Sociologičke Zuzane Kusej udelili Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách

15. 02. 2018

Rozhovor so sociologičkou Zuzanou Kusou, ktorá získala Čestnú plaketu Slovenskej akadémie vied Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách pre Televíznu stanicu STV 1.

logo Televíznej stanice STV 1(12. 02. 2018; Televízna stanica STV 1; Ranné správy; 07.30; por. 6/14; Miroslav Frindt/Miroslav Frindt)

Miroslav Frindt, moderátor: „Do štúdia prišla sociologička Zuzana Kusá, je našim hosťom, dobré ráno. Pretože ste získali Čestnú plaketu Slovenskej akadémie vied Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách. Takže tento rozhovor bude o vás, viac‑menej, lebo zvyčajne tu chodíte, alebo pozývame vás k nejakým témam, o ktorých hovoríme, ale možno mnohí ľudia by chceli vedieť, čo ste vy zač, ľudovo povedané. Tak vy ste chorobne skromná, to musím povedať, to je jedna vec. A druhá vec, čo vás teda priviedlo k tej sociológii."

Zuzana Kusá, sociologička: „O tom sa dajú rozprávať rôzne príbehy a teda neviem, či si mám vymyslieť nejaký..."

Miroslav Frindt: „Koľko máme času..."

Zuzana Kusá: „Áno, ktorý by bol zaujímavý, ale tak určite na to zapôsobila jednak otcova knižnica, pretože môj otec bol, dalo by sa povedať až chorobný bibliofil. Kupoval bez ohľadu na rodinný rozpočet množstvo kníh aj z odborov, v ktorých on nebol doma, ako je napríklad sociológia a tie knihy, ktoré vychádzali v 60‑tych rokoch, neskôr pre mňa boli dosť provokatívne. Ale provokatívne bolo určite aj moje detstvo, ale časť zážitkov. Ja som okolo roku 68 tri roky chodila do skautu, a potom túto organizáciu, ktorá pre mňa bola veľmi podnetná a dala mi naozaj veľa pre môj aj pohľad na život, aj nejaké etické rozmýšľanie veľmi veľa, proste ju zrušili ako škodlivú a mne toto nešlo akoby do rozumu, a to bola jedna z takých záhad, ktoré ma provokovali a chcela som v budúcom povolaní porozumieť tomu, prečo sa určité veci dejú a dopadajú na ľudí takým spôsobom."

Miroslav Frindt: „Vy ste, keď ste boli malá, veľa času strávili na Orave. Tá Orava bol kedysi, dnes to už neplatí, ale bol to taký chudobný kraj. Mohlo možno toto ovplyvniť to sociálne zázemie práve to, že ste sa začali venovať takýmto témam a sociológii?"

Zuzana Kusá: „Orava je dodnes mne veľmi blízka, a teda špeciálne Dolný Kubín, ale fakt je, že ja som v detstve nezažila takéto stretnutie so skromnými pomermi. Moja stará mama patrila skôr ako k tej predvojnovej smotánke, mala aj patričné názory na to, že treba udržiavať nejaký odstup od tých ľudí, čo sú na spoločenskom rebríčku nižšie. A toto, hoci som starú mamu mala veľmi rada, tiež bolo veľmi provokatívne a nebolo v súlade s tým, ako napríklad môj otec nazeral na svet, ktorý bol, by som povedal až taký radikálny rovnostár a búril sa proti takýmto hierarchiám. Čiže veľmi skoro som si bola vedomá, že existujú v spoločnosti nejaké rozdiely a nejaké rozličné kódexy morálky, aj keď som to nevedela tak pomenovať. Ale určite mi to teda vŕtalo v hlave."

Miroslav Frindt: „A vy sa venujte najmä, keď vás pozývam aj do vysielania, novinári, kolegovia vás oslovujú k problematike Rómov, chudobným, sociálne slabším. Nie je to také depresívne v tom vašom fachu, že v podstate robíte s ľuďmi, ktorí nie sú vlastne v rámci toho spoločenského rebríčka vyššie? Nie ste často znechutená?"

Zuzana Kusá:„Ak som znechutená, tak najmä z verejných politík a z toho teda, ako sa riadi naša krajina a vlastne tak trochu aj z verejnej mienky, ktorá vlastne politikom ako keby stavala mantinely pred nejakou progresívnejšou politikou, ktorá by vedela radikálne zlepšiť životné podmienky ľudí, ktorí sú trvale na okraji. Ja som sa síce v 90‑tych rokoch najprv zaoberala životnými históriami chudobných ľudí, v ktorých rodinách sa chudoba dedí, ale potom som prešla viac, alebo súbežne k téme práve verejných politík, ako je nastavená sociálna ochrana, potom ako vyzerá vlastne tvorba politiky, ako vyzerá verejná mienka a ako toto všetko vlastne zamrazuje slovenskú spoločnosť v tom súčasnom stave, keď sa z chudoby zvyknú obviňovať práve chudobní ľudia, keď sa nehľadajú príčiny inde, práve v rozdeľovaní zdrojov."

Miroslav Frindt: „Ako vlastne funguje ten vedecký pracovník vášho formátu v Sociologickom ústave? Vlastne vy sama rozhodujete o tom, že aké témy idete spracúvať, čím sa idete zaoberať, alebo od čoho vlastne to závisí?"

Zuzana Kusá: „Ja som mala to šťastie, že som si ešte vlastne za bývalého režimu mohla vybrať aj tému dizertačnej práce a vlastne tento typ slobody, keď som si mohla aj vybrať školiteľku dokonca, zmeniť, pani docentku Alijevovú, ktorá stále ešte v sociológii hviezdi na Slovensku, tak tento typ slobody našťastie sa zachoval aj dodnes a dávame teda, aj keď teda už menšiu možnosť, aj našim doktorandom, aby si vyberali a modifikovali tému, aby mohli svoj osobný sociologický záujem spojiť so svojim povolaním. Je to podľa mňa dôležité aj preto, lebo určite viete, že spoločenské vedy a vôbec veda na Slovensku nie je veľmi dobre financovaná a nie je čosi, čo by priťahovalo ľudí práve pre zárobky, ktoré sa tu poskytujú. Ale to, čo môžeme ľuďom vo vede sľúbiť, našťastie, ešte stále aspoň v akadémii vied je určitý rozmer slobody, a teda možnosti výberu si svojich tém. Na druhej strane, a teda k tomu sú tu aj grantové agentúry, ktoré dovoľujú financovať, alebo financujú výskum aj na základe voľby, ale keď človek chce spolupracovať medzinárodne, keď chce sa presadiť na nejakých vedeckých fórach, musí sa snažiť o kooperáciu aj zahraničnú a svoju tému teda prispôsobiť tomu, aby nachádzal tieto partnerstvá."

Miroslav Frindt: „A čo je také pri získavaní informácií, ktoré potrebujete pre vašu prácu, ak robíte nejaké odborné články, alebo odborné publikácie? Čo je na získavaní tých informácií najťažšie, najnáročnejšie?"

Zuzana Kusá: „Tak ak opomenieme finančnú stránku, ktorá napríklad dosť bráni uskutočňovaniu reprezentatívnych výskumov verejnej mienky, aspoň nie tak často, ako by sme potrebovali, pretože novinári sa nás veľmi často pýtajú na to, čo si ľudia na Slovensku myslia o tom, aké postoje majú k tej, alebo onej téme a nie vždy im môžeme tieto aktuálne informácie dať. Ale to preto, že na takéto výskumy sú potrebné zdroje. Na druhej strane okrem týchto výskumov sú aj iné typy, ktoré sú založené na osobnom opytovaní, môžeme pracovať so štatistickými dátami rôzneho druhu, ktoré sú verejne prístupné. Verejné prístupné sú našťastie napríklad všetky dokumenty o tom, ako naši poslanci rozhodujú, diskutujú o zákonoch, ktoré pripravujú, sú k dispozícii záznamy pripomienkových konaní k tvorbe zákonov a tu sa môžeme dozvedieť o tom, ako tí, ktorí robia politiku, alebo tí, ktorí ju ovplyvňujú rozmýšľajú, ako argumentujú, a to sú tiež pre nás všetkých dôležité informácie."

Miroslav Frindt: „Hovoríte o zákonoch, vás nikdy nelákalo ísť do politiky a podieľať sa na tom?"

Zuzana Kusá: „Iste, toto láka aj mnohých sociológov, ktorí vidia nejaké medzery, alebo nedostatky vo verejnej politike, lenže ísť do politiky znamená robiť rôzne koalície a dohody, ktoré vyžadujú aj ustúpiť od kritického názoru a od nejakého komplexného videnia problematiky. Musíte sa vzdať nejakého pohľadu, aby ste presadzovali líniu a stretli sa, získali pre ňu spojencov, a to je podľa mňa pre človeka, ktorý má tú výchovu ako bádateľ a má hľadať nestranne určitú pravdu vo veciach, neprijateľné."

Miroslav Frindt: „Spomenuli sme novinárov, často vás oslovujú novinári, často chodíte k nám, do televízie, do rozhlasu, dokonca píšete pre Pravdu. Niektorí vaši kolegovia, vedci, máme takú skúsenosť, že jednoducho vôbec nechcú chodiť do televízie, vôbec nechcú chodiť do rozhlasu, vôbec sa nechcú zviditeľňovať a nechcú sa vyjadrovať k istým veciam. Vy, naopak, musím povedať, že ste nesmierne ústretová a nikdy neodmietnete. V čom to je?"

Zuzana Kusá: „No tak niekto by to vedel aj vykladať aj veľmi negatívnym spôsobom na moju adresu, akože sa trebárs rada ukazujem, ale verím, že vy tiež si to nemyslíte, že to je vo veci. Ide o to, že možno, že tým, že ja som pomerne dosť všestranná a venovala som sa rôznym témam, alebo snažím sa pochopiť rôzne súvislosti, tak sa skôr odvážim aj k rôznym témam hovoriť. A ako ľudia, ktorí sa veľmi prísne a vlastne múdro špecializujú len na určitú oblasť a čakajú na otázku, ktorá bude presne pasovať do toho ich výskumného záujmu. Myslím, že to je teda najmä v tom, a že tá moja určitá rozptýlenosť, alebo snaha teda dotknúť, pochopiť veci z rôznych strán, nejako nahráva novinárom, ale samozrejme, sú aj témy, ku ktorým sa ja nevyjadrujem."

Miroslav Frindt: „Ale zas na druhej strane, ja si myslím, že pre popularizáciu vedy, toho odboru, je to dobré a človek by istým spôsobom mal mať akúsi, takú v úvodzovkách poviem, že povinnosť, o tej práci hovoriť, veď inak by nemala zmysel, nie?"

Zuzana Kusá: „Veď určite, dokonca v poslednom desaťročí niekdajší prezident Svetovej sociologickej asociácie Michael Burawoy razil termín verejná sociológia, ktorým chcel zdôrazniť povinnosť sociológov všade na svete hovoriť k otázkam, ktoré trápia verejnosť a vyjadrovať sa aj k témam, ktoré politici by najradšej odpratali pod koberec. Proste tá sociológia, ako on pripomínal, má to poslanie hovoriť aj za ľudí, ktorí v spoločnosti a vo verejnom diskurze nemajú priestor."

Miroslav Frindt: „Tak som rád, že ste prišli, nech sa vo vašej profesii, v práci darí, a že sa opäť niekedy v Rannom vysielaní uvidíme. Pekný deň, dovidenia."

Zuzana Kusá: „Ďakujem pekne, dovidenia."

 

Publikované z monitoringu STORIN plus, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
sociálne vedy , Slovenská akadémia vied, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač