Čo znamená bezzásahovosť pre vodné toky?

26. 07. 2018

Dokáže si les ako taký poradiť s prívalovými dažďami? Respektíve, do akej miery ešte teda dokáže tú vlahu pohltiť? Rozhovor s Ladislavom Holkom, hydrológom, Ústav hydrológie Slovenskej akadémie vied.

logo Rádio Slovensko(24. 07. 2018; Rádio Slovensko; K veci; 18:18; Soňa Weisová/Soňa Weisová)

Soňa Weissová, moderátorka: „Rozvodnené potoky, podmyté a zničené mosty, škody na turistických chodníkoch, ktoré viaceré uzavreli, a evakuácia turistov. Aj takto to vyzeralo minulý týždeň po silných dažďoch vo Vysokých Tatrách, kde rátali státisícové škody a kde dodnes odstraňujú následky silných dažďov. Lesníci sa teraz sporia s ministerstvom životného prostredia, čo povodne spôsobilo. Či to, že sa v územiach nemôže ťažiť, alebo silný dážď. Otvorili tak otázku, čo znamená bezzásahovosť pre vodné toky a zvyšuje alebo znižuje riziko povodní? Tému sme popoludní rozoberali s hydrológom Ladislavom Holkom z ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied.“

Ladislav Holko, hydrológ, Ústav hydrológie Slovenskej akadémie vied: „Ak niekde spadne veľa dažďa za krátky čas, výsledkom je vždy veľké zvýšenie prietokov. Podľa našich meraní zo Západných Tatier dochádza ku kulminácii, to znamená k maximálnemu prietoku po daždi približne do dvoch dní. Ale to, či dážď spôsobí aj povodeň, to znamená, či sa rieka vyleje z koryta a spôsobí nejaké škody, to už znamená od mnohých ďalších faktorov a nie je také jednoduché to predpovedať. Vzťah lesa a povodní je predmetom skúmania už vyše sto rokov a určite sa mu venovali aj naši lesníci. Či existuje nejaký výskum venovaný konkrétne tomu, či bezzásahovosť zvyšuje alebo znižuje riziko povodní, neviem o ňom. Počul som, že niektorých kolegov táto otázka zaujíma.“

Soňa Weissová: „Ochranári si myslia, že popadané stromy absorbujú viac vody ako vyrúbaná plocha a že les si poradí sám. Lesníci zasa vidia príčinu povodní v tom, že v bezzásahových zónach nemohli ťažiť odumreté drevo, čím by podľa nich les mohli zachrániť a ten by potom mohol plniť vodozádržnú funkciu napríklad svojím koreňovým systémom. Na druhej strane teda môže naopak činnosť lesníkov pomáhať lesu a vodným tokom tým, že sa starajú o tú skladbu lesa, alebo že sú napríklad tie rieky čistejšie?“

Ladislav Holko: „Podľa môjho názoru odumretý les v povodí to znamená na svahoch, nie v korytách tokov určite nie je príčinou povodne a verím tomu, že činnosť lesníkov, pod ktorou rozumiem nielen to, že sa les rúbe, ale sa aj vysádza a hospodári sa v ňom, stará sa oň, je určite dobrá a pomáha aj lesu, aj vodným tokom. Len v posledných rokoch ako vyzerajú tie lesy, by sme mali v podstate si uvedomiť a zabezpečiť to, aby to takto zostalo aj do budúcnosti a aby tých našich lesov neubúdalo a aby boli zdravé. Bolo by pekné, keby v tejto otázke lesníci a ochranári našli nejakú spoločnú reč a vedeli by dohodnúť postup, ako to zabezpečiť. Nejaké hádky skôr to pokazia, ako pomôžu.“

Soňa Weissová: „Podobný pohľad má aj chatár z Reinerovej chaty Peter Petras, ktorý v denníku SME hovoril o tom, že celý spor medzi lesníkmi a ochranármi je zbytočný. Poukázal skôr na to, že niekoľko rokov sa nenašiel nikto, kto by odpratal mŕtve stromy z koryta Studeného potoka. Dalo by sa prívalovým povodniam zabrániť tým, ak by bol les možno obhospodarovaný inak? Má na toto vplyv?“

Ladislav Holko: „Nepoznám stav korýt našich riek v chránených územiach. Ale v prípade týchto minulotýždňových povodní podľa môjho názoru nešlo o prívalovú povodeň. Prívalová povodeň je totiž taká, ktorá je spôsobená tým, že za krátky čas padne veľmi veľké množstvo zrážok. To znamená intenzívny dážď a minulý týždeň nastala taká situácia, že pršalo niekoľko dní. Bola dosť vysoká vlhkosť pôdy. Podľa údajov, ktoré som videl od kolegov z Ústavu vied o Zemi. Do takejto situácie prišiel dnes s mimoriadne veľkým množstvom zrážok, ak mám správne údaje, tak dokonca v Tatranskej Javorine to bolo stopäťdesiat milimetrov zrážok za jeden deň. To je množstvo, ktoré padne často aj na vlhkých miestach za jeden mesiac. Čiže ak je takáto situácia, tak potom úloha lesa, aký je tam les, či je obhospodarovaný tak alebo tak, je relatívne malá v porovnaní s tým obrovským množstvom zrážok, ktoré prišlo.“

Soňa Weissová: „A existujú typy lesov, ktoré sú schopné absorbovať aj takéto väčšie zvýšené množstvo vody?“

Ladislav Holko: „Všeobecne podľa našich údajov a podľa údajov, ktoré poznám z literatúry, zdravý les dokáže zachytiť okolo štyridsať až šesťdesiat milimetrov dažďa. Samozrejme les to nie sú len stromy, je to aj lesná pôda, ktorá je mimoriadne efektívna. Čo sa týka samotných korún stromov, tie môžu zachytiť päť až desať milimetrov dažďa. Takže ak naprší stopäťdesiat milimetrov, väčšina toho dažďa prejde vlastne na tú pôdu do lesa. Pôda v lesoch je veľmi kamenitá. Čím väčší obsah kameňov, tým rýchlejšie tam voda pretečie cez tú pôdu. To znamená, že ja neviem o takom lese, ktorý by dokázal zachytiť vlastne také množstvo zrážok bez toho, aby nevznikla nejaká problémová situácia. Podľa našich poznatkov a meraní v horských oblastiach sa stáva, že aj keď sú denné úhrny zrážok okolo sto milimetrov, nemusí tam vzniknúť problém. V podhorských oblastiach je táto hraničná hodnota, ak by sme ju tak chceli nazvať, o niečo menšia, možno šesťdesiat – osemdesiat milimetrov.“

Soňa Weissová: „Podľa niektorých údajov vo Vysokých Tatrách stúpla priemerná teplota za ostatných šesťdesiat rokov o približne pol stupňa. Nad pohorím je preto teda viac vodnej pary, ktorá sa vyzráža a padne na zem v podobe silných prívalových dažďov. Už sme to naznačili. Dokáže si les ako taký poradiť teda s prívalovými dažďami? Respektíve, do akej miery ešte teda dokáže tú vlahu pohltiť?“

Ladislav Holko: „Všeobecne les v dlhodobej mierke pomáha k zlepšovaniu odtoku. Vytvárajú sa tam podmienky, že odtok sa spomaľuje. Môže relatívne viac vody presakovať do hlbších vrstiev. Vytvárajú zásobu, ktorá dotuje potom vodné toky v suchom období. Ale pokiaľ sa jedná o povodeň, to znamená, že relatívne v krátkom množstve príde veľké množstvo vody zo zrážok, respektíve prívalovú povodeň, čo je výslovne definované ako veľmi intenzívne zrážky v krátkom čase, tak tam tá úloha lesa je veľmi limitovaná.“

Soňa Weissová: „Uzatvára Ladislav Holko, hydrológ z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied. Ďakujem vám za rozhovor.“

Ladislav Holko: „Ďakujem aj ja, dopočutia.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
poľnohospodárske vedy, lesníctvo a rybárstvo

Odbory vedy a techniky:
Pôdohospodárske vedy

Tlač