Nedostatok odborníkov na Slovensku

03. 09. 2018

Inštitút zamestnanosti navrhuje poskytnutie štátnej pôžičky, ktorá bez ohľadu na sociálny status rodiny umožní financovať celé vysokoškolské štúdium študenta. Uviedol to v piatok na tlačovej konferencii v Bratislave analytik Alexej Dobroľubov z Inštitútu zamestnanosti.  Absolvent vysokej školy zaplatí daň zníženú o splátku pôžičky. Pôžička bude poskytnutá len študentom, ktorí študujú prioritné odbory. Medzi ne inštitút zaradil medicínu a informačné technológie.

logo Televíznej stanice TA 3 (31. 08. 2018; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R/Marek Mašura)

 Marek Mašura, moderátor: „Náš trh práce dlhodobo trpí nedostatkom pracovníkov. Tisícky voľných pozícií nevedia firmy obsadiť. Na tento problém upozornil tento týždeň aj predseda vlády. Riešenie vidí napríklad v uľahčení zamestnávania cudzincov. Na ďalšie možné riešenia tohto problému sa teraz pozriem s Alexejom Dobroľubovom z Inštitútu zamestnanosti, ktorý prijal pozvanie k nám do štúdia. Pán Dobroľubov, prajem príjemný dobrý deň."

Alexej Dobroľubov, analytik Inštitútu zamestnanosti, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň."

Marek Mašura: „Poďme si teda na úvod vypočuť slová premiéra Petra Pellegriniho, ktorý tento týždeň na tlačovej konferencii hovoril o probléme s nedostatkom odborníkov na našom trhu práce."

Peter Pellegrini, (Smer-SD), predseda vlády: „Kým ešte pred niekoľkými rokmi sme konštatovali dvojciferné miery výšky nezamestnanosti, dnes je stav úplne opačný a Slovensko dosahuje historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti od svojho vzniku za posledných 25 rokov. A to vytvára veľký tlak na naše firmy, ktoré začínajú byť neschopné získavať nové pracovné sily a zamestnávať nových ľudí, pretože na trhu nie sú. Žiaľ, aj napriek tomu, že ešte stále je na Slovensku časť disponibilnej pracovnej sily, táto nie je ochotná prijímať ponuky do zamestnania, a začína na Slovensku sa diať jav, kedy pri mojich návštevách v jednotlivých regiónoch nielen v Bratislave, ale naozaj aj na juhu stredného Slovenska, na východe Slovenska, firmy niekedy musia odmietať zákazky a zvyšovať objem výroby, a napriek tomu, že sú o to žiadané, napríklad svojimi materskými firmami, alebo je dopyt po ich výrobkoch."

Marek Mašura: „Toľko predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý hovorí o nedostatku odborníkov na Slovensku, takpovediac, častá téma aj v našom štúdiu. Ja sa vám najprv opýtam na dôvody, prečo je to podľa vás tak?"

Alexej Dobroľubov: „V prvom rade sú to ešte stále nižšie mzdy, ktoré našich kolegov, ktorí sú v zahraničí nedokážu ešte prilákať späť, a samozrejme je to problém určite aj v školstve, ktoré nedokáže pre potreby trhu práce produkovať dostatočne kvalifikovaných ľudí, alebo s kvalifikáciou, ktorú vyžaduje trh práce."

Marek Mašura: „Dobre, povedzme si viac o tomto probléme v školstve. Firmy to často spomínajú, aj keď zamestnávatelia hovoria skôr o tom, že treba posilniť stredné odborné školstvo, a formou duálneho vzdelávania si treba vychovávať svojich vlastných ľudí. Vidíte aj vy problém najmä v strednom školstve, alebo je to aj vysoké školstvo?"

Alexej Dobroľubov: „Samozrejme, je problém aj v strednom školstve, ale problém je aj vo vysokom školstve. Naše, vysoké školstvo produkuje odborníkov na desať, pätnásť rokov dopredu. Ak aj teraz v súčasnosti nedostatok odborníkov v nejakej kvalifikácii, to neznamená, že tá kvalifikácia bude potrebná o desať, pätnásť rokov aj do budúcnosti. A na toto by sa špeciálne malo zameriavať vysoké školstvo, ktoré produkuje ľudí s vyššou kvalifikáciu vyslovene do budúcnosti."

Marek Mašura: „Ktorých absolventov vysokoškolských smerov Slovensko najviac potrebuje?"

Alexej Dobroľubov: „V súčasnosti vzhľadom aj na starnutie populácie sú to absolventi medicíny, všeobecného lekárstva, a samozrejme informatici, informačno-komunikačné technológie."

Marek Mašura: „Lekári často odchádzajú po skončení školy na Slovensku do zahraničia, kde dostanú vyššie mzdy, to ste pred chvíľou spomínali."

Alexej Dobroľubov: "Áno, takže samozrejme zvýšenie platov aj u lekárov, alebo v týchto profesiách je jednoznačne motivujúce zostať doma."

Marek Mašura: „Vy analytici z Inštitútu zamestnanosti nehovoríte iba o probléme, ale samozrejme prichádzate aj s rôznymi riešeniami. Ako teda zlepšiť, alebo zvýšiť záujem o určité pozície, o tých lekárov, o tých informatikov, teda o určité smery vysokých škôl?"

Alexej Dobroľubov: „Náš návrh je študentská pôžička, ktorá by bola zvýhodnená oproti súčasnému návrhu, súčasnému modelu pôžičiek. Naša podstata tejto pôžičky je taká, že študent by dostal 4-tisíc euro na rok, ak by išiel študovať vyslovene prioritné odbory, to znamená, náš prvotný návrh je samozrejme všeobecné lekárstvo, teda medicína a informatika, aby sme motivovali študentov ísť študovať tieto odbory."

Marek Mašura: „A dnes by ste povedali, že tá motivácia študovať tieto odbory nie je, alebo je iba slabá?"

Alexej Dobroľubov: „Musíme do toho aj započítať sociálne..."

Marek Mašura: „Smery, alebo aspekty."

Alexej Dobroľubov: „Sociálne aspekty, pri medicíne, aj pri informačno-komunikačných technológiách, hlavne pri medicíne je to štúdium náročné naozaj šesť rokov. Študent, ktorý je zo sociálne slabšej rodiny, si naozaj nemá veľkú šancu privyrábať počas štúdia, a je vlastne, nechcem to povedať tak, ale odkázaný aj na pomoc rodiny. To môže naozaj odštartovať ľudí zo sociálne slabších skupín, ktorí idú radšej študovať odbor, ktorý možno tak nechceli študovať, ale dokážu sa uživiť počas toho štúdia tým, že brigádujú."

Marek Mašura: „Napríklad, o ktorých odboroch hovoríte?"

Alexej Dobroľubov: „No, humanitné napríklad, nechcem samozrejme nikoho, aj sociálna práca tam je, a podobne, tieto humanitné smery."

Marek Mašura: Ja som sa pýtal aj preto, lebo firmy o tomto probléme často hovoria, čiže vy teda hovoríte, že ten dôvod, prečo mnohí Slováci študujú humanitné smery, alebo, povedzme, filozofiu, alebo sociálnu pedagogiku, sociálnu prácu, a teda to, čo firmy nie až tak preferujú, je ten, že teda to štúdiu je ľahšie a dá sa popri tom brigádovať?"

Alexej Dobroľubov: „Áno, a my sme hlavne chceli ich motivovať tým, že ak študent pôjde študovať tento prioritný odbor, dostane 4-tisíc euro na rok, ktoré bude splácať po skončení štúdia, a bude ho splácať tým, že ak ostane pracovať na Slovensku, z hrubého príjmu, z ich daní, zo zaplatenej dane sa uhradí aj tá splátka tej pôžičky, to znamená, že ak niekto bude platiť dane, čo pri absolventoch vysokej školy je skoro vždy, tá zaplatená daň bude plne stačiť na to, aby uhradil splátku pôžičky."

Marek Mašura: „Vy ste vypracovali aj model na príklade, ako by to mohlo vyzerať, povedzme, po tých šiestich rokoch štúdia, keď teda ten lekár začne pracovať v nejakej nemocnici. Aký býva priemerný plat a koľko teda bude činiť táto splátka?"

Alexej Dobroľubov: "Priemerný plat absolventa vysokej školy v súčasnosti na Slovensku je 1 620 eur, plus, mínus, jeho daň zaplatená mesačne z hrubého príjmu je okolo 205 euro. Keby naozaj vyčerpal, by si zobral 20-tisíc euro za to štúdium, čo je v zásade päťkrát štyri rokov, alebo o niečo menej, za tých šesť rokov, jeho splátka by bola pri dvojpercentnom úročení, čo je úročenie priemernej inflácie, by bola zhruba 100 eur, takže úplne plno mu to stačí na to, aby nemusel vôbec splácať pôžičku, bolo by to formou započítavania dane."

Marek Mašura: „A splácať teda bude dvadsať rokov, dobre som tomu porozumel?"

Alexej Dobroľubov: „Dvadsať rokov."

Marek Mašura: „Dobre. Čo, keď sa rozhodne tento vyštudovaný lekár nezostať na Slovensku, opäť hovoríme tu o tom, čo sme tu spomínali, a ide, povedzme, do Rakúska, do Nemecka?"

Alexej Dobroľubov: „V tom prípade bude musieť pôžičku splácať štandardným spôsobom, to, že každý mesiac bude musieť poslať poskytovateľovi pôžičky mesačnú splátku."

Marek Mašura: „Máte aj návrh, ako udržať tých vyštudovaných lekárov na Slovensku?"

Alexej Dobroľubov: „Toto je jedna z motivácií. Samozrejme, splátka stoeurovej pôžičky samozrejme nikoho neudrží na Slovensku, alebo nie je to prvotná, ale ide možno o tých študentov zo sociálne slabších rodín, ak sme im takto zaplatili štúdium, možno nebudú mať ani takú tendenciu odísť do zahraničia pracovať, a zároveň je to aj dobrý marketing pre tieto prioritné odbory, či všeobecné lekárstvo, alebo pre informačno-komunikačné technológie, alebo proste pre odbory, na ktoré my sme sa dohodli, že sú prioritné pre ekonomiku, nie teraz, ale pätnásť, dvadsať rokov dopredu, čiže naozaj dobrý marketing medzi tými študentami, že poďme študovať tento odbor, naozaj môžeme získať takto výhodnú pôžičku na štúdium, a nemusíme sa trápiť niekde po brigádach."

Marek Mašura: „Čo plánujete s týmto vaším návrhom ďalej urobiť? Plánujete to prezentovať politikom?"

Alexej Dobroľubov: „Plánujeme to prezentovať aj politikom, ale zároveň hlavne orgánom, alebo hráčom v tejto oblasti, zamestnávateľom, Študentskému pôžičkovému fondu, ministerstvu školstva a postupne."

Marek Mašura: „A uvidíte, aká bude reakcia."

Alexej Dobroľubov: „A uvidíme, aká bude reakcia."

Marek Mašura: „Ešte ma zaujíma jedna vec. Na Slovensku sú normálne štipendiá, ktoré v podstate podporia to štúdium na vysokej škole. Aký je teda rozdiel medzi štipendiom a touto pôžičkou, ktorú ste prezentovali, či už v prípade lekárov, alebo informatikov?"

Alexej Dobroľubov: „Rozdiel je zásadný, že túto pôžičku, môže čerpať hocikto bez nároku na, z akéhokoľvek sociálneho prostredia, môže čerpať, bola by oveľa administratívne jednoduchšia tým pádom, a finančné prostriedky v našom návrhu by boli pripísané na účet v deň zápisu, alebo krátko, hneď po zápise tak, aby hlavne pre študentov zo sociálne slabšieho prostredia, aby tie najnáročnejšie momenty, finančne najnáročnejšie momenty, začiatok štúdia, by boli plne pokryté z nich."

Marek Mašura: „Pán Dobroľubov, to bola moja posledná otázka. Jedno z riešení, ako vyriešiť nedostatok odborníkov na Slovensku. Budeme sa samozrejme tejto téme ďalej venovať. Ďakujem veľmi pekne za váš čas."

Alexej Dobroľubov: „Ďakujem aj ja."

Marek Mašura: „Dovidenia."

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
sociálne vedy , vzdelávanie, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač