Úspechy slovenskej egyptológie

22. 02. 2018

Staroveký Egypt fascinuje svojou kultúrou a civilizačnou vyspelosťou od nepamäti. Významné miesto v egyptologickom bádaní majú tiež slovenskí výskumníci. O ich práci a najnovšom náleze v lokalite Tell el-Retábí sa redaktor TA 3 porozprával s doktorom Jozefom Hudecom, vedúcim slovenského výskumu v Egypte.

Televízna stanica TA 3 - logo(18. 2. 2018; Televízna stanica TA 3; Štúdio TA 3; 15.00; por. 1/1; Igor Haraj)

Igor Haraj, moderátor: „Vitajte pri sledovaní Štúdia TA 3. Staroveký Egypt fascinuje svojou kultúrou a civilizačnou vyspelosťou od nepamäti. Už pre antických Grékov boli Egypťania prastarým národom opradeným rúškom tajomstva. A táto tajomnosť láka aj dnešných vedcov. Významné miesto v egyptologickom bádaní majú tiež slovenskí výskumníci. O ich práci a najnovšom náleze v lokalite Tell el-Retábí sme sa porozprávam s jedným z nich, s doktorom Jozefom Hudecom, ktorý je vedúci slovenského výskumu v Egypte. Vitajte v štúdiu."

Jozef Hudec, egyptológ SAV: „Ďakujem za pozvanie. Dobrý deň."

Igor Haraj: „Navrhujem pán doktor, aby sme začali tou lokalizáciou Tell el-Retábí, kde sa to presne nachádza?"

Jozef Hudec: „Tell el-Retábí sa nachádza v severovýchodnom Egypte, je to neďaleko Suezského prieplavu, asi 30 kilometrov západne od neho. Vlastne niekde v polovici medzi mestami Ismailia, ktorá je Suezskom prieplave a Zagazig, ktorý je teda na okraji delty. Takže toto je zhruba lokácia, asi sto kilometrov od Káhiry."

Igor Haraj: „Diváci TA 3 práve mohli sledovať na mapke, že kde sa presne táto lokalita nachádza. Prečo ste si vybrali túto lokalitu pre váš výskum?"

Jozef Hudec: „Ten výber nebol jednoduchý. Precestovali sme aj s kolegom Žebkom (?) z Varšavskej univerzity viacero lokalít. Nakoniec sme zvolili túto, pretože jednak bola sľubná a jednak bola primeraná takým tým našim možnostiam finančným, organizačným, personálnym."

Igor Haraj: „Prečo je táto lokalita dôležitá z obranného hľadiska, keby sme sa pozreli aj do tej histórie?"

Jozef Hudec: „Pre Starý Egypt ona bola súčasťou obranných línií, ktoré ochraňovali Egypt z tej východnej strany práve. Ono sa síce môže zdať, že Egypt bol izolovaný púšťami, chránený morom Červeným, Stredozemným, že dole boli katarakty, teda bol výborne izolovaný, ale nie je to tak, pretože vlastne táto oblasť Sinajského polostrova bola dobre priechodná, bolo tam viacero studní, nádrží a tak ďalej. Takže táto naša lokalita bola jednou z pásiem obrany. To hlavné išlo vlastne v oblasti Suezského kanála. Vtedy tam sa nachádzali sústavy jazier, bažín, močiarov, ktoré vytvárali takú prirodzenú ochranu. Potom to faraóni rozmnožili ešte o nejaké kanále, plus násypy a múry a od strednej ríše sú známe vládcove múry, akoby taký systém pevnosti, alebo skôr sa zdá, že skutočne múrov, hradieb, ktoré predeľovali isté oblasti a zdá sa, že jeden z týchto múrov, jeden z tých hlavných bol v oblasti nášho výskumu, tam začínal. Lebo tá lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v takzvanom údolí Tumilát a ono jednej strany bývalo zatopené záplavami Nílu, z druhej strany vlastne bolo tiež zatopené jednak tými jazerami, ktoré ponímali zvyšky vysokých nílskych záplav. A vlastne medzi tými zátopovými oblasťami bola asi 13-kilometrová oblasť a túto 13-kilometrovú oblasť, keď by sa prehradilo múrom, tak je to výborná obranná línia a niečo podobné sa nachádzalo aj dole v Nubíi na južných hraniciach Egypta. Takže preto je to veľmi dôležitá súčasť takej tej primárnej, respektíve sekundárnej línii obrany v starom Egypte."

Igor Haraj: „Čo je ale veľmi zaujímavé, táto oblasť má aj istý súvis s biblickým Exodom, teda s východom izraelských kmeňov z egyptského zajatia. Akú?"

Jozef Hudec: „Áno, je to tak. Keď sme hovorili o obrane, tak samozrejme tá obrana sa netýkala len ľudí, ktorí prichádzali z vonku ale teda samozrejme Egypťania kontrolovali ja tých, ktorí odchádzali. Keď niekto chcel z Egypta odísť ako Mojžiš, tak museli prejsť vedľa tejto lokality, pretože ona okrem toho, že chránila pred útočníkmi, tak bola strategicky posadená na púštnej komunikácii, ktorá spájala oblasť Memfidy so severovýchodným okrajom pri morskom pobreží Stredozemného mora, kde začínali takzvané Horove cesty. To boli cesty, ktoré išli do dnešnej Palestíny a tade novoríšski (?) panovníci s obľubou chodievali na bojové výpravy. Je to zaznamenané v rôznych prameňoch. No a taktiež keď si zoberieme bibliu, tak v biblii sa hovorí o tom, že faraóni ustanovili nad ním, čiže nad Izraelom pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami. Stavali totiž faraónovi zásobovacie metá Pitom a Ramzes. A práve Pitom je podľa mnohých egyptológov naša lokalita Tell el-Retábí, pretože Pitom je taká akoby skomolenina staroegyptského Per Atum, čiže dom Atuma, chrám boha Atuma a skutočne pri výskume v 1905 britský egyptológ našiel na našej lokalite veľké bloky, ktoré zobrazovali faraóna ako obetu Atumovi."

Igor Haraj: „Tak toto je významné, myslím, aj pre širšiu takú kultúrnu verejnosť, že kopete v lokalite, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou má aj tieto biblické kontexty a konotácie. Sezóna 2017, ktorá sa skončila nedávno, bola pre váš tím mimoriadne úspešná, tak zhodnoťme si nálezy a ich význam pre súčasnú lokalitu."

Jozef Hudec: „V podstate sme nadviazali na doterajšie výskumy. Táto sezóna vlastne už bola desiata, taká trošku jubilejná v poradí a pri nej sme sa sústredili na oblasť, ktorá je vlastne na okraji tej našej koncesie. Sú tam isté nároky zo strany suseda, takže sa snažíme výskumom vyriešiť situáciu. Odkryli sme časť hradby z 20. dynastie, ktorú postavil Ramzes III. a pod tou hradou sme pokračovali ďalej vo výskume. Pod hradbou sme našli, čo bolo veľké prekvapenie, priekopu z 19. dynastie a vlastne táto priekopa bola zafúkaná vetrom, čiže bola vyplnená pieskom, náš pedológ to odhalil. My sme si mysleli, že to pôvodne možno bolo zahádzané ľudskými rukami, lebo medzi tou priekopou a tým múrom Ramzesa III. bol storočný rozdiel. Takže sme nevedeli, ako to presne bolo. Ale takto sa nám to podarilo odhaliť. Našli sme tiež viacero hrobov, asi pätnásť."

Igor Haraj: „Na to sa práve aj pozeráme, kostrové pozostatky, ktoré ste našli."

Jozef Hudec: „Presne tak. O tom môžem ešte niečo bližšie potom. A samozrejme našli sme tam aj pece, architektúry nejakých domov a plus silá, zásobovacie štruktúry na obilie."

Igor Haraj: „Povedali ste niečo, čo ma zaujalo, že teda vo vašom tíme je aj pedológ, odborník na pôdu všetko, čo s ňou súvisí. Kto ďalší, čo sa týka vedeckých špecializácii vo vašom tíme figuruje? Pretože viem, že vás tím nie je zložený len z archeológov, ale teda aj zo špecialistov z prírodných vied."

Jozef Hudec: „Áno, moderný archeologický výskum, aby teda vyťažil najviac z informácií, ktoré vyskúmal, alebo ktoré odkryje, tak musí spolupracovať s viacerými špecialistami a disciplínami, ktoré teda majú súvislosť a môžu byť aplikované. Čiže okrem pedológa spolupracujeme tiež s antropologičkou, to je práve kvôli kostrám, ktoré mali možnosť diváci vidieť."

Igor Haraj: „Čiže ona potom vie identifikovať, či to bol muž, žena, prípadne či mal nejaké poruchy, zlomeniny a tak ďalej"

Jozef Hudec: „Presne tak. Jednak pohlavie, vek približne, plus rôzne choroby, ktoré zanechali stopy na kostiach, čiže je to veľmi užitočný spôsob bádania a navyše je aj medzinárodne veľmi príťažlivý. A dostali sme ponuku z rakúskej strany napríklad, aby sme sa zúčastnili na ich európskom projekte Enigma, ktorý má skúmať DNA. Takže uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať, budeme sa na to tešiť. No a potom sú tam ešte aj ďalší odborníci, stavební inžinieri tam skúmajú zase tehly, ktoré tam nakopeme pri skúmaní architektúr. Máme tam geofyzikov, ktorí zase skúmajú vopred plochy, ktoré tam pred nami ešte neodkryli. No a dúfam, že na nikoho nezabudnem, nechcem nikoho samozrejme z nich uraziť, z mojich kolegov. Máme geodetku, máme tam archeozoologičku, archeobotaničku."

Igor Haraj: „Takže celý rozptyl špecializácii."

Jozef Hudec: „Je tam množstvo špecializácii."

Igor Haraj: „Teraz sa pozeráme na také časozberné video, ktoré dokumentuje, ako vyzerá tá práca v teréne. Samozrejme, bez vášho výkladu by to video bolo málo obsažné. Tak ako si máme predstaviť ten deň archeológa alebo egyptológa? Ako to vyzerá? Kedy začínate a čím napĺňate ten deň?"

Jozef Hudec: „Tým, že tam chodievame väčšinou v septembri, lebo to je taká doba, kedy aj kolegovia majú možnosti sa pracovne uvoľniť. Tak začína dosť zavčasu ráno. Pretože september už nie je tak horúci ako letné mesiace, ale aj tam tie teploty nie sú také úplne relaxujúce. Takže tým pádom začíname o pol piatej, piatej ráno, keď je už slnečné svetlo, alebo teda aspoň začína slnko vychádzať, aby sme čo najviac urobili v teplote, ktorá je ako tak únosná. Končíme tak okolo jednej, pol druhej popoludní po tých cirka ôsmich hodinách. Potom odchádzame na našu základňu, kde sa trošku refrešneme, trošku osviežime, najeme, ale potom prichádza ešte popoludňajšia smena, kde ešte ďalších niekoľko hodín robíme zápisy, dokumentujeme, meriame, fotíme, popisujeme."

Igor Haraj: „To znamená, že nielen vykopete artefakty, ale snažíte sa ich aj identifikovať, prípadne určiť, do akej doby patria, čo to všetko znamená. Chcel by som sa teraz zastaviť pri významnom náleze, našli ste jeden hrob, ktorý sa významne odlišuje a zásadne odlišuje od ostatných hrobiek, pretože pri tom múre ste ho našli, tie pozostatky kostrové, povedzme si o tom viac."

Jozef Hudec: „Jednou zo účastí tých výskumných aktivít je práve výskum pohrebiska z druhého prechodného obdobia, čiže to je asi tak dobra 3,5-tisíc rokov pred súčasnosťou. No a toto pohrebisko je spájané s takou tou cudzou populáciou, ktorá vlastne ovládla Egypt na konci strednej ríše. Hroby majú takú špecifickú architektúru. Sú postavené v jame, obdĺžnikové hrobové jamy, teda v tých obdĺžnikových hroboch, jamách sú postavené komory z nepálených tehiel a tie komory sú potom preklenuté klenbou. A v nich sú uložené potom telá, ktoré sú spravidla skrčené."

Igor Haraj: „Čiže v takej plodovej polohe, ak by sme to nazvali anatomicky."

Jozef Hudec: „Presne tak. No a toto je vlastne taká charakteristická situácia pre druhé prechodné obdobie. Teraz sme tam našli v tejto sezóne práve hrob, kde nebola žiadna architektúra, čiže žiadna komora z nepálených tehiel, žiadna klenba, nič, čisto jama. V nej bolo uložené telo. Nebolo skrčené, bolo natiahnuté a boli sme veľmi prekvapení, bola pri ňom veľmi bohatá výbava. Štyri nádoby, plus nejaké strieborné šperky. Tie už boli tak skorodované, že keby sme s tým nemali nejakú skúsenosť z nejakých starších výskumov."

Igor Haraj: „Ta sa to rozpadne?"

Jozef Hudec: „Tak jednak by sme o tom možno ani nevedeli, že nám to ujde našej pozornosti, ale teda našťastie sme tam mali aj konzervátora, ktorý teda nám to dokázal zachrániť. A tak sme zistili, že je to striebro. A okrem toho tam boli krásne ametystové korálky. Tie myslím, že tiež budú mať možnosť diváci vidieť. No a práve Jednak tento spôsob pochovávania, čiže bez architektúry, natiahnutý, demonštruje to na prechode medzi druhým prechodným obdobím a novou ríšou došlo k nejakej zmene. Ten hrom indikuje nejakú akoby zmeny zvyklostí v pochovávaní. Ťažko teraz povedať, to budeme musieť ešte ďalej skúmať či sa jedná o príchod nejakej novej skupiny etnickej možno z údolia Nílu, samotných Egypťanov, lebo podľa faraónskej propagandy, faraóni tvrdili, že oni všetkých ... vyhnali, vyničili, zlikvidovali, všetko išlo preč. Ale podľa nášho výskumu sa zdá teda, že nie je to tak celkom pravda. Možno tá horná vrstva, v úvodzovkách tých horných 10-tisíc muselo odísť, ale to obyčajné obyvateľstvo zostalo a koexistovali. Plus teda tam mohli prísť zo samotného územia Nílu samotní etnickí Egypťania a tá populácia sa premiešala a prejavilo sa to potom v takýchto zmiešaných zvyklostiach pochovávania."

Igor Haraj: „Vďaka fínskemu spisovateľovi Mika Waltarimu je širšej verejnosti známa postava Sinuheta. Treba ale povedať, že tá postava, ako je stvárnená v románe, je vymyslená. Bol ale aj historicky Sinuhet, povedzme si o ňom čosi viac, čo sa zachovalo v historických prameňoch?"

Jozef Hudec: „Existoval Sinuhet, je to dokonca poviedka, ktorá sa zachoval na niekoľkých papieroch. Ale tento Sinuhet nežil v dobe faraóna Achnatona, tak ako ho tam situoval Mika Waltari, ale žil 600 rokov pred ním. Čiže žil v dobe začiatku Strednej ríše za faraóna Senusreta I. a práve on bol s týmto faraónom na vojnovej výprave a tam sa dozvedel nejaké zákulisné sprisahanie, ktoré prispelo k smrti Amenemheta I. vlastne otca Senusreta I. a tak ho to vyľakalo až zutekal. Prešiel niekde v oblasti Káhiry cez Níl a potom zdá sa, že v priebehu jedného dňa sa od tej Káhiry dostal až k nášmu výskumu. Teda do oblasti Tell el-Retábí."

Igor Haraj: „To je aká vzdialenosť, aby sme si to vedeli predstaviť, približne?"

Jozef Hudec: „On teda šiel člnom cez ten Níl, takže nevieme presne, kde pristál, ale je to 85 až 90 kilometrov. A zdá sa, že zjavne bol tak vystrašený, že mu strach dodával krídla."

Igor Haraj: „Čiže to nebola taká prechádzková turistická chôdza, ale taký polobeh."

Jozef Hudec: „Skutočne som sa to snažil napasovať aj na údaje o maratónskom behu, obyčajnej chôdzi, takej pretekárskej chôdzi, zdá sa, že by to malo byť v ľudských silách to prejsť. Keby šiel takou tou pretekárskou chôdzou, ako chodia dnešní závodníci, tak by mu to malo trvať okolo osem hodín To v dobe, kedy to mal absolvovať, lebo sa zachoval aj dátum, kedy sa to stalo, v dobe záplav deň taký a taký, no a vychádza to na november. Čiže v novembri ešte teda neboli také teploty, aby mu v tom zabraňovali, takže za tých osem hodín to absolvovať mohol. S tým, že deň vtedy trval desať hodín, akoby slnečný deň a je zaznamenané alebo on zaznamenáva, že prišiel k tým vládcovým múrom."

Igor Haraj: „Čiže to je tá vaša lokalita."

Jozef Hudec: „Naša lokalita, tam sa schoval do krovia, lebo sa bál, že ho strážca spozoruje zvrchu z hradby a potom ešte v noci išiel ďalej na výhod smerom k Suezskej úžine a tam došiel úplne vyčerpaný. Teda píše to v tom svojom príbehu, že teda takto sa cíti smrť. Ale našťastie ho tam našli nejakí beduíni, ktorí boli v Egypte, mali skúsenosť s egyptským prostredím, tí sa o neho postarali a on ušiel potom ešte ďalej, asi do Palestíny."

Igor Haraj: „Sinuheta nespomíname náhodou. Na jednej strane teda súvisí s vaším archeologickým výskumom, na druhej strane sú bádatelia, ktorí tvrdia, že má nejaké spojenie, nejaký súvis, kontext aj s biblickými patriarchami: Abrahám, Izák, Jakub a ak ďalej."

Jozef Hudec: „Má súvis, je asi chronologicky zaraditeľný do tej iste doby ako Abrahám. Lebo Abrahám odišiel do Egypta a dôvodom jeho príchodu do Egypta bol pravdepodobne nejaký klimatický predel. Bolo sucho, on odišiel z Egypta, pretože sa bál hladu. A samozrejme Níl, ako rieka, ktorá je v tej oblasti najstabilnejšia, najstabilnejší zdroj vody, tak priťahoval takýchto beduínov, ktorí kočovali v tejto oblasti. A nie je to žiadna výnimočnosť. Pretože sú zmieňované už z konca Starej ríše príbehy guvernérov, ktorí na faraónov príkaz zhromaždili armády a vlastne išli päťkrát bojovať niekam do tej oblasti našej, toho severovýchodného Egypta, lebo bol veľký tlak Nomádov, aby sa dostali do Egypta. Je to pripisované tomu, že niekedy okolo roku 220 pred Kristom nastal klimatický zlom. Egypt bol v podstate vyschnutý. Níl prestal fungovať, tie jeho pravidelné záplavy. A tým pádom je veľmi logické, že všetci, ktorí boli v okolí, sa snažili k tej vode dostatočnej ešte dostať. Takže je možné, že aj v tejto dobe Abraháma, ktorú kladieme do doby počiatkov Strednej ríše, čiže niekedy okolo roku 1 800, 1900, tak prišiel z toho dôvodu, ale potom sa tiež aj vrátil. Nezostal v Egypte na rozdiel od jeho neskorších súkmeňovcov, Jozefa a tak ďalej, ten zomrel v Egypte, ale Abrahám sa vrátil aj so svojou sestrou, manželkou Sárou."

Igor Haraj: „Spomenuli sme vaše úspechy za rok 2017, ale sme v novom roku, na čo sa chystáte zamerať vašu pozornosť. Viem, že o dva dni odlietate do Sudánu."

Jozef Hudec: „V tomto roku v septembri by sme chceli uskutočniť ďalšiu sezónu v Egypte a skutočne za dva dni ideme vyskúšať 40-stupňový teplotný rozdiel tým, že teda skúsime navštíviť v Sudáne lokalitu, ktorá sa nachádza v oblasti ... to je miesto, kde zasahovala ešte egyptská moc a uvidíme, čo sa nám tam podarí objaviť."

Igor Haraj: „Tak budeme držať palce, verím, že keď sa zo Sudánu vrátite, tak sa stretneme a naši divákom poviete, čo sa tam nachádza a čo ste objavili. O úspechoch slovenskej egyptológie som sa rozprával s doktorom Jozefom Hudecom. Ďakujem pekne za návštevu v štúdiu."

Jozef Hudec: „Ďakujem za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN plus, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, výskum, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač