Precvičte si mozog

20. 06. 2018

logo Televíznej stanice JOJNové štúdie ukazujú, že ľuďom z viacerých vyspelých krajín klesá IQ. Jeho nárast v polovici minulého storočia vedci pripisovali lepšej výžive, zdravotnej starostlivosti a lepšiemu vzdelávaniu. 

(9. 06. 2018; TV JOJ; Prvé noviny; 17:00; Ján Mečiar; Dana Čapkovičová/Ján Mečiar; Dana Čapkovičová)

Ján Mečiar, moderátor: „Teraz budeme hovoriť o fenoméne, nad ktorým si aj tie najmúdrejšie hlavy lámu hlavy. Nové štúdie ukazujú, že ľuďom z viacerých vyspelých krajín klesá IQ.“

Dana Čapkovičová, moderátorka: „V prvej polovici minulého storočia ľudia múdreli. Nárast priemerného inteligenčného kvocientu bol tak viditeľný, že dokonca dostal vlastné pomenovanie, takzvaný Flynnov efekt. Lenže od 70-tych rokov už ľudom IQ nerastie, ale naopak podľa najnovších štúdii klesá.“

Ján Mečiar: „Nórskym mužom narodeným po roku 1975 kleslo IQ v priemere o 7 bodov.“

Dana Čapkovičová: „No a podobné nelichotivé výsledky publikovali aj v Dánsku, v Británii, vo Francúzsku, Holandsku, Fínsku, a dokonca aj v Estónsku.“

Ján Mečiar: „Podľa predsedníčky Rady Menzy na Slovensku Anny Dojčanovej sa však nedá povedať, že by sme načisto osprostievali.“

Anna Dojčanová, predsedníčka Rady Menzy na Slovensku: „Čo je to inteligencia, nad tým sa zamýšľajú vedci, už vlastne od 18. storočia tak hlbšie a doteraz vlastne to nie je presne zadefinované. Kedysi to bolo napríklad, že inteligencia je schopnosť sa prispôsobiť, ale napríklad, keby nás ako našu civilizáciu niekto vyložil v džungli, možno by neprežila a ten domorodec, čo tam žije, samozrejme je tam schopný prežiť, ten je zjavne inteligentný alebo my sme tí, ktorí máme množstvo vedomostí. Vieme logicky myslieť, vieme spájať súvislosti, takže aj toto je taká trošku zložitejšia otázka.“

Ján Mečiar: „Veľmi zložitá je aj otázka prečo IQ populácie klesá? Jeho nárast v polovici minulého storočia vedci pripisovali lepšej výžive, zdravotnej starostlivosti a lepšiemu vzdelávaniu.“

Dana Čapkovičová: „Jeho pokles sa zas údajne dá pripísať aj tomu, že máme takmer celý svoj život a odpovede na každú jednu otázku. V mobilnom telefóne, ktorý vždy nosíme so sebou a tak sme akosi zleniveli, voči sebe samým aj voči našim deťom, ktorým v najdôležitejšom období ich života nevenujeme dostatok pozornosti.“

Anna Dojčanová: „Čo sa týka celkovo rozvíjania mozgu, tak to je potrebné od narodenia, rozvíjať synapsy v mozgu, aby aj tá inteligencia nakoniec mohla rásť. Takže, keď sa vám narodí dieťa, najhoršie je, keď mu napríklad urobíte celú bielu izbu a nemá tam žiadne stimuly. Tomu novorodencovi už treba dať čo najviac farieb, čo najviac zvukov, čo najviac impulzov.“

Ján Mečiar: „V predškolskom veku už treba deti začať učiť abstraktnému mysleniu. V škole sa viac venovať kritickému mysleniu a porozumeniu ako poučkám.“

Dana Čapkovičová: „No a vyhraté vraj nemáme ani v dospelosti, Janko. O mozog sa treba starať celý život, rovnako ako o telo.“

Anna Dojčanová: „Človek musí trénovať svoj mozog celý život, lebo naozaj, keď ho netrénujete, tak ako netrénujete sval, necvičíte, tak vám atrofuje. Takisto aj ten mozog, keď ho necvičíte, postupne naozaj môže dôjsť k úpadku.“

Dana Čapkovičová: „Dobrou správou ale je, že cvičiť mozog nie je až také náročne ako napríklad odbehnúť polmaratón.“

Ján Mečiar: „Znakom inteligencie je aj zmysel pre humor, takže sa treba veľa smiať a netreba sa zabudnúť hrať.“

Dana Čapkovičová: „Presne tak. Náš mozog totiž okrem kníh, najlepšie precvičia rôzne spoločenské hry a vôbec to nemusí byť šach, ale aj rôzne hádanky a zábavne hry, ktorým sa venujeme intenzívne.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
sociálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač