Úplné zatmenie Mesiaca

30. 07. 2018

Na Slovensku budeme môcť pozorovať najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí a astronómovia predpovedajú, že farbou bude pripomínať červený rubín.

logo Rádio Slovensko(27. 07. 2018; Rádio Slovensko; K veci; 18:18; Soňa Weisová/Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Na nebi sa dnes odohrá výnimočné astronomické divadlo. Na Slovensku budeme môcť pozorovať najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí a astronómovia predpovedajú, že farbou bude pripomínať červený rubín. Tento jav sa začne približne o dve hodiny, teda o pol deviatej večer. Úplné zatmenie bude o dvadsiatej druhej hodine dvadsiatej druhej minúte a skončí sa až o polnoci, teda po polnoci. Okrem Mesiaca bude možné pozorovať aj Mars, ktorý bude k Zemi najbližšie za posledných pätnásť rokov. Čím je dnešné zatmenie výnimočné? Soňa Weissová sa o tom rozprávala s astronómom Júliusom Kozom z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.“

Július Koza, astronóm Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied: „No, je to veľmi zaujímavý astronomický úkaz a výnimočný, pretože nastáva veľmi vzácne, a naviac tento úkaz bude sprevádzať veľmi pekné postavenie planét na oblohe, ktoré môže aj bežná verejnosť obdivovať. Mimoriadne nápadný bude práve Mars, ktorý bude žiariť pomerne blízko pri Mesiaci.“

Soňa Weissová, redaktorka: „A bude to možné pozorovať voľným okom, alebo budú musieť pozorovatelia a ľudia, ktorí majú radi astronómiu použiť nejaký ďalekohľad alebo niečo podobné?“

Július Koza: „K pozorovaniu tohto úkazu nie je potrebná žiadna špeciálna astronomická technika. Stačí len naozaj nerušený výhľad nad južný, prípadne juhovýchodný obzor. Pozorovanie celého úkazu môže veľmi spríjemniť obyčajný turistický alebo poľovnícky ďalekohľad najlepšie umiestnený alebo najlepšie upevnený na nejakom pevnom statíve.“

Soňa Weissová: „Toto zatmenie Mesiaca by mohlo mať takú nejakú červenkastú farbu. Sú všetky tie zatmenia Mesiaca rovnaké, alebo sa niečím odlišujú? Teda okrem dĺžky, teda tým jasom, alebo farbou.“

Július Koza: „Farba Mesiaca vo fáze úplného zatmenia je ovplyvnená práve stavom vysokých vrstiev atmosféry práve v tom čase, kde na Zemi vychádza a zapadá Slnko. Pretože ranné a večerné zore ovplyvňujú farbu, hustotu a dá sa povedať svetelné vlastnosti zemského tieňa, práve stupeň ich zaprášenosti, obsah aerosólov vo vysokých vrstvách zemskej atmosféry spôsobujú rozptyl slnečného svetla a to dodáva Mesiacu v čase úplného zatmenia aj jeho charakteristického zafarbenie.“

Soňa Weissová: „A môže mať aj iní to zafarbenie, ako teda to poznáme? Väčšinou je to sivé alebo biele a teraz by teda mohlo byť červené.“

Július Koza: „Toto je základné spektrum farieb, ktoré môžeme počas úplného zatmenia Mesiaca pozorovať, ale je možné si všimnúť nepatrné zmeny v odtieni či už na okraji zemského tieňa, ktoré môže prechádzať od šedej cez tyrkysovú až po veľmi tmavočervenú až hnedú v čase úplného zatmenia počas maximálnej fázy.“

Soňa Weissová: „Má pozorovanie týchto zatmení Mesiaca význam aj pre vedcov? A ak áno, tak aký?“

Július Koza: „Dlhodobými pozorovaniami týchto zatmení sa v minulosti určovala štruktúra vysokých vrstiev zemskej atmosféry, stupeň jej zaprášenia a momentálne neviem o nijakom špecializovanom programe, ktorý by sa venoval tomuto pozorovaniu. V každom prípade kolega, ktorý v minulosti pracoval na našom astronomickom ústave, ma upozornil, že by dokázal vedecky zhodnotiť kvalitné fotometrické a spektroskopické pozorovania tohto zatmenia.“

Soňa Weissová: „Ešte jedna posledná otázka, taká laická. Niekedy na oblohe môžeme pozorovať, že Mesiac je obrovský, taká obrovská guľa. Je to spôsobené tým, že ako blízko alebo ďaleko ten Mesiac aktuálne sa nachádza v postavení k Zemi? Alebo má to nejaký špeciálny astronomický názov a pozoruje sa to?“

Július Koza: „Tento jav je známy ľudstvu už dá sa povedať takmer tisícročia. A je to výsostne optickým klamom, ktorým sa už zaoberali aj starí grécki astronómovia. Pokiaľ viem, na túto tému boli napísané samostatné monografie a knihy, ale uspokojivú odpoveď na to, prečo ľudské vedomie vníma vesmírne objekty keď sú blízko pri horizonte uhlovo podstatne väčšie, ako keď sú veľmi vysoko nad horizontom, zatiaľ nemáme. V každom prípade každý pozorovateľ oblohy vesmíru tento optický klam pozná, ale je to len spôsob nášho vnímania objektov, ktoré sú blízko nad horizontom a v čase vysoko nad horizontom, keď náš zrak nemá žiadne oporné body v predmetoch, ktoré bežne pri každodennom živote máme.“

Marta Jančkárová: „Uzatvára astronóm Július Koza z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

 

 

 

Kľúčové slová:
astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač