodobým strategickým vedeckým výskumom zaoberajú, ktoré majú na to kapacity, administratívne, technické, aj nejakým spôsobom finančné, ktorí, ktorí to vedia robiť. A ešte tam je jeden paradox alebo jedna zaujímavosť, že my sme v minulom období, už sme to tu spomínali, 2007 až 2013, dali milióny eur týmto, práve týmto vedeckým inštitúciám, univerzitám na to, aby skvalitnili infraštruktúru vedy a výskumu. To znamená, dali sme im na nové laboratóriá, zateplili sme tie budovy, zrekonštruovali sme, aby v podstate pracovali v nejakých kvalitnejších podmienkach a nie v socialistických budovách, ale aby tá úroveň infraštruktúry vedeckovýskumnej bola na úrovni Európy alebo západného sveta. Toto sme urobili, čo je podľa môjho názoru správne. To znamená, Slovenská akadémia vied, univerzity a ďalšie vedecké inštitúcie dostali balík peňazí, tí, ktorí sú lídrami vo vede a výskume na Slovensku. A potom, keď majú prísť peniaze na to, aby mohli ten, ten výskum v tých priestoroch vynovených robiť, tak potom im peniaze z eurofondov nedáme a dáme ich inštitúciám, alebo ani nie inštitúciám, podradným firmám, o ktorých nikto nič nevie, upratovacia firma."

Peter Bielik: „Len tu sú dve výzvy. Jedna je naozaj venovaná firmám a druhá je venovaná výskumným inštitúciám."

Ján Rudolf: „Áno, ale v týchto, ja hovorím o tejto, o tejto, ktorá bola venovaná výskumným inštitúciám, ktoré..."

Peter Bielik: „OK."

Ján Rudolf: „Kde rektori sa ozvali, pretože nedostali ani cent a dostali to firmy, ktoré mali nízke obraty, ktoré mali dvoch zamestnancov, ktoré sa venovali absolútne niečomu inému. Ja mám upratovaciu firmu, a potom dostanem päť miliónov eur na to, aby som robil vedeckovýskumný projekt na jedy na potkany. No, tak ako absolútne sa, ešte, ešte to som dobre povedal, že upratuje a jedy na potkany, áno, ale niektoré firmy absolútne s tým nič nemali spoločné, s tou činnosťou a dokonca si ju zapísali pár dní pred vyhlásením výzvy. Takže takto sa eurofondy nedajú čerpať, takto nenapĺňame tie priority operačného programu. A poviem vám, čím je to spôsobené, pán redaktor, ak máme čas a môžem v krátkosti povedať. Je to spôsobené tým, že Slovenská republika nemá v týchto oblastiach kvalitne vypracované stratégie. Lebo keby bola vypracovaná stratégia napríklad na vedeckovýskumné inštitúcie alebo vedeckovýskumné projekty, a bolo by v tej stratégii povedané, že my budeme v roku 2014 až 2020 podporovať vo vede a výskume takéto inštitúcie, takéto projekty, s takýmto zázemím, tak sa nemôže stať to, čo sa stalo dnes. A viete, kedy tú stratégiu schválili? Na, v polovici tohto roka. Stratégia, ktorá mala byť schválená dva roky dozadu, nie teraz, dva roky dozadu. Preto chápem aj tých predstaviteľov, bývalých predstaviteľov ministerstva, ktorí hovorili, že to má na starosti bývalé vedenie Ministerstva školstva. V niečom pravdu mali, pretože to vypracovanie stratégie nebolo realizované ani za Draxlera, ani za Pellegriniho ako ministra školstva, proste absentovala tá stratégia. A my práve v SAS hovoríme o tom, že aj pre budúce obdobie treba vypracovať kvalitné stratégie, a potom môžeme presadzovať aj my ten princíp nárokovateľnosti, o ktorom hovoríme. To znamená, každý starosta a primátor, a každý, kto požiada o eurofondy, a splní podmienky, tie peniaze dostane."

Peter Bielik: „Dobre."

Ján Rudolf: „Ale to len na základe toho, že budú vypracované kvalitné stratégie."

Peter Bielik: „Dobre. Vráťme sa ešte úplne na úvod našej diskusie a už to bude posledná otázka. Vždy je dobré, keď spravíme taký oblúk celou tou diskusiou. Keď som na začiatku spomínal, že až osemdesiat percent z našich verejných investícií pochádza z eurofondov a keď hovoríme o tom roku 2020 ako o konci tohto programovacieho obdobia, pravdepodobne posledného, ktoré nám vlastne ponúka tieto podmienky, že za veľmi nízku spoluúčasť na financovaní toho alebo onoho projektu dostávame veľkú spoluúčasť z eurofondov, je to od päť do desať eur, čo sa týka, pardon."

Ján Rudolf: „Percent."

Peter Bielik: „Desať percent, čo sa týka toho spolufinancovania, až teda možno k trošku vyšším percentám, ale v zásade deväťdesiat, osemdesiat percent spolufinancovania v rámci Európskej únie. Naozaj to je tak, že to skončí a už potom nebude nič?"

Ján Rudolf: „To bola posledná otázka?"

Peter Bielik: „Áno."

Ján Rudolf: „Nie je to tak, pán redaktor, pretože od roku 2021 do roku 2027 začne nové programové obdobie, kde Európska únia, a to teraz by mala byť dobrá informácia pre starostov a primátorov, ale aj pre všetkých, ktorí, ktorí čerpali doteraz prostriedky na informatizáciu, pardon, na infraštruktúru, a to, že tá fyzická infraštruktúra už nebude podporovaná. To znamená, žiadne školy, žiadne námestia, žiadne kultúrne domy, žiadna infraštruktúra ciest, žiadne zdravotnícke strediská, žiadne cyklotrasy, žiadne odkanalizovanie obcí. Bude sa podporovať v budúcom období len veda a výskum, v tom, v čom my zlyhávame, bude sa podporovať informatizácia a ľudské zdroje. A tých, teraz máme pätnásť miliárd, možno v budúcom programovom období budeme mať dve, tri, štyri, viac miliárd nepredpokladám, že budeme mať. Jednak je to spôsobené aj brexitom, jednak je to spôsobené prioritami Európskej únie, jednak už my sme dosť peňazí dostali, hoci ich nevieme využívať a je to naša chyba. A keď ste ich nevyužili v dvoch obdobiach, tak v treťom období dostanete menej. A Európska únia chce eurofondami dosiahnuť to, aby štáty boli konkurencieschopné oproti ostatným štátom sveta, aby sa vybudovala jedna veľká konkurencieschopná ekonomika na úrovni Európskej únie voči ostatným ekonomikám sveta, hlavne Európy, pardon, USA, Japonska a Číny, to je prvý moment. Druhý moment je, aby sa zvýšila životná úroveň, aby sa skvalitnilo životné prostredie. A na to všetko sme dnes peniaze dostali a my môžeme už konkurovať alebo mali by sme konkurovať len inováciami."

Peter Bielik: „Dobre. Aj keď to bude pokračovať, asi to nebude za rovnakých podmienok. Už tá spoluúčasť, asi aj spolufinancovanie bude."

Ján Rudolf: „Tá spoluúčasť, tá spoluúčasť je vždy otázka negociácií, samozrejme, Európska únia tlačí na to, aby tá spoluúčasť bola vyššia. A práve aj ten princíp, o ktorom my hovoríme, to znamená nárokovateľnosti, tlačí na to, že tá spoluúčasť bude vyššia. A vtedy si to budú samozrejme obce, mestá a žiadatelia viac vážiť, a budú omnoho, by som povedal serióznejšie a zodpovednejšie pristupovať k eurofondom, tak ako k nim pristupujú teraz. Ale skutočne, problém eurofondov, a tým by som to zakončil, nie je v prijímateľoch alebo v žiadateľoch, to znamená tých, ktorí ich žiadajú, ktorí chcú tie peniaze, ale problém je v poskytovateľoch, to znamená v ministerstvách, v štáte, ktorý nedokáže efektívne, kvalitne, zodpovedne, slušne, by som povedal, skutočne slušne poskytovať tieto peniaze tým, ktorí to žiadajú, bez akýchkoľvek bočných úmyslov."

Peter Bielik: „Takže eurofondy neskončia úplne. S istou nadsázkou môžem povedať, že je to dobrý dôvod aj na to, aby sme sa stretávali v tomto štúdiu aj po roku 2020. Veľmi pekne ďakujem, pán Rudolf."

Ján Rudolf: „Budem rád, keď ma pozvete. Ďakujem za pozvanie, pekný večer."

Peter Bielik: „Želám príjemný večer."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
projekty, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač