Návrat vedcov domov

27. 02. 2018

Hosťom relácie TA 3 Téma dňa bol Lukáš Zendulka zo sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Hlavnou témou rozhovoru bol návrat slovenských vedcov zo zahraničia domov.

Televízna stanica TA 3 - logo(21. 2. 2018; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 2/2; Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „No a sme späť v dnešnej Téme dňa s ďalšou témou. Našim ďalším hosťom je dnes večer pán Lukáš Zendulka zo sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva, vitajte u nás."

Lukáš Zendulka, sekcia vedy a techniky MŠVVaŠ SR: „Príjemný dobrý večer."

Peter Bielik: „V predchádzajúcom krátkom príspevku sme videli jednu z našich umelkýň. Umelci a vedci, takí tí šikovní ľudia, ktorí naozaj majú veľké množstvo schopností, sú podobní tým, že odchádzajú často do zahraničia. Na Slovensku nie vždy nájdu úplne to presné uplatnenie a často ani nie ohodnotenie toho, čo dokážu. V zahraničí si takýchto ľudí vedia vážiť oveľa viac, myslím teda čo sa týka platieb alebo istých príjmov, ktoré im môžu poskytnúť, aj podmienok na prácu. To je aj dôvod, keď u nás často hovoríme, že nejsou lidi, tak ako to hovoria naši západní susedia, zabúdame na to, koľko ich máme v zahraničí. Vy máte taký nejaký prehľad, čo sa týka vedcov, čo sa týka výskumníkov, naozaj ľudí excelentných, ktorí v zahraničí sú veľmi cenení a u nás nenašli uplatnenie, koľko ich vlastne je?"

Lukáš Zendulka: „Podľa výskumov, ktoré realizoval Eurostat, a podľa údajov z týchto výskumov Slovenská republika je krajinou, ktorá má jeden z najvyšších podielov vysokoškolských študentov, ktorí študujú v zahraničí, v inom členskom štáte Európskej únie. A tento podiel je o niečo vyšší ako štrnásť percent. A je potrebné povedať, že vyšší podiel mali už len krajiny, akými sú Luxembursko, Lichtenštajnsko, Cyprus alebo Island. Takže niektoré štatistiky tak isto vlastne sa venovali skúmaniu, že po ukončení štúdia, koľko z týchto absolventov sa vráti naspäť na Slovensko pôsobiť a pracovať. No a na základe prieskumu, ktorý realizoval Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, tak je možné povedať, že po dvoch rokoch od skončenia štúdia približne štyridsať až päťdesiat percent týchto absolventov sa vrátilo. To znamená, je tak vo všeobecnosti možné povedať alebo predpokladať, že je prevažná väčšina absolventov, ktorí zostanú v tej krajine, kde vyštudovali, etablujú sa tam na pracovnom trhu, a jednoducho vytvoria si tam nejaké zázemie a zostanú tam pôsobiť."

Peter Bielik: „U nás je to často spôsobené aj tým, že máme západných susedov, ktorým perfektne rozumieme, tá čeština nám je stále pomerne blízka. Už horšie je to, keď majú Česi rozumieť slovenčine, aspoň teda tie mladšie generácie. Ale my máme túto schopnosť, a preto veľa mladých ľudí odchádza práve do Českej republiky študovať. Počul som tam dokonca jedno vyjadrenie českého predstaviteľa, ktorý bol zodpovedný za istú časť práve takéhoto excelentného školstva, keď povedal, že my sme na Slovensku v podstate chudáci, lebo naozaj , tie najlepšie mozgy odchádzajú smerom k nim. Aspoň teda také bolo vyjadrenie českého priateľa z sekcie školstva. Ak teda vy hovoríte, že zhruba štrnásť percent mladých ľudí odchádza a päťdesiat percent sa ich z tých štrnástich percent vracia naspäť, tak to až nie je až také katastrofálne. Otázka je, že aké sú kvality. Aké nástroje dodatočné by bolo možné použiť na to, aby to percento tých navrátil, navrátilcov bolo ešte vyššie? Aké máte možnosti?"

Lukáš Zendulka: „Tak je potrebné povedať, že aj tieto štatistiky, ktoré som spomenul, boli vlastne východiskom pre vytvorenie jednej schémy, ktorá je v kompetencii Ministerstva školstva, a je to podporná schéma na návrat odborníkov za, zo zahraničia. Čiže je to vlastne presne určená schéma na to, aby jednoducho pomohla odbúrať niektoré bariéry, ktoré sa môžu vytvárať, alebo ktoré môžu títo odborníci, čo pôsobia v zahraničí, vnímať, ktoré ich môžu odrádzať od návratu naspäť na Slovensko."

Peter Bielik: „A čo tam je konkrétne? Máme problém im uznať to vzdelanie, ktoré tam dosiahli, alebo tú prax, ktorú tam absolvovali?"

Lukáš Zendulka: „Schéma je konkrétne zameraná na odstraňovanie materiálnych bariér. Takže dá sa povedať, že pokiaľ si odborník povedzme vytvorí počas svojho pôsobenia v zahraničí nejaké zázemie tam, možnože si tam zaobstará bývanie, alebo jednoducho má tam nejaké podmienky, a teraz v prípade, tak isto možno si tam založí rodinu, aj tá rodina je tam nejakým spôsobom etablovaná, a teraz v prípade, že by sa rozhodol sa aj s tou rodinou presunúť naspäť na Slovensko, tak mu vzniknú nejaké dodatočné náklady. Či už sú to povedzme nejaké náklady obetovanej príležitosti, keď povedzme porovnáme, že v zahraničí by možnože mal o niečo vyššiu mzdu, alebo náklady spojené práve so zaobstaraním si povedzme bývania, alebo rôzne iné také materiálne vyčísliteľné náklady, ktoré by mu mohli vzniknúť. Tak práve táto schéma je vlastne zameraná na to, aby pokiaľ sa občania Slovenskej republiky, ktorí pôsobia v zahraničí, to znamená, buď tam vyštudovali vysokú školu, alebo tam pôsobili na vysokokvalifikovanej pracovnej pozícii, ktorá si vyžaduje teda vysokoškolské vzdelanie, aby jednoducho mohli mať možnosť získať nejakú finančnú podporu práve na odstránenie takýchto bariér."

Peter Bielik: „To znamená, niekto im bude doplácať ten plat alebo niekto im dá ten byt, je to až také?"

Lukáš Zendulka: „Tá schéma, tá schéma je nastavená, vlastne zameraná je, už som trošku naznačil, na dve cieľové skupiny občanov. Jednou cieľovou skupinou sú mladí odborníci. To sú občania, ktorí v zahraničí vyštudovali buď druhý, alebo tretí stupeň vysokoškolského štúdia, a majú vek do štyridsať rokov a jednoducho rozhodnú sa po skončení, skôr alebo neskôr po skončení štúdia vrátiť sa pôsobiť na Slovensku. Druhou kategóriou sú experti. To je vlastne, povedzme je to taká vyššia kategória, lebo tam nie je vekové obmedzenie, ale tam je práve tá podmienka, že títo experti museli alebo mali pracovať viac ako desať rokov na práve vysokokvalifikovanej pracovnej pozícii, ktorá si vyžaduje vlastne ukončené vysokoškolské vzdelanie, často sú nejakými vedúcimi vlastných tímov a podobne. V závislosti od toho, ktorá z týchto, do ktorej z týchto kategórie ten odborník spadá, tak sa potom pohybuje vlastne tá finančná podpora, ktorú oni ako jednotlivci môžu získať práve na odstránenie vlastne týchto bariér."

Peter Bielik: „A to je jednotlivá podpora alebo priebežná podpora?"

Lukáš Zendulka: „Funguje to tak, že vlastne mladý odborník môže získať maximálne desaťtisíc eur, expert môže získať maximálne päťdesiattisíc eur. A podpora je vlastne vyplatená, polovica tej sumy je vyplatená pri jeho príchode na Slovensko, v čase, keď nastúpi na pracovnú pozíciu, ktorá bola schválená v rámci schémy, toto ešte za chvíľu dovysvetlím. A druhú polovicu dostane po odpracovaní jedného roka. Čiže tým je v podstate zabezpečená aj určitá forma udržateľnosti, že sa mu tam stanoví vlastne podmienka, že nejaký čas musí na tej pozícii odpracovať."

Peter Bielik: „To už sú pomerne zaujímavé sumy, aj keď samozrejme, za desaťtisíc euro si človek byt nekúpi, za päťdesiat, aspoň teda akontáciu môže zložiť v banke, čo už je teda trochu lepšie v prípade toho experta. Sú tam teda jasne stanovené tie limity, ako ste spomínali, a sú tam stanovené podľa veku zrejme alebo podľa charakteru toho vzdelania tie kategórie, do ktorých môžu pri, títo ľudia spadať. Sú tam ešte nejaké iné možnosti, že teda má istotu zamestnania alebo sa mu ponúkne nejaké pracovné miesto?"

Lukáš Zendulka: „Tam je to, vlastne v tejto schéme to funguje takým spôsobom, že  Čiže týchto inštitúcií je naozaj veľa. A už vlastne ten, to spektrum tých inštitúcií tak vlastne predpokladá, že vyskytnú sa tam aj pozície, ktoré sú orientované smerom na výskum a vývoj. Sú tam pozície, ktoré nie, nemajú výskumný charakter, ale povedzme skôr ide o nejakých analytických odborníkov a podobne. A jednoducho pokiaľ sa títo odborníci zamestnajú vlastne na takejto pozícii a splnia všeobecné podmienky, ktoré sú v rámci schémy nastavené, tak môžu sa uchádzať o túto finančnú podporu."

Peter Bielik: „To znamená, neráta sa to, ak príde naspäť ten človek zamestnať sa v súkromnej firme."

Lukáš Zendulka: „Nie. Súčasné nastavenie tejto schémy, tým, že je financovaná zo štátneho rozpočtu, tak máme záujem práve podporiť ten verejný sektor, pretože vnímame to tak, že jednoducho títo ľudia, ktorí pôsobili v zahraničí, tak majú skúsenosti, majú tam vytvorené nejaké zázemie, možnože majú vytvorené nejaké kontakty, prostredníctvom ktorých alebo ktoré by mohli efektívne zúročiť, a prostredníctvom ktorých by mohli pomôcť nejakým spôsobom podporiť rozvoj toho, tej spoločnosti na Slovensku a nejaké možnože skvalitnenie poskytovania služieb verejného sektora a podobne. Čiže vidíme, že významným spôsobom by mohli sa realizovať a majú čo ponúknuť Slovensku."

Peter Bielik: „Máte už také prvé lastovičky, pri ktorých sa to podarilo, a ktorí sa dostali do takéhoto systému?"

Lukáš Zendulka: „Áno, máme. Táto schéma vlastne vznikla v roku 2015, začala sa implementovať v druhej polovici roka 2015 a vlastne do súčasnosti máme trinásť odborníkov, špičkových, vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí sa vrátili na Slovensko a zamestnali sa. Zamestnali sa jednak aj vo verejnej správe, respektíve v štátnej správe a jednak na univerzitách alebo v ústavoch Slovenskej akadémie vied."

Peter Bielik: „Výborne. Ako sa ale oni, títo ľudia, môžu o tom dozvedieť, ak sú teda v zahraničí a nie vždy sledujú správy z domova, spravodajskú televíziu, čokoľvek, čo sa k tomu môže viazať, a kde, napríklad z našej dnešnej diskusie by sa to dozvedieť mohli, vy ich aktívne nejakým spôsobom kontaktujete, dávate im to na vedomie, existuje nejaká kampaň, ktorá aj tých ľudí v zahraničí upozorní, no, keď sa vrátite domov, tak budete mať tieto výhody?"

Lukáš Zendulka: „Vlastne o zabezpečovanie informovanosti sa stará jednak teda Ministerstvo školstva, ktoré je gestorom schémy, a jednak Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky. To je vlastne priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, ktorá zabezpečuje technicko-organizačnú prevádzku tejto schémy. Takže vlastne zakaždým, keď sa vyhlási výzva na predkladanie pozícií do schémy a na ich obsadzovanie týmito odborníkmi, tak sú informované zastupiteľstvá Slovenskej republiky v zahraničí. Rôznymi kanálmi, profesnými komorami a podobne sa jednoducho dostáva do tohto prostredia informácia o tom, že vyšla nová výzva, je možné uchádzať sa o pracovné pozície. Kto má záujem sa vrátiť a dokáže si nájsť, vyberie si nejakú pozíciu, ktorá ho osloví z hľadiska jeho profesných skúseností a toho, čo by očakával ďalej od pracovného života, tak jednoducho môže sa prihlásiť a uchádzať sa."

Peter Bielik: „Viem si predstaviť, že v ére súčasného ministra financií asi nebude tá čiastka nekonečná alebo nevyčerpateľná. A z toho sa dá predpokladať, koľko vlastne ľudí by sa takto mohlo dostať späť. Keď sme si povedali tie základné sumy, desať a päťdesiattisíc eur, aká je tá celková suma, a z toho potom aký počet ľudí by sa zhruba takto mohol dostať naspäť na Slovensko?"

Lukáš Zendulka: „Takže celková suma, ktorá je vlastne vyčlenená každoročne na prevádzku tejto schémy, schéma bola nastavená na obdobie rokov 2015 až 2018, čiže tento rok vlastne nejaká prvá fáza dobehne, tak táto suma je jeden milión eur ročne. S tým, že je potrebné povedať, že okrem finančnej podpory pre jednotlivcov, ktorú som spomínal, vo výške buď desať, alebo päťdesiattisíc eur, je poskytovaná vlastne aj finančná podpora pre inštitúciu. To znamená, že pokiaľ inštitúcia vypisuje pracovnú pozíciu pre experta, čiže pre, pre tú ako keby odborne vyššiu možno kategóriu odborníka, tak môže predložiť spolu s touto pozíciou projekt, alebo teda nazvime to nejaký ideový zámer toho, o čom má byť tá vytváraná pracovná pozícia, čo sa má v rámci tejto pozície realizovať, aké činnosti, aké aktivity, kam to má smerovať, a môže si na takýto projekt žiadať o finančnú podporu do výšky stopäťdesiattisíc eur. To znamená, že toto sú vlastne finančné prostriedky, z ktorých môžu byť do určitej časti vykrývané aj mzdové prostriedky toho experta, ktorý sa vráti, tak isto môže niektoré výskumné aktivity si z toho zrealizovať. A vlastne cieľom alebo zmyslom je, pokiaľ sa takýto človek vráti, aby mu dajme tomu tieto finančné prostriedky vytvorili možnosť na to, aby realizoval teda svoje vlastné výskumné zámery a pretavil ich povedzme do podaných žiadostí o grant v rámci či už slovenských, ale predovšetkým aj európskych grantových schém. A napríklad aj s využitím tých kontaktov zo zahraničia, ktoré priniesol, môže vlastne vytvoriť nejaké konzorcium alebo nadviazať nejakú spoluprácu, nejaké sieťovanie. A môžu vlastne spoločne pripraviť projekt a priniesť na Slovensko vlastne dodatočné finančné prostriedky z európskych zdrojov. Momentálne je veľmi taká diskutovaná téma, že Slovensko nečerpá v dostatočnej miere tieto prostriedky, tak toto je práve jedna z možností, ako podporiť zvýšenie toho čerpania."

Peter Bielik: „Je to dobrý zámer a už má aj prvé výsledky. A ak si to teda zrátame veľmi nahrubo, z toho jedného milióna eur teda môžeme podporiť približne dvadsať expertov alebo sto mladších ľudí, ktorí by sa takýmto spôsobom mohli vrátiť na Slovensko. A ak by to naozaj v priebehu tých troch rokov bolo naplnené, tak tu máme niekoľko desiatok veľmi zaujímavých ľudí, ktorí môžu posunúť veci ďalej. Veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Ak ste chceli ešte niečo dodať, nech sa páči."

Lukáš Zendulka: „Ja by som chcel ešte jednu vec dodať. Ono veľmi ťažko je to takto kvantifikovať, že poďme prijať dvadsať expertov alebo sto mladých odborníkov, lebo tu je dôležité, že naozaj, podstatná je kvalita tých ľudí. To znamená, že aj možno zdanlivo počet, ktorý keď vyjadríme nejakým absolútnym číslom, tak sa javí ako malý, tak my sa musíme dívať na to, že toto sú všetko ľudia, ktorí majú úžasné skúsenosti, úžasnú kvalifikáciu. A pokiaľ sem prídu, tak naozaj, aj relatívne menší alebo zdanlivo malý počet ľudí dokáže, každý, každý jeden pozdvihne to svoje pracovisko, kde pôsobí. A môže tam dôjsť jednak aj k tomu čerpaniu, zvýšenému čerpaniu povedzme prostriedkov a jednak aj dajme tomu k nejakému synergickému efektu v rámci tej inštitúcie. Ten človek môže povedzme posunúť niekam rozmýšľanie tej inštitúcie. Ona si povie, že tak vidím nové možnosti, poďme zobrať ešte niekoho. Možno tam mal nejakého kolegu Slováka, ktorý by tiež sa chcel vrátiť, alebo podobne, čiže môže sa to v podstate spustiť. Ono tieto výsledky nie je vidno zo dňa na deň, čiže je potrebné vnímať to tak, že teraz dobehla nejaká prvá etapa, povedzme v roku 2018 končí. Ministerstvo by chcelo a má záujem vypracovať ako keby pokračovanie alebo nejaké ďalšie pokračovanie tejto schémy, možnože s nejakými efektívnejšími nastaveniami, poučíme sa vlastne z niektorých možno slabších stránok, ktoré toto pilotné riešenie, treba povedať, lebo predtým taká schéma neexistovala, toto pilotné riešenie obsahovalo. A budeme sa snažiť, aby sme dokázali vlastne naďalej lákať prostredníctvom tejto schémy odborníkov zo zahraničia. Evidujeme zvýšený záujem jednak zo strany inštitúcií, jednak zo strany týchto odborníkov pôsobiacich v zahraničí, takže vidíme tam obrovský potenciál."

Peter Bielik: „Všade doma, všade dobre, doma najlepšie, ako sa hovorí. Snáď to si zoberú za svoje aj naši výskumníci a experti, ktorí v súčasnosti pracujú v zahraničí. Veľmi pekne vám ďakujem ešte raz, želám príjemný večer. Budem veľmi rád, ak nás budete informovať o možných tých synergiách alebo tých pozitívnych výsledkoch tohto projektu v niektorej z ďalších Tém dňa."

Lukáš Zendulka: „Samozrejme, príjemný večer."

Peter Bielik: „Príjemný večer, dovidenia."

 

Publikované z monitoringu STORIN plus, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
veda, výskum, rozhovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač