Sťažnosti na pôde WTO

18. 07. 2018

Rozhovor s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied o pravidlách fungovania Svetovej obchodnej organizácie, nakoľko spory medzi významnými ekonomikami sveta naberajú na obrátkach.

logo Televíznej stanice TA 3(17. 07. 2018; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R / Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Spory medzi významnými ekonomikami sveta naberajú na obrátkach. Pribúdajú sťažnosti na pôde Svetovej obchodnej organizácie. To všetko v čase, keď Menový fond varuje, že protekcionizmus môže ohroziť rast svetovej ekonomiky. O týchto témach sa budem teraz rozprávať s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied, ktorý prijal pozvanie k nám do štúdia. Pán Baláž, prajem príjemný dobrý deň, vitajte."

Vladimír Baláž, prognostik, SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem.”

Marek Mašura: „Opakovane sme tu v našom štúdiu komentovali vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý obviňoval Čínu z neférových obchodných praktík. Včera vyslala Spojeným štátom jasný odkaz hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Poďme si ju vypočuť.”

Hua Chunying, hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí: „Ako všetci vieme, Spojené štáty sú hlavným tvorcom pravidiel svetového obchodu. Americký dolár je zas hlavnou účtovnou menou v medzinárodnom obchode. Čína sa neskôr stala súčasťou medzinárodného obchodu a neskôr aj prijala pravidlá Svetovej obchodnej organizácie. Kto uverí, že tvorcovia pravidiel ich vytvárajú iba preto, aby boli prospešné pre ostatných, a nie pre samotných tvorcov?”

Marek Mašura: „Tak, pán Baláž, teraz máte priestor na reakciu. Ako sme počuli, Čína pripomenula Spojeným štátom, že oni vlastne stáli pri zrode Svetovej obchodnej organizácie, a oni vlastne vytvárali pravidlá medzinárodného obchodu.”

Vladimír Baláž: „No, je to naozaj tak. Tá súčasná Svetová obchodná organizácia WTO je nejakou následníčkou Svetovej dohody o voľnom obchode a clách, tzv. GATT, ktorá vznikla ešte v roku 1948, a skutočne vtedy to boli tie najbohatšie štáty sveta, najmä Spojené štáty americké, ktoré vytvorili tie pravidlá, a samozrejme ich vytvorili jednak tak, aby im boli výhodné, ale samozrejme ich vytvorili aj vzhľadom na nejakú ekonomickú situáciu a na nejakú vyspelosť ekonomiky, aká v tom roku 1948 vládla. Ja by som si tu dovolil tú Svetovú obchodnú organizáciu prirovnať k nejakému vzťahu k manželstvu, keď uzavriete manželstvo, tak vstupujete za určitých podmienok, keď je svet okolo vás v určitom stave a vy máte určité ideály, no a potom sa svet okolo vás vyvíja, vy sa vyvíjate, všetko sa mení, a pokiaľ vy sa dokážete prispôsobiť, tak je všetko v poriadku, ale zase, keď ten vzťah je nejaký taký rigidný, tak potom to vedie do problémov. A to je niečo, to, čo vidíme teraz v tejto Svetovej obchodnej organizácii.”

Marek Mašura: „Tak povedzme si, čo sa od roku 1948 zmenilo, ako ten medzinárodný obchod funguje v súčasnosti, ako by sa možno mali tie pravidlá Svetovej obchodnej organizácie upraviť.”

Vladimír Baláž: „Tak tá súčasná podoba Svetovej obchodnej organizácie pochádza z roku 1994, vtedy ju vlastne v dnešnej podobe zakladalo 124 krajín, dnes je tam 164 krajín sveta, čiže skutočne skoro každý, kto vo svete obchoduje, tak v tejto organizácii je. A tie krajiny sú členmi tejto organizácie preto, pretože tá organizácia je založená na tzv. multilaterálnom princípe, to znamená, veľké množstvo krajín sa dohodne na nejakom jednom kódexe princípov v zahraničnom obchode, to znamená, že si dohodnú nejaké hlavné pravidlá, na základe ktorých sa obchoduje, čiže nemusia vyjednávať každý s každým, že Slovensko nemusí vyjednávať s Argentínou, Argentína nemusí vyjednávať s Nepálom, všetci si prijmú nejaký taký kódex, ale samozrejme tá realita je vždy, jak to manželstvo, je, povedzme, komplikovanejšie ako nejaké pravidlá, tak preto pri tej Svetovej obchodnej organizácii tam funguje tzv…., to by sme mohli preložiť ako nejaký rozhodcovský súd, ktorý rieši také nejaké aktuálne spory, ktoré sa predsa len vyskytnú, čo je pri 164 členoch úplne normálne.”

Marek Mašura: „To ma zaujíma, ako často sa tieto spory vyskytli, ako často podáva niektorá krajina na tú druhú spomedzi Organizácie svetového obchodu nejakú sťažnosť.”

Vladimír Baláž: „No, je to veľmi bežné, a dokonca musím povedať, že aj veľmi normálne, tak ako aj v bežnom živote, alebo v tom manželskom vzťahu sa vám vyskytnú nejaké problémy, alebo otázky, ktoré potrebujete prediskutovať, tak je celom prirodzené, že aj v tom medzinárodnom obchode, ktorý je veľmi rozsiahly a komplikovaný, a je tam omnoho viac položiek a omnoho viac druhov tovaru ako v roku 1948, pretože ten život ďaleko predbieha vždycky nejaké pravidlá, tak tých námetov na diskusie je veľa, a konkrétne od roku 1994, keď sa založila WTO, do roku 2016, čo máme také komplexné štatistické údaje, tak bolo podaných 551 sťažností na porušenie pravidiel v obchode, a podalo ich 124 krajín z celkových 164, čiže viac ako dve tretiny účastníkov WTO sa sťažovalo na nejakého iného partnera.”

Marek Mašura: „Takže sťažnosti nie sú ničím neobvyklým.”

Vladimír Baláž: „Nie je to úplne normálne, je to nejaká forma diskusie, ktorá vlastne ako keby dobieha tu rigidnosť pravidiel, ktoré predsa len nestíhajú za tým čerstvým vývojom v zahraničnom obchode. Treba povedať, že obrovská väčšina týchto diskusií sa rieši nejakým zmierlivým spôsobom, že tie strany sa nejako dohodnú na tom rozhodcovskom súde, a väčšinou teda rešpektujú. Zatiaľ z tých 551 známych tých dišpút na tom rozhodcovskom súde sa jedno percento skončilo obchodnou vojnou, čiže pravidlom je dohoda, nie jej porušenie.”

Marek Mašura: „Čo krajiny najčastejšie riešili, na čo sa najčastejšie sťažovali?”

Vladimír Baláž: „No, keď si pozrieme takú tú štruktúru z hľadiska nejakého odvetvového hľadiska, tak vidíme, že najčastejšie sa sťažujú na dovoz a vývoz poľnohospodárskych produktov, potravín. To jej úplne normálne, pretože potravinársky sektor a poľnohospodárstvo vôbec, to je sektor, ktorý si každý štát tak veľmi chráni…”

Marek Mašura: „Dnes je to aktuálna téma, veľa sa o tom hovorí aj na Slovensku.”

Vladimír Baláž: „Je to presne tak. My sme okrem toho, že sme vo WTO, sme samozrejme členmi Európskej únie, čiže platia pre nás ešte také nejaké ďalšie pravidlá o tom voľnom obchode, ale keď sa na to tak pozrieme, tak naši farmári síce dostali dotácie, ale tie sú podstatne menšie, ako dostali francúzski a nemeckí farmári, ktorí jednak boli omnoho skorej pri vzniku Európskej únie, ako sme boli my, a jednak samozrejme ich lobbing bol silnejší. No a keď si zoberiete, že chcete dovážať napríklad potraviny, napríklad múku, keby ste chceli dovážať múku z Mexika, teda do Francúzska, tak hneď vám tam začnú vyskakovať všelijaké tarifné, colné, aj necolné prekážky, hneď by tam boli nejaké pokusy, musela by sa napríklad testovať vo francúzskom laboratóriu, čo by mohlo trvať pol roka, kým by to tých Mexičanov neomrzelo, a tam je spústa iných možností, ako toho konkurenta v zahraničnom obchode vyradiť aj bez toho, aby ste teda proste na tie jeho tovary museli uvaľovať nejaké clá. Clá to je skutočne len taká posledná možnosť, celkom viditeľný kyjak, v skutočnosti v tom zahraničnom obchode existujú omnoho také nebezpečnejšie a omnoho efektívnejšie pravidlá, ako znemožniť konkurenta.”

Marek Mašura: „Vy ste povedali, že clá je taká posledná možnosť, ale je to aktuálna možnosť, keďže to je, tieto clá sú v podstate témou posledných mesiacov. Môžeme odhadnúť, ako môžu tieto sťažnosti, ktoré podala Európska únia na Washington, Peking na Washington a Washington zase naopak na svojich obchodných partnerov, ako to môže celé dopadnúť?”

Vladimír Baláž: „No, zase sa vráťme k tomu, že tých členov je tam 164 vo WTO, a oni, tí členovia sú veľmi rôzni. Je tam od malej krajiny ako Slovensko cez stredne veľké krajiny, ako je, povedzme, Rusko, až po skutočne veľké krajiny, ako je Čína. A je celkom prirodzené, že tie veľké krajiny majú ďaleko väčšie slovo a tie obchodné spory medzi veľkými krajinami, povedzme, medzi USA a Čínou, alebo, povedzme, USA a Európskou úniou, rezonujú úplne inak, ako keby sa hádalo Maroko s Alžírskom. To by si v podstate aj málokto všimol. Čiže naozaj tieto spory sa skutočne týkajú dvoch veľkých obchodných mocností, a sú preto vnímané aj omnoho nebezpečnejšie pre zahraničný obchod, ako sú, povedzme, tie bežné dišputy, ktoré sa odohrávajú.”

Marek Mašura: „Čiže bude tu teda väčší tlak, aby sa tento spor urovnal, alebo nie?”

Vladimír Baláž: „Bude nielen väčší tlak, aby sa tento spor urovnal, ale takisto to vytvára aj mnoho také väčšie riziko pre ďalšie existovanie Svetovej obchodnej organizácie, pretože nakoniec si niektoré tie veľké krajiny, či už to bude Čína, ale najmä Spojené štáty americké položia zásadnú otázku, či pre nich samotných je ešte WTO výhodný model fungovania…”

Marek Mašura: „Trump už pohrozil vystúpením.”

Vladimír Baláž: „Áno, a to je niečo, čo bolo proste nepredstaviteľne ešte aj pred, aj v samotných Spojených štátoch amerických, aby niekto spochybňoval takú základnú vec, ako je voľný obchod v globálnom merítku. Ako všetci ekonómovia vám povedia, že globálny obchod je veľmi dobrá vec, že to skutočne prospieva v konečnom dôsledku každej krajine, aj tým chudobným, ale kým sa k tomu konečnému dôsledku prepracujete, tak sú určité fázy, keď niektoré odvetvia vo vašej ekonomike trpia, keď sú náhle vystavené nejakým obrovským dovozom za lacné peniaze napríklad z Číny, tak napríklad lacné dovozy z Číny, ktoré sa týkali elektroniky, ale aj ocele a iných tovarov, tak zničili veľkú časť amerického priemyslu, a to boli práve tí robotníci, ktorí v tomto priemysle pracovali, ktorí sa potom stali najvernejšími voličmi Donalda Trumpa.”

Marek Mašura: „Keď už hovoríme o tom hypotetickom vystúpení Spojených štátov z WTO, tak stretol som sa aj s názorom, že nie všetky krajiny majú rovnaké výhody, alebo nie pre všetky krajiny je členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii takou výhodou, ako pre ostatné, povedzme, že malé krajiny, ťažia z tohto členstva viac, a veľké krajiny, povedzme, ako Spojené štáty a Čína, už menej. Je to pravda podľa vás?”

Vladimír Baláž: „Do istej miery je to pravda. Zoberte si, že my sme malá krajina, ktorá má 5,5 milióna obyvateľov, a my sme životne závislí na zahraničnom obchode, nás zahraničný obchod dosahuje 96 percent HDP. A teraz si predstavte, že my by sme mali vyjednávať bilaterálne dohody s tými ostatnými 163 členmi WTO, však to by sme sa nedojednali ani za dvesto rokov. Čiže pre nás je teda výhodné nejaký taký strešný mechanizmus, ktorý nastaví tie pravidlá pre všetkých rovnako, pretože jednak sme malá krajina, jednak sme veľmi otvorená, naša vyjednávacia pozícia, si povedzme veľmi otvorene, je slabá. Úplne iná pozícia je napríklad pri Spojených štátoch amerických, ktoré sú ešte stále najväčšia ekonomika sveta, a ktoré nie sú veľkým vývozcom. Amerika vyváža sem 12 percent HDP, my 96 percent, oni 12, čiže pre nich ten zahraničný obchod nie je až taký dôležitý, pretože oni majú obrovský domáci trh, oni si v podstate vyrobia a spotrebujú väčšinu toho, čo potrebujú doma. Na druhej strane im sa otvoril obrovský deficit najmä v obchode s Čínou, pretože Čína naozaj vyrába tie tovary lacno, vo veľkých ako množstvách, a to je pre americkú ekonomiku problém. Čiže oni keby vystúpili z WTO a uzatvorili nejaké bilaterálne dohody s takými hlavnými partnermi, ako je Kanada, Mexiko, alebo aj so samotnou Čínou, ale na už úplne iných pravidlách, tak v takom krátkodobom výhľade by na tom možno zarobili, ale v krátkodobom výhľade, lebo v dlhodobom výhľade ten voľný globálny obchod je asi to najlepšie, čo môžme na svete mať.”

Marek Mašura: „O pravidlách fungovania Svetovej obchodnej organizácie som sa rozprával s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied. Pán Baláž, ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas na moje otázky."

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač