Čo prinesie nový rozpočet EÚ?

15. 06. 2018

logo Televíznej stanice TA 3Dôležitým aspektom európskeho rozpočtu sa venovala relácia Analýzy a trendy. Hosťami TV TA3 boli Ladislav Miko, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Viliam Páleník, vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

 (14. 06. 2018; TV TA3; Analýzy a trendy; 21:30; Daniel Horňák/Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Pred vyše mesiacom bol zverejnený prvý návrh rozpočtu o výhľade Európskej únie na roky 2021 až 2027. Odvtedy sa každý deň dozvedáme nové detaily o tom, ako bude využitý viac než bilión eur z tohto rozpočtu. Niektoré návrhy sa stretávajú s potleskom, iné s kritikou. Všetkým dôležitým aspektom európskeho rozpočtu sa budeme venovať v dnešnej relácii Analýzy a trendy. Mojimi dnešnými hosťami sú Ladislav Miko, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, príjemný dobrý večer.“

Ladislav Miko, vedúci zastúpenia Európskej komisie v SR: „Dobrý večer.“

Daniel Horňák: „A Viliam Páleník, vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, takisto príjemný dobrý večer.

Viliam Páleník, vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied: „Dobrý večer prajem.“

Daniel Horňák: „Pán Miko, prvá otázka na vás. Okrem toho, že sa dozvedáme stále nové a nové informácie z Európskej komisie o využití prostriedkov z viacročného finančného rámca, takisto sa dozvedáme aj stanoviská jednotlivých krajín, ktoré nie vždy sú pozitívne. Takže na úvod otázka na vás, ako hodnotíte tie reakcie, ktoré zatiaľ si Európska komisia vypočula zo strany členských krajín?“

Ladislav Miko: „V zásade sa tak trochu predpokladá, že na začiatku procesu si každá krajina chce vybudovať nejaké vyjednávacie postavenie, takže skôr zdôrazňuje veci, ktoré vidí kriticky, alebo ktoré sa jej nepáčia proti tomu čo by schválila. Je to logické, pretože sa očakáva, že to vyjednávanie nebude jednoduché a tie pozície sú dosť dôležité, aby sa aj ostatní dokázali zorientovať. Takže ja to hodnotím, že to je štandardný spôsob reakcie, že väčšinou teda sa vypichne to čo vadí. V podstate sú dva typy reakcií. Tá jedna je, čo sa týka celkového objemu peňazí, ktoré sa plánujú tam niektoré členské štáty napríklad Švédsko, Holandsko majú postoj, Rakúsko, že vlastne by radšej chceli ten celkový objem peňazí skôr znižovať než zvyšovať, alebo maximálne udržať proste na rovnakej úrovni. Takže je to o tom celkovom objeme, ktorý sa alokuje. Tie krajiny bývalé, nové členské krajiny skôr si všímajú toho rozčlenenia vnútorného, toho balíka a predovšetkým ich zaujíma kohézny fond a objem peňazí, ktoré budú k dispozícii vlastne na doťahovanie tých rozdielov voči západnej časti únie. Takže tie skôr komentujú toto. Najvýraznejší kritici sú Poľsko a Maďarsko, kde došlo k výraznému poklesu. Ale je to proste očakávané a prirodzené.“

Daniel Horňák: „Pán Páleník, rozoberme si to bod po bode. To znamená celkový objem tohto rozpočtu, výhrady krajín ako už bolo spomenuté Švédsko, Holandsko, Rakúsko. Podľa vás má rácio, ten zámer Európskej komisie v tomto období ešte navyšovať ten spoločný rozpočet, ten viacročný finančný rámec, alebo naopak skôr vidíte rácio na strane týchto krajín, že treba sa snažiť efektívnejšie rozdeľovať možno ten objem peňazí, ktorý bol aj doteraz, alebo naopak je možné ho ešte znížiť?“

Viliam Páleník: „Tak chcem len pripomenúť, že tento dokument nevznikol na zelenej lúke. Bola to správa troch predsedov, bola Biela kniha o budúcnosti Európskej únie, kde boli rôzne scenáre a tento dokument nadväzuje hlavne na diskusný dokument o finančnej budúcnosti Európskej únie, kde už boli naznačené scenáre alternatívne, aj teda jednotlivé zmeny vo výdavkových položkách, aj na príjmovej strane, kde príjmová strana vychádza hlavne zo záverečnej správy skupiny na vysokej úrovni o vlastných zdrojoch pána Montiho. Čiže v podstate tam nie je nič tak zásadne prekvapivé a tieto dokumenty na to nadväzujú. Samozrejme v tých konkrétnostiach sú tam zmeny. Tie pozície krajín sú veľmi zaujímavé a podstatné, ale nezabudnime, že je tu stanovisko európskeho, hospodárskeho a sociálneho výboru, ktoré tam dáva dôraz na niektoré sociálne aspekty, podnikateľské prostredie, výbor regiónov, ktorý kladie dôraz na kohéznu politiku. Ale hlavne Európsky parlament je v tomto procese tiež veľmi zásadný a tam prebehla myslím minulý týždeň významná politická debata a všetky tieto hľadiská Komisia ako ja to poznám dokáže zapracovať do tých dokumentov. Takže budú tam zmeny, ale nebudú dramatické, ale tá hlavná myšlienková línia v podstate vychádza z tej Bielej knihy o budúcnosti Európskej únie. Dosť dôsledne by som povedal.“

Ladislav Miko: „Ak môžem ešte k tomu dodať, tu si treba uvedomiť, že to navýšenie nie je samoúčelné a v podstate vychádza z toho, že v tom ostatnom období pomerne veľmi silno zaznievali hlasy z rôznych členských štátov, že na niektoré nové oblasti treba alokovať väčší objem peňazí, keď už len spomeniem bezpečnostnú politiku, ochranu vonkajších hraníc ako také vlastne takmer monotónny hlas všetkých, pretože máme tie problémy spojené povedzme s migráciou a ten rozpočet tak ako je postavený je v podstate takým hľadaním rovnováhy medzi starými potrebami, novými potrebami a vlastne rozpočtovými zdrojmi. To v podstate to hľadanie je najzložitejšie a z môjho pohľadu ten nárast nie je taký veľký a pritom vlastne ten dopad, to znamená poklesy tých starých politík na úkor tých nových nie sú také významné. Takže mne pripadá, že ten rozpočet je vlastne prekvapujúco lepší než som očakával.“

Daniel Horňák: „Čiže podľa vás nehrozí, že Švédsko, alebo Rakúsko naplnia tie svoje sľuby, že budú rozpočet vetovať. Pretože napríklad švédska ministerka sa vyjadrila, že je neprípustné, aby takým spôsobom vzrástli tie príspevky, ktoré by hrozili Švédsku z tohto titulu a nebudú hlasovať za takýto rozpočet. Čiže podľa vás sa podarí dospieť k nejakému kompromisu, že napríklad Švédsko akceptuje ten diel, ktorý mu pripadá?“

Ladislav Miko: „Ja myslím nepochybne, že sa k nejakému kompromisu dostaneme. Takmer určite to nebude identické ako je návrh, to sa ešte nikdy nestalo. Vždy sa to nejak posunie, vždy sa to nejak modifikuje, ale som presvedčený, že tie mechanizmy, ktoré má únia k dispozícii či už je to parlament, alebo rada zatiaľ vždy viedli skôr, alebo neskôr k tomu, že nejaký spoločný názor bol nájdený. Takže verím, že aj tentokrát to bude to isté.“

Daniel Horňák: „Áno.“

Viliam Páleník: „Chcem pripomenúť, že vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie mizne britský rabat a historicky k tomu britskému rabatu sa nabaľovali rôzne korekcie rôzneho druhu pre iné vyspelé krajiny, kde teda je hlavne Nemecko, ale aj Holandsko, aj Švédsko, aj Rakúsko.“

Ladislav Miko: „Presne tak.

Viliam Páleník: „A vlastne tento systém sekundárnych rabatov a korekcií, ktoré súviselo s Britániou, vystúpením Británie má skončiť. Tým tie krajiny, ktoré mali tie korekcie to cítia výrazne, ovšem Nemecko, ako najväčšia ekonomika, ktorá mala korekcie, tak deklarovala, že nechce tú infekciu tých korekcií treba to z Európy vylúčiť, odstrániť v celom rozsahu a tieto menšie krajiny, ktoré sú vyspelé a mali korekcie ako Rakúsko a Švédsko budú pod tlakom argumentácie naozaj vecnej, vecnej argumentácie, že bohatší a väčší musia dať viac. Tak buď podľa mňa Švédsko a Rakúsko od toho ustúpia, nebudú priamo vetovať. Možno tam budú chcieť nejaké menšie výnimky, ale nakoniec tá diskusia končí nejakými výnimkami, ktoré politici doma prednesú ako svoje víťazstvo, ale z hľadiska celkového rozpočtu tie výnimky nebývajú zásadné.“

Daniel Horňák: „Ďalší dôležitý aspekt, to je to čo ste spomenuli, a to je ústupok na strane kohéznej politiky. Stále je to veľká časť rozpočtu, ale bude o sedem percent približne menšia ako bolo doteraz. Prečo je to tak, respektíve už ste naznačili, ale moja otázka spočíva v tom práve aj tie menej rozvinuté regióny sú často centrom, kde vzniká, kde bujnie populizmus. Vidíme to vo viacerých krajinách. Čiže nehrozí tu, že Európska komisia ustupuje od tejto svojej ambície, a práve toto riziko môže do budúcnosti byť ešte väčšie?“

Ladislav Miko: „Ja si myslím, že nie. Ja myslím, že očakávanie bolo, že keď ten pokles na úrovni kohéznej politiky bude oveľa dramatickejší, v skutočnosti je vlastne akože veľkým úspechom toho návrhu, že to zastalo na takto podstatne vysokej časti. Stále je to vlastne jedna z najvýznamnejších kapitol toho rozpočtu a ten fakt, že je treba investovať do najmenej rozvinutých regiónov je do istej miery kompenzovaný tým, že sa zvyšuje flexibilita využitia tých peňazí. To znamená, že na národnej úrovni je možné alokovať viacej peňazí práve cielene do tých regiónov, kde je najväčší rozdiel. Lebo keď vezmete obálku pre štát, tak aj v rámci každého štátu, však zoberme si Slovensko ako príklad sú regióny, ktoré vlastne zaostávajú len mierne, alebo vôbec za tým európskym priemerom, a potom sú niektoré, ktoré zaostávajú veľmi. To znamená záleží to do značnej miery aj na tej národnej vláde do akej miery zacieli v podstate tie kohézne peniaze práve tam, kde ich je najviac treba. Osobne si myslím, že pri tom nastavení, tak ako teraz je a s využitím aj finančných nástrojov, o tom ešte asi bude reč, že je možné pokrytie potreby tak, že vlastne žiadny výrazný pokles vlastne financovania tých potrebných opatrení nebude vidieť. Len si uvedomme vlastne aké problémy sú s čerpaním dnes a keď vezmete, že aká časť dnešných fondov sa vlastne hľadá vlastne akým spôsobom by mali byť zmysluplne utratené, tak si myslím, že ten pokles vlastne nebude taký dramatický, aby toto ovplyvnilo.“

Daniel Horňák: „To je ale v rozpore s tým čo hovorí Poľsko, Maďarsko, ktorí takisto hrozia vetom rozpočtu, pretože by mal dôjsť k výraznému poklesu čerpania rádovo miliardách eur. Čiže to je v rozpore s tým čo tvrdíte, že by to nemali pocítiť v konečnom dôsledku.“

Ladislav Miko: „No tak samozrejme, že každý to pocíti, ale to sa nedá takto brať. To sa vždycky podľa mňa musí posudzovať v nejakom kontexte. Aj Poľsko, aj Maďarsko veľmi výrazne žiadali, aby sa teda problematika migrácie riešila na mieste, tam kde ten problém je. Aby sa riešila otázka vonkajšej hranice. To znamená je jasné, že keď máme v súhrne ako spoločenstvo nejaký objem peňazí k dispozícii a všetci chceme, aby sa tie peniaze teda alokovali aj na toto, tak niekde sa musia zobrať. To proste neexistuje. Nie je také riešenie, aby sme všade mali viac a v súčte to bolo menej. Taká vec sa nedá. To znamená pokiaľ je to tak vysoká priorita, tak je celkom logické, že štáty, ktoré majú proste problém migrácie na svojom území, tak nejakým spôsobom tento fakt musí byť zohľadnený v tom financovaní a že teda okrem toho treba chrániť aj Európu ako celok, a to sú peniaze, ktoré sú proste v tom návrhu zahrnuté a o ktoré sa znižuje tá kohézna politika. Ďalej je to už len o tom akým spôsobom sa podelia tie peniaze.“

Viliam Páleník: „Ešte ak môžem doplniť jeden aspekt. Plne súhlasím s tým, že u kohéznej politiky je ten problém a takzvanou absorbčnou kapacitou, že naozaj vždy na konci sa finišuje, nestihne sa to vyčerpať, až sa to použije niekedy aj menej efektívne, až nízko efektívne. To sú skúsenosti s kohéznou politikou nie len u nás, ale aj v starých kohéznych krajinách ako je Španielsko, Portugalsko a podobne. Ale chcem tam ešte spomenúť jeden aspekt, na ktorý tiež musí Európska únia brať zreteľ, a to sú vyspelé regióny Európskej únie, ktoré vlastne solidarizujú sa zaostávajúcim regióny svojej krajiny, ale aj celej Európskej únie a tieto regióny do určitej miery začínajú výraznejšie sa ozývať, je to severné Taliansko, je to Katalánsko, ktoré financujú tie zaostalé regióny Španielska, Talianska, v prípade severného Talianska, ale zároveň financujú aj tie zaostávajúce regióny Európy, aby do určitej miery sa to napätie v Katalánsku a severnom Taliansku zmiernilo, tak sa aj zníži tá kohézna politika, čo zase bude ústretový krok voči týmto regiónom a na to sa na celej Európskej únii musí tiež brať zreteľ aj z tej strany tých donorov a nie len tých poberateľov, musí sa tam nájsť rovnováha.“

Daniel Horňák: „Vy ste čiastočne odpovedali na otázku, ktorú som mal na mysli. Práve som sa chcel spýtať na váš názor, na ten kľúč ako už bolo povedané, keď určitý objem treba prehodnocovať, kde teda zoberieme, ak máme nejaké nové priority dodatočné. Európska komisia navrhla ten kľúč, že tie peniaze by sa mali zobrať práve z tých krajín strednej, východnej Európy a presmerovať tie toky peňazí do krajín južnej Európy. Je fakt, že krajiny južnej Európy majú v súčasnosti väčšie ekonomické problémy ako krajiny strednej, východnej Európy. Na druhej strane krajiny strednej, východnej Európy stále výrazne zaostávajú za tou životnou úrovňou iných členských krajín. Je podľa vás takýto mechanizmus, systém prerozdeľovania a presunutia týchto peňazí zo stredu, východu na juh spravodlivý, správny v tomto prípade, v tejto situácii, v ktorej je Európska únia?“

Viliam Páleník: „Z hľadiska hospodárskej výkonnosti treba povedať, že ten juh Európy je akýsi, to sú tie staré kohézne regióny, to je Grécko, Španielsko, Portugalsko, ktoré poberajú kohéznu politiku už desiatky rokov, tridsať rokov a podobne a zároveň sa im nepodarilo dobehnúť to európske jadro. Čiže do určitej miery to tak povediac zaváňa určitým morálnym hazardom, že vyplatí sa im byť neporiadni. Viac dostanú, ale to je ťažko identifikovať, ťažko je to doložiť, ale na druhej strane treba uznať, že otázky tej imigrácie v posledných rokoch tie južné krajiny naozaj trpia, je to masívny ekonomický aj iný problém a do určitej miery naozaj na mieste, aby im bola poskytnutá určitá pomoc. Samozrejme v takom rozsahu, v akej výške to je naozaj široká otázka.“

Ladislav Miko: „Ak ešte môžem k tomu, ja by som to neprezentoval spôsobom, že tu niekto prišiel a teraz si povedal, že tu zoberiem a tu pridám. Je to skôr o tom, že sa nejakým spôsobom diskutovalo o tom na základe akých kritérií to prerozdelenie bude robené a tam proste zostáva dominantným to hľadisko HDP, to znamená výkonnosti ekonomiky, kde celkom nepochybne tá stredná Európa proste sa výrazne zlepšila za tých sedem rokov. To znamená už to samo o sebe nesie vlastne ten fakt, že sa zmenšuje ten rozdiel medzi tým čo platíme a tým čo dostávame, ale stále sme vlastne na pozitívnej strane, a potom sa pridali tie ďalšie vlastne kritériá. Je tam nezamestnanosť mladých. My sme nepoznali nič takého ako španielska mládež, je päťdesiat percent mladých ľudí po vysokej škole, proste nemalo šancu sa dostať vlastne do zamestnania. Podobná situácia proste v južnom Taliansku, v Portugalsku a tak ďalej. Nezamestnanosť mladých výrazná vec a tá migrácia tam ako posledný z tých štyroch dodatkových faktorov, ktorý tiež k tomu prispieva. Ale je to oveľa komplexnejší ukazovateľ a napriek tomu stále je dominantné to HDP a podľa toho sa potom počíta akým spôsobom sa tie peniaze rozdelia a toto vyšlo. To znamená, že ten súhrn tých faktorov jednotlivých celková nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých, HDP a migranti na území, ktorých musíte riešiť, a ešte je tam klimatická zmena, čo je zase na tom juhu oveľa výraznejšie ako nedostatok vody a tak ďalej, že tieto kritériá v podstate vám ako rozdelia tie peniaze nejakým spôsobom, a to na základe objektívnych kritérií a pokiaľ to vyšlo tak ako to vyšlo, tak je si treba priznať, že u nás je menší dopad klimatických zmien, že máme lepšie zamestnaných mladých ľudí, že máme vyššie HDP a tak ďalej. Takže to nie je proste nejaké cielené, že by sa niekto rozhodol, že teraz zoberiem stredoeurópskemu regiónu a pridám niekomu inému.“

Daniel Horňák: „Pán Páleník, prakticky tie dôsledky pre Slovensko, ak by to v skutočnosti takto aj bolo, takýto viacročný finančný rámec by bol schválený, pre Slovensko by to znamenalo pokles o dvanásť percent. Ak sa tam započíta inflácia, tak dokonca o dvadsaťdva percent v reálnom vyhodnotení. Čiže z toho vášho vnímania, alebo aj aké by boli doterajšie stanoviská členov vlády, čo by to znamenalo pre Slovensko takto znížený rozpočet?“

Viliam Páleník: „Tak jednak už vieme zhruba desať rokov, že keď budeme hospodársky rásť, tak budeme dostávať stále menej a menej. Nakoniec aj naši politici stále pripomínajú, že to je posledné rozpočtové obdobie, kde máme také veľké sumy. To je jedna vec a druhá vec je, že hovoríme o sume, ktorú máme takpovediac istú. Ale predsa sú sumy, o ktoré sa môžeme uchádzať, ktoré môžeme získať a napríklad je tam aj rozpočet na reformy a je škoda, že sa u nás nediskutuje otvorene o tom aké reformy by sme potrebovali, keby sme vedeli, že budeme mať takúto nejakú väčšiu masívnu dôležitú reformu, ktorá bude zhruba toľko stáť, tak by sme sa už snažili si ustrážiť aj v tých podmienkach na financovanie reforiem, z hľadiska Európskej únie to sadlo. Napríklad na Slovensku v mnohých tých najviac znevýhodnených regiónov, čo je na úrovni okresov, nie … dva ako sú kritériá, čiže v takých mikroregiónoch máme naozaj vážny problém. Segregované rómske populácie, ktoré sú sociálne vylúčené, tam budeme potrebovať určitú masívnu reformu na ich zlepšenie ich prístupu na trh práce, na ich začlenenie do spoločnosti a keby sme mali takú reformu jasne predstavenú, vytýčenú a masívnu, ktorá naozaj tam dosiahne úspech, tak by sme mali strážiť, aby splnila tie kritériá tých reforiem, ktoré tam budú financované a tade by sme mohli získať ďalšie zdroje, ktoré by nám ten výpadok tých istých peňazí doplnili a takýchto príkladov by mohlo byť viac. Čiže my musíme získať ďalšie peniaze z tých iných zdrojov, investičných, výskumných a podobne a nakoniec môžeme prísť k tej istej sume, ako sme mali v tomto rozpočtovom období. Ale to by sme museli k tomu aktívnejšie a cieľavedomejšie pristupovať.“

Ladislav Miko: „To je myslím veľmi dôležité. Ak môžem len taký príklad vlastne tie výskumné peniaze v rámci Horizon 2020, tak tam bolo teraz sedemdesiatšesť miliárd, bude tam sto, čiže ešte viac a až doteraz Slovensko vlastne v čerpaní týchto peňazí bolo akože veľmi málo úspešné. Že keď sa len tam podarí navýšiť úspešnosť, tak sa výrazne veľký objem peňazí môže dostať na Slovensko a keď si vezmete do úvahy, že vlastne sú doložené fakty, že vlastne dve tretiny rastu HDP v podstate sú ťahané investíciami v oblasti vedy a inovácií, tak to sa prepojuje do hromady a v podstate mám možnosť vlastne zarobiť si viacej cez rast ekonomiky s využitím peňazí na výskum a vývoj sa úplne ponúka. Ide len o to na tie peniaze si siahnuť a byť proste úspešnejší.“

Viliam Páleník: „A ešte chcem pripomenúť, že ten výskum a inovácie sa nemyslia technologické investície v priemysle iba, ale všeobecne spoločenské investície.“

Ladislav Miko: „Presne tak.“

Viliam Páleník: „Spoločenské investície. To znamená reformy, lepšia zorganizovať si život na reformu trhu práce, reformu inovácie v inkluzívnom raste a podobne. Tam je veľký priestor aj pre spoločenskovedný výskum, ktorý môže vyústiť do reforiem, a to je pre nás veľmi potrebné. My sa slova reformy akosi bojíme, stránime, ale tak ako výrobný proces potrebuje neustále inovácie či už technologické, organizačné, tak aj chod spoločnosti potrebuje neustále reformy, inovácie, spoločenské investície do ľudského kapitálu a podobne. Toto chápanie u nás ešte stále je nedostatočné.“

Daniel Horňák: „Zaujímavý aspekt, ale tá moja otázka skôr bola v tom zmysle, či nehrozí, že práve z titulu okresania, čiastočného okresania eurofondov nemôže hroziť v niektorých oblastiach ako sú sociálne veci, školstvo, zaostalé regióny, že peniaze niekde takým spôsobom vypadnú, že niektoré politiky nebude možné realizovať a Slovensko, alebo určitá časť spoločnosti ich výrazne pocíti.“

Viliam Páleník: „Tak treba povedať, že Slovensko sa nevyhlo tomu čo je notoricky známe, že eurofondy väčšinou vytláčajú domáce peniaze. Majú byť dodatkom k domácim peniazom, ale napríklad v aktívnej politike trhu práce eurofondy vytlačili jednoducho, alebo veľmi radi sme ušetrili svoje peniaze na trh práce a dali tam eurofondové. Takže budeme musieť ako si sa s tým vysporiadať. Ten zlozvyk budeme musieť opustiť a budeme musieť zo svojich peňazí nájsť peniaze na tie veci, ktoré jednoducho patria do normálnej politiky, ako je aktívna politika trhu práce, ktorá žiaľ v niektorých obdobiach mala naozaj z národných zdrojov aj nulu. Čo je v krajine s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti alarmujúce a nepochopiteľné. Ale tento jav je bežný vo všetkých krajinách. My sme sa nepoučili na cudzích chybách, tak sa učíme na svojich.

Daniel Horňák: „Pán Miko, otázka ohľadne poľnohospodárstva, to je takisto veľká položka. Stále napriek tomu miernemu zmenšeniu do budúcnosti k akým zmenám by malo dôjsť? Pretože je to tŕňom v oku mnohých čo sa týka podielu miery financovania, nastavenia čerpania prostriedkov, korupcie. K akým zmenám by mohlo dôjsť od roku 2021?“

Ladislav Miko: „No zase máme teda na stole návrh Komisie, uvidíme čo bude výsledkom v poľnohospodárskej politike sú tie zmeny v diskusii v priebehu teda v parlamente a v rade nakoniec vždy najväčšie. Ale tak ako je to navrhnuté, tak prichádza Komisia s pomerne výrazne iným prístupom. Za prvé, miesto definovania veľkého počtu, bolo ich viac ako šesť desiatok jednotlivých konkrétnych cieľov, do ktorých sa potom tie členské štáty nejakým spôsobom triafajú, tak sa nastavuje dnes deväť základných globalizovaných cieľov. Tri v oblasti ekonomickej, tri v oblasti životného prostredia, tri v oblasti sociálnej a v podstate sa očakáva, že členské štáty na základe naplnenia týchto cieľov vypracujú svoje vlastné strategické plány, podľa ktorých budú vlastne tie financie alokovať. To dáva obrovský priestor na to, aby sa špecificky riešili problémy, ktoré má tá ktorá daná krajina. Sú tam samozrejme nejaké všeobecné pravidlá, to čo je kritizované na Slovensku, napríklad zastropovanie tých platieb, kedy vlastne od šesťdesiattisíc eur na jeden podnik sa vlastne nastupuje degresia. To znamená, že menší podiel na jeden hektár a maximálna suma, ktorá sa dá vyplatiť ako je to navrhnuté, je to stotisíc eur. Ale to súčasne umožňuje v podstate udržať, alebo zvýšiť financie pre drobné podniky, pre drobných farmárov, pre ľudí, ktorých hlavným zmyslom nie je len produkcia poľnohospodárska, ale v podstate starostlivosť o krajinu a udržanie toho vidieckeho spôsobu života. Takže to vychádza z nejakého celkového rámca, alebo analýzy na úrovni Európskej únie. Takže osobne si myslím, že je tu veľká príležitosť, pokiaľ si členské štáty a v tomto prípade Slovensko dokáže spracovať kvalitnú stratégiu, že bude naopak schopné oveľa precíznejšie zacieliť peniaze na tie potreby tak, aby ten sektor vlastne mal z toho väčší osoh. Lebo to čo bolo kritizované na poľnohospodárskej politike v minulosti bolo, že dosť často tie platby boli síce automatizované, ale prinášali aj nejaké, dokonca sa o tom hovorilo že perverzné efekty. Že vlastne opačné, než čo bolo cieľom. Takže teraz je to zamerané na ciele, vyhodnocovať sa budú cielene, nie tak veľmi procedúry, audity budú o cieľoch viacej než o papierovaní. Toto všetko sú nové prvky, ktoré verím, že prispejú, že to bude lepšie.“

Daniel Horňák: „Pán Páleník, v slovenských reáliách ako to vnímate skôr príležitosť, alebo aj riziká?“

Viliam Páleník: „Je to príležitosť. Chcem pripomenúť, že o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, zníženie tej sumy sa už hovorí naozaj desiatky rokov. Pristúpilo sa k nejakým krokom, ten pokles nie je nejako dramatický, aby to dramaticky znížilo konkurencie schopnosť európskeho poľnohospodárstva na svetových trhoch. Nakoniec aj Európska únia chce pomôcť chudobným častiam sveta dovozom potravín so zahraničia, takže je tam v rozumnej miere znížené. To čo mám zásadnú výhradu je, že takými istými negatívnymi javmi, ktorými je sprevádzaný spoločný poľnohospodársky fond je aj rybný fond. Tam takisto je aj korupcia, aj nedôslednosť, aj mrhanie peňazí. Má to rovnaké výhody a nevýhody a keď sa pristúpilo k zníženiu peňazí v poľnohospodárskom fonde, tak sa automaticky malo aj v rybnom. To ja aj považujem za akosi za neúspech diplomacie vnútrozemských krajín, ktoré nemajú more, vrátane Slovenska. Lebo odborne a obsahovo sa to dá rovnako zdôvodniť a bolo by to priechodné. Tým by aj pokles peňazí pre Slovensko bol menší. To je dôležité z toho pragmatického hľadiska, ale z obsahového hľadiska treba pripomenúť, že áno, je veľmi dobré, že Slovensko si bude môcť nastaviť na čo a ako pošle tieto priame platby ich nazvyme. Ale pripomeňme si, že v posledných týždňoch, alebo mesiaci vyšla na povrch tie rôzne naozaj nekalé až kriminálne, až mafiánske postupy pri čerpaní v poľnohospodárskych fondoch na Slovensku, kedy naozaj podvodníci mafie získavajú nejakú kontrolu nad pôdou, inkasujú eurofondy ja neviem v priemere niekoľko sto euro na hektár, pôdu si prenájmu za pár desiatok euro a zaplatia akési mulčovanie pôdy za pár desiatok. To znamená bezpracne majú niekoľko sto euro z hektára. Čo sú tie, ako ste ich nazvali tie nekalé, alebo divné efekty. Takže teraz naozaj je tu šanca pre ministerstvo poľnohospodárstva, ministerku poľnohospodárstva, aby ukázala, že to myslí vážne a úprimne a treba nastaviť tak tie kritériá, aby tým podvodníkom sa tam vôbec nevyplatilo ísť. To znamená nemajú byť peniaze z eurofondov za to, že bojujú proti invazívnym druhom náletom a podobne, ale za to, že vyprodukujú nejakú poľnohospodársku produkciu, potravinársku produkciu, zamestnajú ľudí. To sú kritériá, na ktoré treba prispievať a udržiavajú krajinu. Ale nie, že si myslíme, že poľnohospodárstvo je automatické a zaplatíme im za nejaké invazívne rastliny, nie. Pre podvodníkov potravinárstvo, poľnohospodárstvo vôbec nie je automatické. Oni chcú získať peniaze a hotovo. Takže v tomto naozaj je to na Slovensku jasná cesta, kade sa môže vybrať ministerstvo poľnohospodárstva a nastaviť tie kritériá tak, aby jednoducho tí podvodníci odtiaľ sami odišli, lebo sa im to nevyplatí, nedostanú peniaze bez produkcie, bez výroby konkrétnej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie.“

Daniel Horňák: „Páni, poľnohospodárstvo je určite dôležitá téma, ale aby sme stihli ešte, blíži sa záver relácie, skúsme aj k tým prioritám. Doteraz sme hlavne hovorili kde, koľko, prečo sa bude škrtať. Čiže naopak v tých špecializovaných programoch, fondov dôjde k nárastu. Čiže ak by ste mohli z pohľadu titulu investícií, inovácií, vesmírny program a ďalšie aspekty toho rozpočtu.“

Ladislav Miko: „Dôležité je povedať, že vždy záleží od akej základnej úrovne sa hýbeme. Lebo najväčší nárast je digitálna transformácia. Tam je deväťkrát viacej prostriedkov ako bolo predtým, ale tá výsledná suma bude dvanásť miliárd. Takže stále je to ešte veľmi drobná časť toho celkového balíka. Tie výrazné nárasty sú v oblasti programov pre mladých ľudí. Napríklad program Erazmus+, ktorý sa navyšuje na tridsať miliárd, to je myslím akože skvelá správa pre všetkých, pretože ten program je mimoriadne úspešný, využívaný a proste peňazí, keď bude viacej, tak viac ľudí ho bude môcť využiť. Potom tam teda pribudlo to riadenie hraníc, migračná politika, azylová politika. To je spoločná priorita väčšiny európskych krajín. Takže tam akože je to logické. Ale pribúda aj vo výskume a v inováciách a tam si treba uvedomiť ten nárast je nejakých jedna celých šesťkrát, ale vychádzame z nejakých sedemdesiat miliárd a ideme na sto. To znamená, že toto je veľmi výrazný nárast, a to je presne oblasť, z ktorej sa vlastne môže, už sme sa o tom bavili dostať vlastne naspäť na národnú úroveň, lebo to sú spravované fondy, spravované vlastne na úrovni Bruselu. To znamená, že sa môže k tomu, k tej národnej obálke vlastne získať ďalšie peniaze. K vesmírnej kapitole asi nebudem veľa hovoriť, ale ešte máme tam program, ktorý sa volá, že spájame Európu, a to je program, ktorý by mohol byť z hľadiska Slovenska veľmi dôležitý, lebo týka sa práve infraštruktúry, to čo vlastne Slovensko tvrdí, že vlastne v kohézii nebude dostatok peňazí a na budovanie cestnej infraštruktúry je tam tridsať miliárd eur, je tam ďalších osem miliárd na transformáciu energetiky a viac ako tri miliardy na digitalizáciu. Čiže to sú všetko veci, ktoré sú relevantné pre Slovensko a môže si pre tie peniaze siahnuť a skombinovať tieto peniaze spolu s tými, ktoré máme v národnej obálke. A ešte by som možno dodal jednu vec, a to je investičný program Invest EÚ, ktorý zlučuje tie predchádzajúce jednotlivé programy do jedného. Je to taký vlastne, základ, to je ten slávny Junckerov program, ktorý vlastne vygeneroval oveľa väčší objem. Čiže tu sa alokuje trinásť celých šesť miliardy eur, ale to vygeneruje podľa toho, ako je to spočítané asi šesťstoosemdesiat, ak sa nemýlim miliárd za celé to finančné obdobie. To znamená, že tieto záruky ako v tom finančnom programe umožnia obrovský objem investícií, a to je veľmi významný príspevok.“

Daniel Horňák: „Pán Páleník, na záver, ak môžete teda zhodnotiť, lebo naozaj už nemáme veľa času. O slovenskom aspekte sme sa bavili. Čiže z toho celkového pohľadu Európskej únie. Je takto nastavený rozpočet, ak by bol aj schválený podľa vás nejakou zárukou, že sa podarí Európskej únii popasovať s tým zložitým obdobím, v ktorom je, a ktorému bude čeliť, alebo naopak? Podľa vás to nie je tak nastavené, aby sa vyriešili tie hlavné problémy?“

Viliam Páleník: „Tak podľa mňa naozaj tieto predstavy oveľa lepšie vyhovujú prioritám a aktuálnym výzvam Európskej únie ako napríklad tá imigrácia, na to doteraz v podstate neboli skoro žiadne peniaze. Či ich bude dosť, to je samozrejme, peňazí nikdy nie je dosť, ale je tam napríklad treba pripomenúť peniaze, Európa ako svetový hráč, aby zabránil tej emigrácii z krajín, aby si pomáhali tým chudobným krajinám, aby nevzniklo napätie a vojny, to je naozaj aj pre Slovensko dobré. Z hľadiska tohto je dobrá aj integrácia emigrantov, lebo vieme, že tie sociálne vylúčené komunity a také samostatne žijúce, ktoré sa neintegrujú emigrantov vytvárajú problémy. To čo mne je ľúto, že by takou spoločnou snahou sa podarilo a aj sociálne vylúčené rómske komunity zahrnúť do tých programov integrácie. Lebo ono to má vo svojej podstate rovnaký charakter, aj keď oni k nám prišli pred stovkami rokov a nie pred desiatkami, alebo rokmi, ale pri trochu aj spoločnej snahy postkomunistických krajín by sa to tam dalo dostať, alebo potrebujeme tú rómsku reformu, alebo potrebujeme si tam ešte riešiť túto vážnu slovenskú otázku, a to integráciu Rómov, lebo to nie je otázka kohéznej politiky. To nie je na úrovni … to sú mikroregióny, obce, okresy, a to už je trochu iná otázka, ale pre Slovensko veľmi závažná, aj pre niektoré iné susediace a iné krajiny. To je taká základná výčitka z hľadiska Slovenska. Inak ten proces je kontinuálny, logický a nejaké zásadné výhrady voči nemu nemám s výnimkou toho rybného fondu.“

Daniel Horňák: „Tak uvidíme či a v akej podobe bude ten viacročný finančný rámec schválený. Každopádne v tejto chvíli vám obom veľmi pekne ďakujem za zaujímavú diskusiu a prajem príjemný zvyšok večera, dovidenia.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
politické vedy , rozhovor, ekonomika , jednotný trh

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač