Využitie eurofondov 2007 – 2013

17. 09. 2018

Takzvané staré eurofondy medzi rokmi 2007 až 2013 stáli za osemdesiatimi percentami všetkých verejných investícií v krajine. Konštatuje to vicepremiér pre investície Richard Raši. Achillovou pätou peňazí z Bruselu boli predovšetkým pridlhé verejné obstarávania, niektoré zbytočné projekty a najmä korupcia.

logo Rádio Slovensko(13. 09. 2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Michal Katuška/Petra Stano Maťašovská]

Petra Stano Maťašovská, moderátorka: „Regionálne rozdiely síce neznížili, ale bez nich by vo väčšine kútov Slovenska boli zrekonštruované cesty, postavené kanalizácie, či nové cyklotrasy iba ilúziou. Takzvané staré eurofondy medzi rokmi 2007 až 2013 stáli za osemdesiatimi percentami všetkých verejných investícií v krajine. Konštatuje to vicepremiér pre investície Richard Raši. Achillovou pätou peňazí z Bruselu boli predovšetkým pridlhé verejné obstarávania, niektoré zbytočné projekty a najmä korupcia.“

Michal Katuška, redaktor: „Tisíc dvesto kilometrov zrekonštruovaných ciest druhej a tretej triedy, dvestotridsaťšesť kilometrov miestnych komunikácií, tisíc dvestosedemdesiattri kilometrov novej kanalizácie, či osemdesiat obnovených nemocníc – aj to sú príklady využitia vyše jedenásť a pol miliardového balíka eurofondov, ktoré malo Slovensko osem rokov k dispozícii. Ku každým štyrom použitým eurám z Európskej únie stačilo štátu priložiť jedno euro, aby vznikli. Aj týmito číslami sa zastrešil Richard Raši, podpredseda vlády pre investície zo Smeru-SD, a pridal aj mnohé ďalšie.“

Richard Raši, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu (Smer-SD): „Je to výskum a vývoj, sa podarilo podporiť stosedemdesiat vedeckých inštitúcií a podnikov, ako aj štyristodvadsaťtri projektov, ktoré spájajú výskum a vývoj s praxou. Z eurofondov sa vybudovalo už aj štrnásť univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.“

Michal Katuška: „Celkovo sa v oblastiach dopravy, zdravotníctva, životného prostredia, tiež informatizácie, výskumu a vývoja, ako aj vzdelávania či hospodárskeho rastu zrealizovalo vyše deväťtisíc dvesto projektov po celom Slovensku. Eurofondy neznížili regionálne rozdiely, ale bez nich by boli ešte väčšie. Hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž.“

Vladimír Baláž, ekonóm SAV: „Jednoznačne sa preukázalo, že eurofondy tvorili nejaké dodatočné pracovné miesta. Spomalili narastanie tých rozdielov, hej, ale narastanie tých rozdielov bohužiaľ sa zastaviť nepodarilo.“

Michal Katuška: „Nie všetky projekty však znamenali prínos. Napríklad v Hnúšti nakúpili osem luxusných lavičiek za vyše osemdesiattisíc eur od talianskeho návrhára, ktorého práce sú napríklad aj v Paríži. A v Oslanoch zas kúpili zametacie auto za štyristotisíc eur, hoci obec má len štrnásť kilometrov ciest. Akú celkovú sumu Brusel Slovensku za chyby v projektoch neuznal, úrad vicepremiéra nevie povedať. Denisa Žiláková, generálna riaditeľka centrálneho koordinačného orgánu.“

Denisa Žiláková, generálna riaditeľka centrálneho koordinačného orgánu: „Nie je možné dnes povedať ani výšku korekcií, pretože je to ešte proces, ktorý prebieha. Sú tam negociácie s Európskou komisiou.“

Michal Katuška: „Podľa doteraz dostupných údajov napríklad len v oblasti informatizácie došlo k chybám za deväťdesiatdva miliónov eur, ktoré musel namiesto Bruselu zaplatiť štát. Problémom bola aj korupcia. Ešte v roku 2014 vtedajší vicepremiér pre investície Ľubomír Vážny zo Smeru-SD odhadol, že korupciou za roky 2007 až 2013 zmizlo stopäťdesiat miliónov eur. Odhady analytikov boli ešte vyššie. Celkovo z jedenásť a pol miliardy eur štát vyčerpal približne deväťdesiatsedem percent peňazí.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
projekty

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač