Klimatické zmeny

05. 09. 2018

Vyzerá to tak, že na väčšine územia bude toto leto štvrté najteplejšie v histórii meteorologických meraní. No a pokiaľ sa nič nezmení, do konca storočia bude pod Tatrami klíma ako je dnes na juhu krajiny a Podunajská nížina bude niesť niektoré znaky subtropického pásma. To sú slová klimatológa Milana Lapina. A práve o tejto téme a aj o tom, ako sa nám mení klíma a aké to má dosahy na kvalitu života, ako sa menia fauna a flóra bude rozhovor s Milanom Lapinom, klimatológom.

 logo Rádio Slovensko(04. 09. 2018; Rádio Slovensko; Z prvej ruky; 12:30; Branislav Dobšinský/Branislav Dobšinský)

Branislav Dobšinský, moderátor: „Vyzerá to tak, že na väčšine územia bude toto leto štvrté najteplejšie v histórii meteorologických meraní. August mal odchýlku štyri stupne Celzia od dlhodobého priemeru. Júl mal odchýlku 2,6 stupňa. No a pokiaľ sa nič nezmení, do konca storočia bude pod Tatrami klíma ako je dnes na juhu krajiny a Podunajská nížina bude niesť niektoré znaky subtropického pásma. To sú slová Milana Lapina, klimatológa. A práve o tejto téme a aj o tom, ako sa nám mení klíma a aké to má dosahy na to, ako sa tu bude žiť, ako sa povedzme menia fauna a flóra budeme hovoriť teda s Milanom Lapinom, klimatológom. Dobrý deň.“

Milan Lapin, klimatológ: „Dobrý deň.“

Branislav Dobšinský: „A Ľubomírom Vidličkom zo Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň aj vám.“

Ľubomír Vidlička, Slovenská akadémia vied: „Dobrý deň.“

Branislav Dobšinský: „No a pekný deň od mikrofónu želá aj Braňo Dobšinský a vítam vás opäť v prvej ruke. Takže pán Lapin, zažili sme to, keď sme boli tu na Slovensku, pokiaľ sme neboli v cudzine na dovolenke, že v podstate ako keby zmizla jar a okamžite po zimách prišli prišiel teplý apríl, vlny horúčav, dlhodobé vlny horúčav, ktoré potom vystriedali veľké búrky. Toto je tá klimatická zmena, o ktorej sa hovorilo, hej?“

Milan Lapin: „No ťažko povedať, že podľa jedného roku hodnotiť klimatickú zmenu. My to skôr hodnotíme tak, že po roku 1990 sme na Slovensku nemali ani jedno studené leto. Dokonca všetky letá boli teplejšie ako bol dlhodobý priemer z dvadsiateho storočia. To znamená zo storočného obdobia 1901 2000. Čiže to je klimatická zmena, že sa nám v podstate zvýšila teplota vzduchu.“

Branislav Dobšinský: „Čiže máme si na toto zvyknú na takúto podobu liet ako ho vidíme?“

Milan Lapin: „Áno. Čiže aj v minulosti sa vyskytlo, že občas bolo horúce leto.“

Branislav Dobšinský: „Áno.“

Milan Lapin: „Síce nie také horúce ako máme tohto roku alebo v minulom roku, ale bolo vzápätí vystriedané chladnejším, studeným letom, a tak to kolísalo. Proste u nás je klíma premenlivá. Čiže raz máme teplejšie, raz chladnejšie leto. Lenže po roku 1990 všetky letá sú akosi teplé. A tomu sa už prispôsobuje aj vegetácia, čiže aj organizmy, ktoré žijú na našom Slovensku a samozrejme tomu sa musia prispôsobiť aj iné odvetvia ľudskej činnosti, pretože to sú podstatne odlišné podmienky, aké sme poznali v mojej mladosti, teda nielen…“

Branislav Dobšinský: „Aj v mojej.“

Milan Lapin: „… v päťdesiatych rokoch. A ešte keď sa pozrieme ďalej dozadu, tak na začiatku dvadsiateho storočia boli letá podstatne podstatne chladnejšie. Dokonca na severnom Slovensku občas nedozrelo obilie, ani v takých lokalitách ako je Poprad alebo Liptovský Mikuláš, hej. A vôbec nemohli pomýšľať nad tým, že by pestovali tam teplomilné plodiny, tak ako teraz.“

Branislav Dobšinský: „Áno. Teraz som si práve spomenul. Tiež sme pred reláciou sme sa o tom rozprávali, že svojho času nejaký podnikateľ, ak si dobre pamätám, chcel pestovať pomaranče v Poprade. No a dnes si čítam, a znelo to veľmi bizarne, si čítame aj titulky, že nebezpečné kliešte z Afriky prenikli až na sever od Álp alebo že sem doputovali nejaké raky z tropických pásiem. Čiže dá sa povedať, že ako sa mení klíma, tak sem sa presúvajú aj živočíchy, teda fauna aj flóra z tých miernejších teda horúcejších pásiem, hej?“

Ľubomír Vidlička: „Áno, najmä zo Stredomoria sa presúvajú. Samozrejme, že kde sú podmienky také ako momentálne sa ukazuje na Slovensku, čiže omnoho teplejšie a suchšie. I keď tie druhy, čo ste spomínali, u tých sa nedá nepovedať, že by k nám doputovali. Samozrejme tropické druhy k nám nedoputovali, ale skôr sú prenesené. Tým, že je aj ten transport omnoho väčší ako bol kedysi.“

Branislav Dobšinský: „Ale dokážu tu prežiť. To je to kľúčové.“

Ľubomír Vidlička: „Áno. Ono sa prenášali samozrejme aj kedysi, ale teraz je situácia taká, že aj tie teplomilné druhy, ktoré sa k nám dostanú, tak omnoho častejšie prežívajú, dokážu sa rozmnožovať, dokážu prezimovať a teda znova založiť ďalšiu…“

Branislav Dobšinský: „Toto je ale tá kľúčová otázka znie, že ten systém, čo tu máme, to je nejaký ekosystém, hej ktorý je nastavený celé tisícročia, tou evolúciou sa nejako vyvinul a zrazu do toho vpadnú zvieratá alebo teda rastliny, fauna, flóra, ktorá sem nepatrila, nepatrí. A to môže ten ekosystém úplne rozbiť, nie?“

Ľubomír Vidlička: „No robí to veľké škody. Dnes som aj čítal, že čo sú niekoľko desiatok miliardové škody v rámci Európy, čo spôsobujú tieto invázne druhy. Je ich registrovaných momentálne okolo 1500 v Európe. Tých inváznych druhov samozrejme je omnoho viacej, ale tie, ktoré by sme mohli tak definovať, že nielen že sú invázne, ale uchytia sa tu, rozmnožujú sa tu a…“

Branislav Dobšinský: „Môžu takpovediac vyštípať tie pôvodné druhy?“

Ľubomír Vidlička: „Mnohokrát vytlačia práve tie pôvodné druhy. Samozrejme tým, že jednak už to samo osebe, že majú ten invázny potenciál, že dokážu teda prenikať do nových území a nájsť si tam nejaké to svoje prostredie, tak už to samo osebe ich robí nejaké konkurencieschopnejšie oproti tým našim druhom, ktoré potom vytláčajú. A treba rátať aj s tým, že pre naše druhy tu začne to prostredie byť viac-menej nevyhovujúcejšie. Čiže tie by sa skôr mali posúvať smerom…“

Branislav Dobšinský: „Smerom hore.“

Ľubomír Vidlička: „Na sever.“

Branislav Dobšinský: „Pán Lapin, ďalším takým faktorom, ktorý sa nedal nevšimnúť povedzme počas tohto leta, sú tie dlhodobé vražedné suchá. Proste nezaprší a nezaprší, a potom keď zaprší po veľmi dlhej dobe, tak sú príšerné búrky. To je tiež vec, na ktorú si máme zvyknúť?“

Milan Lapin: „Počítame v scenároch aj s takýmto režimom počasia. Totiž v minulosti v lete u nás sa vyskytovali takzvané trvalé dažde, čiže krajinské dažde. Súviselo to s tým, že polárna frontálna zóna bola južnejšie a častejšie nás zasahovali cyklóny alebo fronty, z ktorých pršalo pomaly, potichu, dlhšie. Teraz polárna frontálna zóna je posunutá ďalej na sever, čo má svoje opodstatnenie. A dostali sme sa do takého pásma, kde prevládajú konvektívne zrážky, to znamená zrážky formou prehánok a búrkových lejakov a tie sú rozmiestnené veľmi nepravidelne. To znamená, častokrát sa stane, že na vzdialenosť niekoľkých kilometrov nespadne nič alebo 100 milimetrov, čo je typické pre teplé pásmo alebo teplejšie pásmo mierneho klimatického pásma. Takže s týmto musíme počítať. Súvisí to s tým, že otepľuje sa Arktída. Arktída sa oteplila už o tri stupne Celzia za posledných sto rokov, čo je pomerne veľa, pretože globálne sme sa oteplili, o jeden stupeň Celzia v strednej Európe o dva stupne a Arktída o tri stupne. Počíta sa s tým, že do konca tohto storočia sa Arktída môže otepliť o ďalších štyri až päť stupňov Celzia. To znamená, že to množstvo studeného vzduchu, ktoré tam sa bude stále zmenšovať a zmenšovať a vlastne polárna frontálna zóna, čiže to pásmo zrážok bude postupovať na sever a my sa predovšetkým v lete dostaneme do blízkosti toho stredomorského pásma, ktoré je typické tým, že tam je dlhé obdobie bez zrážok alebo s malými zrážkami. Napríklad v severnej Afrike neprší osem mesiacov.“

Branislav Dobšinský: „Takisto hovoríte, čo som zacitoval v úvode, že ak sa nič nezmení do konca storočia, Podunajská nížina bude niesť niektoré znaky subtropického pásma?“

Milan Lapin: „No nebude to celkom ako subtropické pásmo. V lete sa to bude blížiť charakteru subtropického pásma dajme tomu severného Talianska. No samozrejme subtropické pásmo je charakterizované aj vegetáciou a vegetácia v subtropickom pásme je taká, ktorá v zime neznáša mrazy. A keďže sme my dosť blízko pri arktickom vzduchu, to znamená občas sa stane aj v budúcnosti, že sem vpadne arktický vzduch, klesne teplota na mínus 20 stupňov, to znamená subtropické rastlinstvo a subtropická vegetácia, ale aj živočíšstvo nemá šance prežiť trvalo. Lenže aj tak budú zimy vcelku veterné, daždivé, teplé, snehová pokrývka nad 1000 metrov a podobne. Ale stačí krátke týždňové výrazné ochladenie, ktoré vlastne zničí tú subtropickú vegetáciu. Čiže budeme mať taký dojem, akoby len v lete sme mali subtropické počasie a posunie sa jar k zime bližšie, jeseň takisto sa skráti.“

Branislav Dobšinský: „Čiže zostane skôr viac zima a leto a zmizne jar, jeseň, hej?“

Milan Lapin: „Áno. Čiže zimné, aj tohto roku zimné počasie skončilo vlastne začiatkom apríla a už od 10. apríla sme mali letné počasie.“

Branislav Dobšinský: „Ako cvaknutie vypínačom, áno.“

Milan Lapin: „Čiže tak toto je tiež má svoje opodstatnenie, pretože keď je veľmi málo snehu v zime, prípadne sa sneh počas zimy roztopí, tak na jar rýchlo sa vysuší pôda a slnečné žiarenie je už silné a rýchlo stúpajú teploty. V minulosti to bolo tak, že sa postupne roztopil sneh, pôda bola vlhká, kým sa vlhká pôda vysušila, tak sa pomaly dvíhali teploty, a to výraznejšie oteplenie bolo až v druhej polovici mája.“

Branislav Dobšinský: „Čiže dá sa povedať, že počasie v budúcnosti bude, povedzme čo sa týka tých búrok a podobne, viac nepredvídateľné?“

Milan Lapin: „Dá sa to povedať aj tak, pretože samotné búrky sa ťažko predpovedajú a majú veľmi veľkú priestorovú rozmanitosť. To znamená, že ťažko sa bude predpovedať, že ktorý región na Slovensku bude trpieť suchom, alebo kde budú náhle povodne. To sa dopredu aj na dva dni nedá poriadne predpovedať.“

Branislav Dobšinský: „Áno.“

Milan Lapin: „Aj v tomto roku sme mali proste dá sa povedať ako leopardia koža je Slovensko, čiže miestami je vlhko a vzápätí o pár kilometrov ďalej je veľmi suchá pôda. A toto platí pre celú strednú Európu. Západná Európa a severná Európa v tomto roku mali veľmi málo zrážok a je tam skutočne katastrofálne sucho.“

Branislav Dobšinský: „K vode sa ešte vrátime. Pán Vidlička, ja sa vrátim k tej mojej poznámke, ktorú som tu spomenul pred chvíľkou, k tým pomarančom v Poprade. Bude to realita, že teda jednoducho budú povedzme že tropické plodiny alebo tropické zvieratá alebo z toho stredomorského pásma tu reálne môcť byť pestované alebo žiť tu a podobne?“

Ľubomír Vidlička: „Ja si myslím, že už čo sa týka tých stredomorských druhov, mnohé sa nám tu už usídlili alebo udomácnili, čiže je to reálne. Skôr by som teda hovoril o tých subtropických, o tých tropických je to troška zložitejšie. Predsa len tie podmienky sú iné. Ale tie druhy, ktoré k nám prenikajú samostatne z toho Stredomoria, tak tie sa tu dokážu myslím že aklimatizovať veľmi rýchlo. Tie druhy, ktoré sú prinášané tranzitom, nejakou dopravou a tak, tak tu len určité druhy majú potenciál. Väčšinu druhov, ktoré registrujeme ako invázne, pochádzajú skôr z oblastí s podobnými klimatickými podmienkami ako sú aj teraz u nás, čiže zo Severnej Ameriky alebo teda z toho Stredomoria, čo je tiež viac-menej podobné, prípadne ešte z tej strednej Ameriky, ale teda samozrejme nie z Južnej Ameriky.“

Branislav Dobšinský: „Tie titulky, ktoré som tu citoval napríklad tie nebezpečné kliešte z Afriky a tak. Máme sa teda báť?“

Ľubomír Vidlička: „No tak báť určite nie. Samozrejme tieto druhy sa môžu niektoré rozšíriť a oni sa sem-tam dostávali na naše územie aj predtým. Konkrétne toho kliešťa, čo spomínate, tak sa dostal zrejme nejakými vtákmi, ktoré ho môžu preniesť. Tak vtáky migrovali aj kedysi. Druhá vec je, že či sa postupne udomácňujú na našom území alebo nie. Problém je skôr to, že môžu prenášať určité ochorenia. Tie ochorenia zatiaľ u nás keď tu nie sú, tak sa neprenášajú. Ale neznamená to, že sa nemôžu dostať na naše územie.“

Branislav Dobšinský: „Potenciál tam je.“

Ľubomír Vidlička: „Takisto ako kedysi ešte v tých tridsiatych rokoch myslím, že na území Slovenska bola aj malária. Čiže komár, ktorý prenášal maláriu, tu aj žije. Tak malária tu momentálne nie je, ale zase sa môže stať, že sa môže vyskytnúť.“

Branislav Dobšinský: „Čiže aby sme sa očkovali aby sme sa začali očkovať aj na veci, ktoré alebo na choroby, ktoré tu neboli. Pán Lapin, to, čo hovoríte, otvára otázku, veľkú otázku vody pri takýchto suchách, potom záplavy. Ukázalo sa, že tým ako odlesňujeme veľmi intenzívne v tejto krajine a odlesňujeme, vyvážame čo sa len dá, myslím čo sa týka dreva, tak tá cena vody asi bude dramaticky rásť. Teda nemyslím cenu len v tých eurách, ale myslím ako v prenesenom slova zmysle.“

Milan Lapin: „Tak je pravda, že starostlivosť o krajinu má veľký význam aj pre klimatické podmienky.“

Branislav Dobšinský: „Čo by sme vlastne mali robiť také kľúčové veci?“

Milan Lapin: „Prirodzená krajina, prirodzený les má určitú retenčnú schopnosť, to znamená, že keď sú zrážky prebytkové, tak tie zrážky zadrží a keď je zrážok nedostatok, tak ten les to pomaličky púšťa preč. Toto je pravda. Bez lesa krajina samozrejme nemá takú retenčnú schopnosť, ani poľnohospodárska krajina nemá takú retenčnú schopnosť, takže tam je väčšie kolísanie aj vlhkosti pôdy. Na druhej strane les má aj väčší výpar. To znamená, aj viac vody sa vyparí. Približne o desať percent viac vody sa vyparí z lesa ako z poľnohospodárskej pôdy. Keď máme teplejšiu klímu, keď je teplejšie počasie, tak je väčší výpar. Môžeme povedať, že pri oteplení o jeden stupeň Celzia, tak o päť, šesť percent je vyšší výpar. Takže aj keď ten les zadrží veľa vody, tak aj veľa vyparí. Na to, aby les mohol dobre regulovať klímu, musí občas poriadne zapršať. A to poriadne zapršanie neznamená, že raz za dva mesiace bude nejaký prívalový dážď, ale proste to bude nejaké dlhšie obdobie, keď tá voda môže vsiaknuť do pôdy. Totiž ak dlho neprší, tak sa vytvorí na pôde akýsi zásuchok a keď rýchle spadnú veľké množstvo zrážok, napríklad 100 milimetrov za jeden deň, tak len veľmi malé množstvo vsiakne do pôdy a všetko ostatné odíde ako prívalová povodeň. Takže toto je naozaj veľké riziko. Samozrejme sú aj na toto možnosti ako sa s tým vysporiadať. Tú vodu môžeme zadržať buď v mokradiach, alebo v nádržiach. V nádržiach je to výhodné z toho dôvodu, že z nádrže je malý výpar. Proste to je veľká hĺbka, malá plocha, tam je malý výpar. Z mokradí je výpar väčší, ale zase je to prirodzené teda prostredie v našej krajine. Takže riešia to aj iné krajiny tak, že keď je prebytok vody, tak zadržia v nádržiach a potom pomaličky púšťajú riekami. Tá infiltruje do podzemnej vody a tak sa vyrovnáva kolísanie vlhkosti pôdy. Toto je náročné aj na manipuláciu a náročné na udržiavanie tohto stavu, ale hlavná podmienka je to, že musí občas poriadne zapršať.“

Branislav Dobšinský: „Tu sa rovno spýtam pán Vidlička, ako povedzme takéto dlhodobé suchá a horúčavy budú mať, ak budú teda trendom a ako počujeme budú trendom, dopad na faunu a flóru, ktorá tu žije. Ja som sa bol prejsť teraz nedávno na Donovaloch, som mal dovolenku, a tie lesy boli dosť výrazne vysušené.“

Ľubomír Vidlička: „To vidíme, že sa to prejavuje aj na rastlinstve alebo teda na lesoch, že skôr schnú akoby tá jeseň nedošla už na jeseň, ale teda ešte koncom leta vlastne začína všetko listy začínajú niektoré opadávať skôr.“

Branislav Dobšinský: „Áno.“

Ľubomír Vidlička: „Čiže všetko sa akoby posunulo na také skoršie obdobie. Skôr myslím, že z toho dlhodobého hľadiska ťažko odhadnúť ako sa tie rastliny dokážu dlhodobo prispôsobiť. Zatiaľ je to len taký skôr…“

Branislav Dobšinský: „Toto je tiež otázka, ktorú si kladiem ako laik, že tie ekosystémy sú veľmi zložité mechanizmy. Ja keď som počúval pána Baláťa, keď mi vysvetľoval ako komunikujú huby so stromami, ako si vymieňajú fosfor a podobne. A vieme my vlastne, my si radi myslíme, že toho strašne veľa vieme ako človek, vedeli by ste tak namodelovať, že čo vlastne sme otvorili a kam to povedie?“

Ľubomír Vidlička: „Ja by som povedal, že zatiaľ asi si to nevieme celkom dobre predstaviť. Samozrejme človek vie o tej prírode toho veľa, ale zďaleka nie všetko. To znamená, že ťažko odhadnúť, čo sa môže vôbec všetko stať. Ľudia si to niekedy tak ľahkovážne predstavujú, že však príroda sa s tým nejako vyrovná.“

Branislav Dobšinský: „Nejako áno.“

Ľubomír Vidlička: „Vždycky to nejako dopadne samozrejme, ale nemusí to vždycky byť v náš prospech alebo teda nemusí to byť len v prospech prírody samozrejme alebo bude trvať omnoho dlhšie obdobie na to, aby sa to nejako vygenerovalo tak, že by sme znova mohli povedať, že tá príroda je ako taká prirodzená. Mnohé tie invázne druhy sa uchycujú práve v prostredí, ktoré je ovplyvnené antropologicky, čiže človekom. A to prostredie je človekom ovplyvnené už vo veľkej miere a skoro všetko by sa dalo povedať, už málo je takých prirodzených území. Čiže takto zase vzniká znova tá pôda pre tie invázne druhy, že ľahšie sa uchycujú.“

Branislav Dobšinský: „Hej. Pán Lapin, opäť vás odcitujem, že pred 12-tisíc rokmi na konci poslednej doby ľadovej bolo na Zemi len päť miliónov ľudí, dnes je nás tu sedem a pol miliardy. A rád by som tu tému klimatických zmien otočil aj na dopady. Už aj na pôde OSN sa hovorí o kategórii alebo pojme klimatickí utečenci. Tá téma migrantov, mňa to fascinuje, že vlastne žiadnych tu nemáme a napriek tomu je to jedna z kľúčových politických tém. Tieto klimatické zmeny majú teda aj veľké dosahy a dopady na to, ako sa vytláčajú ľudia povedzme v Afrike … oblasť a tak ďalej. Tí vlastne doslova utekajú pred tým, pred smrťou a prirodzene potom migrujú sem. Správne hovorím?“

Milan Lapin: „Áno. Tento problém musíme rozdeliť do niekoľkých častí. Vždy tu boli nejaké prirodzené klimatické zmeny, ale boli relatívne pomalé a keďže na Zemi bolo málo ľudí v minulosti, tak ľudia sa sťahovali. Migrovali tam, kde sú lepšie podmienky.“

Branislav Dobšinský: „Áno.“

Milan Lapin: „Priestoru bolo dosť. Však okolo druhej svetovej vojny sme mali tri a pol miliardy ľudí. Aj v Kolumbovej dobe to bolo pol miliardy ľudí, hej. Takže všade bolo priestoru dosť. Dneska je sedem a pol miliardy. Lenže tu vzniká veľký problém v tom, že…“

Branislav Dobšinský: „Vznikajú územia kde sa nedá žiť.“

Milan Lapin: „…päť miliárd ľudí žije v subtropickom a tropickom pásme, kde poznajú len dve ročné obdobia - obdobie sucha a obdobie dažďov. A nielenže päť miliárd ľudí tam žije, ale každý rok tam pribúda 80 miliónov ďalších ľudí.“

Branislav Dobšinský: „Ale doplním vás, že pokiaľ viem, tak zväčšujú sa územia, kde sa nedá žiť, lebo je tam tak také podmienky.“

Milan Lapin: „Áno a toto subtropické a tropické pásmo je charakteristické tým, že je tam veľmi málo poľnohospodárskej pôdy a veľmi málo takého priestoru, kde sa dá dobre žiť. Čiže oni si musia vystačiť s tým, že keď je obdobie dažďov, tak niečo dopestujú a prežijú do ďalšieho obdobia dažďov. Lenže keď sa tam klíma oteplí, tak sa posunú tieto pásma, kde sú obdobia dažďov a obdobia sucha, veľmi veľký počet ľudí musí migrovať. Sú to chudobní ľudia, ktorí nemajú prostriedky ani na migráciu, ani na život. To znamená, tam vzniknú veľké konflikty a už aj vznikajú. Časť z týchto ľudí samozrejme spozoruje, že v Európe a v Ázii, v Severnej Amerike, že sú dobré podmienky, takže budú migrovať aj tam. Čiže my nemôžeme…“

Branislav Dobšinský: „Čiže bude to mať obrovské politické a spoločenské dopady.“

Milan Lapin: „Áno. My nemôžeme tvrdiť, že to je ich problém, pretože to sa týka aj nás. Na druhej strane v Európe, v Severnej Amerike, ale aj v severnej Ázii, v Japonsku počet obyvateľov klesá, pretože je veľmi nízka pôrodnosť. To znamená, že sa tu uvoľňuje priestor. Sú tu nové pracovné sily, ktoré potrebujeme. Takže títo ľudia spozornejú a tí najschopnejší sa budú snažiť dostať sem, aby sa uplatnili v týchto končinách. Samozrejme to vyvolá ďalšie konflikty. V súčasnosti môžeme povedať, že ešte klimatickí migranti tvoria menšinu. Väčšinu tvoria tí migranti, ktorí utekajú pred vojenskými konfliktami a ktorí utekajú z tých oblastí, kde je veľké premnoženie ľudí.“

Branislav Dobšinský: „Ale trendovo sa budú zväčšovať.“

Milan Lapin: „Ale trendovo sa budú zväčšovať klimatickí migranti. Predpokladá sa, že už zanedlho ich bude 200 miliónov a pravdepodobne prekročia aj miliardu tí ľudia, ktorí budú z dôvodu klimatickej zmeny migrovať na svete. Nie všetci prídu sem do Európy, ani do Severnej Ameriky, ale budú migrovať v rámci toho subtropického a tropického pásma.“

Branislav Dobšinský: „Kde sa dá.“

Milan Lapin: „Opakujem, je tam málo poľnohospodárskej pôdy, veľmi limitované zdroje vody a keď sa oteplí, zvýši sa tam výpar, to znamená, že ešte sa zhoršia podmienky aj s pitnou vodou a aj s poľnohospodárskou pôdou.“

Branislav Dobšinský: „Pán Vidlička, ešte skúsim na záver to uzavrieť pri otázke tej nepredvídateľnosti, ako hovoril pán Lapin. To znamená, že vlastne to bude mať dosah aj na to, čo pestujeme, čo chováme, hej tá nepredvídateľnosť, napríklad čo sa týka obilia, viniča a neviem, čo všetkého možného, že na jednej strane budú teplá, hej, vy ste vinár, hovorili ste, to znamená, že vysoká cukornatosť, ale dlhé suchá znamená, že vysychajú, čiže aj toto môže byť negatívny dosah.“

Ľubomír Vidlička: „Áno a to nielen v našich oblastiach. Ja by som možno nadviazal aj na to, čo sa tu spomínalo. Aj v tých tropických oblastiach tam už teraz nastáva, že tí ľudia sa presúvajú. Totiž tropická pôda nie je nejaká veľmi výživná by sa dalo povedať.“

Branislav Dobšinský: „Áno.“

Ľubomír Vidlička: „Čiže veľmi rýchlo sa vyrodí a tí ľudia sa potom posúvajú, tie farmy sa zakladajú aj ďalej. Čiže to životné prostredie znova je ešte viac atakované, napádané ďalšími, čiže narúšané aj v tých tropických oblastiach, kde doteraz ešte relatívne bolo celkom v poriadku. A to isté sa deje samozrejme aj u nás, ale u nás toho prostredia prirodzeného nie je už tak veľa. No tak tam sú tie zmeny v tých trópoch omnoho badateľnejšie.“

Branislav Dobšinský: „A u nás sa majú poľnohospodári teda pripraviť aj na to, na tú nepredvídateľnosť, v tom myslím, že budú asi rásť ceny poistiek?“

Ľubomír Vidlička: „To je tiež možné. Určite zareagujú aj poisťovne. Mnohé rastliny, ktoré sa u nás pestujú, nakoniec aj ten vinič pochádza zo Stredomoria, takže zrejme ten nebude mať až taký problém sa nejak prispôsobovať. Možno, že mu to začne vyhovovať, ako vidíme aj tento rok. Tá úroda je väčšia ako po iné roky alebo všeobecne úroda ovocia je omnoho väčšia ako iné roky. Takže niektorým to bude aj vyhovovať samozrejme.“

Branislav Dobšinský: „Úplne na záver, pán Lapin, pár vetami, lebo čas nás tlačí trochu, bohužiaľ, hoci je to skvelá téma. Sú tieto zmeny neodvratné? Ako boli prijaté nejaké záväzky, naposledy myslím v Paríži. Ale vieme s tým niečo reálne urobiť?“

Milan Lapin: „Samozrejme všetci vieme, že toto otepľovanie je predovšetkým v dôsledku ľudskej činnosti. To znamená emisia skleníkových plynov do atmosféry a ničenie tropických dažďových pralesov a podobne. Vieme, čo treba robiť. Lenže ak by sme chceli znížiť tie emisie skleníkových plynov, teraz napríklad aj fosílneho uhlíka, do atmosféry sa dostáva ročne desať miliárd ton, tak to by ovplyvnilo priemysel, poľnohospodárstvo, dopravu a životnú úroveň ľudí. Čiže politikom sa do toho nechce, pretože to je…“

Branislav Dobšinský: „Tým voličom sa do toho nechce.“

Milan Lapin: „Veľmi, no tak samozrejme politici sú viazaní voličmi, a každý chce byť zvolený v nasledujúcich voľbách. To znamená, že riešia vyhýbavé stanovenia.“

Branislav Dobšinský: „Čiže dá sa povedať jednou vetou, je už neskoro?“

Milan Lapin: „Áno, je neskoro. Je neskoro, ale vždy sa ešte dá klimatická zmena zmierniť. To znamená, bude rozdiel, keď sa do konca tohto storočia globálne oteplí o štyri stupne Celzia alebo o dva stupne Celzia a keď sa u nás v strednej Európe oteplí o päť stupňov alebo o dva stupne Celzia. To je veľký rozdiel.“

Branislav Dobšinský: „Čiže zmierniť to.“

Milan Lapin: „Áno, čiže dá sa zmierniť účinnými opatreniami. My vieme, aké tie opatrenia treba robiť, lenže sú politicky väčšinou nepriechodné tieto opatrenia, pretože sa budú musieť ľudia uskromniť, musí sa zmeniť ekonomika.“

Branislav Dobšinský: „Toľko Milan Lapin, klimatológ. Ďakujem a ďakujem aj Ľubomírovi Vidličkovi zo Slovenskej akadémie vied.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač