Rozhovor so šéfkou CERN-u Fabiolou Gianotti

25. 05. 2018

Vedci nedávno urobili zatiaľ najpresnejšie merania kozmu a zistili, že 95 % vesmíru tvorí takzvaná temná hmota a temná energia. Výskumu temnej hmoty a energie sa intenzívne venujú vedci v Európskej organizácii pre jadrový výskum, teda vo švajčiarskom CERN-e. Viac sa dozviete v rozhovore so šéfkou CERN-u Fabiolou Gianotti.

RTVS Dvojka - logo(22. 5. 2018; RTVS Dvojka; Správy a komentáre; 22.00; Alexandra Minich, Michal Katuška)

Michal Katuška, moderátor: „Vedeli ste, že poznáme len malý zlomok celého vesmíru? Vedci len nedávno urobili zatiaľ najpresnejšie merania kozmu a zistili, že 95 % vesmíru tvorí takzvaná temná hmota a temná energia. Problematické pritom je, že tieto záhadné elementy nie je vidieť žiadnymi prístrojmi, aké majú vedci k dispozícii. Výskumu temnej hmoty a energie sa intenzívne venujú vedci v Európskej organizácii pre jadrový výskum, teda vo švajčiarskom CERN-e. S jeho šéfkou sa rozprávala naša reportérka Alexandra Minich."

Alexandra Minich, redaktorka: „V CERN-e sa výskum týka aj temnej hmoty. Vedeli by ste jednoducho povedať, čo to je temná hmota?”

Fabiola Gianotti, generálna riaditeľka CERNU-u: „Keď sa večer zotmie a pozrieme sa na nočnú oblohu, vidíme hviezdy, planéty, galaxie, jednoducho fantastické veci a hovoríme si wau, to je nádhera. Ale to, čo vidíme je len 5 % celého vesmíru. To, čo vidíme, tvorí rovnaká hodnota ako nás samotných, teda atómy a rôzne chemické prvky. Z tých 95 %, čo nevidíme, tvorí 25 % temná hmota a zvyšok temná energia. Sú to formy hmoty a energie, ktoré nepoznáme, preto ich nazývame čierne. A okrem toho nereagujú priamo na naše prístroje, nevidíme ich. Teraz sa môžete spýtať, keď ich nevidíme, ako vieme, že tam sú? Že tam sú, sme zistili nepriamym pozorovaním. Na základe gravitačných pohybov galaxií sme zistili, že tam musí byť oveľa viac hmoty, ako len dá, ktorú vidíme. Toto je temná hmota a tvoria ju nejaké záhadné častice. Jedným z cieľov veľkého hadrónového urýchľovača je vytvoriť častice temnej hmoty a to by bol úžasný objav.”

Alexandra Minich: „Vedci predpokladajú, že temná hmota a energia tvoria 95 % vesmíru. Čo to znamená, ak majú pravdu?"

Fabiola Gianotti: „V uplynulých rokoch vedci robili pomerne detailné meranie vesmíru a ich výpočty, 70 % temná energia a 25 % temná hmota sú naozaj presné a znamená to, že stále máme toho veľa, čo sa dá objavovať. Na jednej strane je to aj trochu zahanbujúce, že poznáme len 5 % celého vesmíru, ale znamená to aj to, že nás čaká množstvo ďalšieho objavovania a nie je nič vzrušujúcejšie ako bádanie a nové objavy."

Alexandra Minich: „Prečo je dôležité vedieť, ako vznikol vesmír?”

Fabiola Gianotti: „Vždy, keď sa dozvieme niečo nové, urobíme krok vpred aj v otázke vývoja. Na začiatku storočia teoretici, vedci a fyzici objavili kvantovú mechaniku a relativitu. V tom čase, keď ich objavili, boli veľmi vzdialené realite. Ľudia sa vtedy mohli pýtať, načo nám to je? Nuž ale bez kvantovej mechaniky by sme nemali tranzistory, ktoré sú základom všetkej dnešnej elektroniky. Takže vždy, keď zistíme niečo nové o úplne základných veciach, je to veľmi užitočné aj pre ďalší rozvoj."

Alexandra Minich: „Veľký hadrónový urýchľovač dokáže simulovať podmienky, aké boli krátko po vzniku vesmíru. Čo si myslíte, že je doteraz najväčším objavom, ktorý sa vďaka nemu podaril?”

Fabiola Gianotti: „Veľký hadrónový urýchľovač je najsilnejší urýchľovač na svete. Je uložený v 27 kilometrov dlhom tuneli v hĺbke sto metrov pod zemou. Tento prístroj urýchľuje častice, ktoré idú oproti sebe, až dôjde k zrážke. Vnútri v okruhu sú uložené 4 zariadenia, ktoré zaznamenávajú výsledky takýchto zrážok. Vďaka výskumu jedného z týchto zariadení s názvom Atlas, na ktorom sa podieľali aj slovenskí vedci, sme v roku 2012 objavili úplne novú časticu. Túto veľmi výnimočnú časticu sa vedci snažili objaviť 50 rokov. Volá sa Higgsov bozón a vo fyzike je to ohromný objav."

Alexandra Minich: „Môžete opísať, prečo je tento objav taký dôležitý a nejako jednoducho vysvetliť, čo je to ten Higgsov bozón?”

Fabiola Gianotti: „Higgsov bozón je veľmi dôležitá častica. Vieme totiž, že hmota, z ktorej sme všetci stvorení, pozostáva z atómov a tie sa delia ešte na ďalšie časti. Tieto častice majú hmotnosť a vďaka tejto hmotnosti sa môžu viazať dokopy. Existujú však aj častice, ktoré hmotnosť nemajú, ako napríklad fotóny, ktoré teraz osvetľujú túto miestnosť. Predtým, ako sme objavili Higgsov bozón, sme netušili, ako a kedy niektoré z častíc po vzniku vesmíru získali hmotnosť. Inými slovami, ak by neexistoval Higgsov bozón, atómy, z ktorých sme stvorení, by sa nedokázali spojiť do jedného celku a neexistovali by, čiže by sme neexistovali ani my.”

Alexandra Minich: „Moja posledná otázka. Veríte, že sme vo vesmíre sami?”

Fabiola Gianotti: „Nie je to otázka viery, ale štatistiky. My sme len malá planéta v porovnaní s ohromnosťou celého vesmíru. Preto je ťažké uveriť tomu, že podmienky na život sa vytvorili len na tejto malej planéte. Je veľmi pravdepodobné, že v kozme sú aj ďalšie miesta s podobnými priaznivými podmienkami ako u nás.”

Michal Katuška: „Správy a komentáre sú v závere. Ďakujeme za pozornosť a dovidenia.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB) 

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, astronómia, veda, výskum, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač