Asteroid Vesta na oblohe

17. 07. 2018

Z vesmíru k nám priletel druhý najväčší asteroid v našej slnečnej sústave. Naposledy sa priblížila takto blízko k Zemi pred desiatimi rokmi. Asteroid Vesta odborníci označujú ako protoplanéta. Vznikla postupným nabaľovaním vesmírneho materiálu. Vo svojom vnútri má aj kovové jadro.

Televízna stanica Markíza - logo(16. 7. 2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19.00; Marián Ujházy, Jozef Demeter, Jaroslav Zápala, Zlatica Švajdová Puškárová)

Jaroslav Zápala, moderátor: „Z vesmíru k nám priletel takmer na dosah. Druhý najväčší asteroid v našej slnečnej sústave sa takto v Zemi naposledy priblížil pred desiatimi rokmi.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „A dnes máte jednu z posledných možností pozorovať takzvanú Vestu iba voľným okom.“

Jozef Demeter, redaktor: „Toto je asteroid Vesta, ktorý odborníci dnes už označujú ako protoplanéta. Vznikla postupným nabaľovaním vesmírneho materiálu. Vo svojom vnútri má aj kovové jadro.“

Pavol Rapavý, hvezdár, Slovenský zväz astronómov: „Nie je to kruhové teleso, je to vlastne taký trošičku elipsoid, ale tá najdlhšia stránka má 570 kilometrov.“

Jozef Demeter: „Vesta, ktorú objavili pred viac ako dvomi storočiami, je najjasnejším objektom v takzvanom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.“

Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice: „Asi 43 % slnečného svetla sa odráža od jej povrchu. Vysvetľuje sa to vysokým obsahom vodíka, čiže hydrátov.“

Pavol Rapavý: „Môžeme to vidieť aj voľným okom, ale nevýhoda v tom je, že nachádza sa vlastne na pozadí Mliečnej cesty, takže tých slabých hviezd je tam veľa. Ale pomocou hviezdnej mapky by to išlo.“

Jozef Demeter: „K Veste sa pred siedmimi rokmi dostala aj sonda Down, ktorá ju rok skúmala a potom sa vybrala k planétke Ceres. Toto sa predtým žiadnej inej sonde nepodarilo.“

Ján Baláž: „Urobila množstvo skvelých detailných záberov a fyzikálnych analýz povrchu tejto protoplanéty, no a sú to určite cenné informácie ohľadom vzniku našej slnečnej sústavy.“

Jozef Demeter: „Povrch Vesty je 16-krát väčší ako povrch Slovenska. Keby vraj nebolo Jupitera, ľahko sa z nej mohla stať riadna planéta slnečnej sústavy.“

Ján Baláž: „Protoplanéty postupne nabaľovali materiál, ale Jupiter svojou gravitáciou veľmi ovplyvnil tento celý (…) proces a v súčasnosti astronómovia dokonca tvrdia, že Veste hrozí aj rozpad, pretože má pomerne hlboké praskliny a nie je celkom stabilná.“

Jozef Demeter: „To však môže trvať milióny rokov. Takto blízko ako teraz bude vesta k Zemi až o 20 rokov.“

Daniela Rapavá, astronomička, Slovenský zväz astronómov: „Z času na čas sa objavia také vesmírne udalosti, ktoré by sme nemali premeškať, lebo sa už nezopakujú tak skoro a je to vždy zážitok vidieť niečo tak výnimočné.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, astronómia, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač