Ako brexit mení Veľkú Britániu?

22. 10. 2018

Podrobnejšie sa budeme Brexitu a jeho vplyvu na Veľkú Britániu venovať v nasledujúcom rozhovore  s  Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA 3(18. 10. 2018; TV TA3; Ekonomika; 13:30; R/Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Podrobnejšie sa budeme Brexitu a jeho vplyvu na Veľkú Britániu venovať v nasledujúcom rozhovore. V štúdiu už vítam Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň.

Vladimír Baláž, prognostik SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem.”

Daniel Horňák: „Pán Baláž, začnime aktuálnou správou zo summitu, údajne sa lídri Európskej únie a Veľkej Británie dohodli na predĺžení toho prechodného obdobia až do konca roku 2020. Na adresu britskej premiérky sa z jej vlastných radov tých euroskeptických, ale aj od labouristov strhla, teda spustila vlna kritiky. Ako vnímate takýto vývoj situácie? Je predlžovanie toho prechodného obdobia nevyhnutné vzhľadom na komplikované rokovania?”

Vladimír Baláž: „Ja si myslím, že je to nevyhnutný a správny krok. Veľká Británia bola členom Európskej únie vyše štyroch desaťročí, a za ten čas uzavrela v rámci Európskej únie zmluvy s inými zoskupeniami, inými štátmi. Tých zmlúv boli tisícky a tisícky, a teraz tieto zmluvy sa všetky budú musieť nejakým spôsobom upraviť, alebo deliť. Je to omnoho komplikovanejšie, ako keď sa napríklad urobí nejaký rozvod manželstva, a potom sa musí deliť majetok. Tuto skutočne tie záväzky sú omnoho komplikovanejšie, omnoho rozsiahlejšie, a nie je ani možné tieto záväzky, alebo inak ich rozviazanie vyriešiť behom dvoch, troch rokov. Čiže, mne sa aj zdalo ten ten termín Brexitu v roku 2019 veľmi skorý, a ukázalo sa naozaj, že je to prakticky nemožné rozpliesť.”

Daniel Horňák: „Čiže, inými slovami, dá sa povedať, že zo strany labouristov, alebo aj tých euroskeptických konzervatívcov ide o akési vytĺkanie politického kapitálu, keďže oni varujú pred tým, že Veľká Británia nebude môcť v tom čase dohadovať vlastné obchodné dohody, že na to aj finančne doplatí vzhľadom na väčšie platby do spoločného rozpočtu. Je toto politikárčenie?”

Vladimír Baláž: „No, je to typická politika, pretože rok 2020 je vlastne už veľmi blízko, pred klasickými parlamentnými voľbami Veľkej Británie, ktoré veľmi pravdepodobne asi vyhrajú labouristi, ale na druhej strane ja si nemyslím, že na to odloženie toho odchodu z Európskej únie tá Británia tak doplatí, pretože naďalej vlastne bude môcť čerpať výhody spoločného trhu, bude mať bezcolný prístup na európsky trh, bude tam voľný pohyb osôb, čo teda nebudú len nejakí migranti z Európy, ktorí prichádzajú do Británie, ale aj naopak, musíme si uvedomiť, že z Veľkej Británie emigrovalo, najmä do Španielska a Francúzska, k tomu teplému Stredozemnému moru milióny Britov, ktorí tam žijú, aj ich nejaké živobytie, ich práva, zdravotnú starostlivosť v týchto krajinách, toto všetko bude nejakým spôsobom riešiť.”

Daniel Horňák: „Ako vnímate tie správy, počuli sme to aj v reportáži pred naším rozhovorom, ako môže byť ohrozený britský automobilový priemysel v prípade, že by sa nepodarilo dohodnúť nejakú dohodu o ďalšom fungovaní, ako vnímate tieto správy, mohlo by to byť z pohľadu toho bezprostredného fungovania Veľkej Británie až také katastrofálne?”

Vladimír Baláž: „No, je to veľký problém nielen pre automobilový priemysel, ale pre všetky také tie montážne závody. Keď si zoberiete taký komplikovaný, automobilov, alebo často je to aj tá spotrebná elektronika, tak tie závody, ktoré vykonávajú finálnu montáž, ony majú obrovskú sieť, taký reťazec dodávateľov, a vy keď tam postavíte nejakú tvrdú hranicu, že tam je colník, ktorý vám pozerá auto, pečiatkuje papiere, tak samozrejme ten pohyb tých tovarov sa značne spomalí, a všetky tie montážne závody sú založené na tom, že tam de facto žiadna hranica nie je, čiže to sú tie dodávky just-in-time, tam už, keď je povedzme, už len jedno-, alebo dvojhodinové meškanie, už je na tej linke veľký problém, pretože tieto veľké firmy si nemôžu dovoliť mať nejaké veľké skladové hospodárstvo, kde by mali zásoby na mesiace, alebo roky, čiže tam je to naozaj založené na hladkom pohybe tovarov, ktorý, bohužiaľ, pri tom tvrdom Brexite nebude možný.”

Daniel Horňák: „Toto všetko samozrejme európski i britskí lídri vedia, čo sa týka leteckej prepravy, ako ste povedali, priemyslu, napriek tomu, je podľa vás tuto riziko, že to nechajú dospieť až do takej situácie, že skutočne z hodiny na hodinu, z tej polnoci, by prestali platiť vlastne tie platné, dnes platné dohody, a by nastalo nejaké také dramatické zastavenie tých obchodných vzťahov, alebo tomuto sa podľa vás v tej poslednej sekunde možno vyhnúť a bude dohodnuté nejaké, dajme tomu, to prechodné obdobie?”

Vladimír Baláž: „No, toto riziko si uvedomujú obidve strany, zase si musíme uvedomiť aj to, že napríklad nielen európske firmy dodávajú do Británie, ale je to aj naopak, čiže keby sa urobila tá tvrdá hranica, tak problémy majú aj tie európske trhy, ktoré dostávajú dodávky z Veľkej Británie. Čiže, ja len dúfam, že nakoniec sa to nevyhrotí, že tá politika trochu ustúpi tomu rozumu, a naozaj sa vyjedná najprv nejaké prechodné obdobie, a potom sa len nejakým spôsobom doladí tá konečná dohoda ekonomických vzťahov medzi Britániou a zvyškom Európskej únie.”

Daniel Horňák: „Ako tieto rokovania vôbec ovplyvňujú vývoj na britskej politickej scéne? Často počúvame o výhradách euroskeptickej časti Konzervatívnej vládnej strany, ale takisto, ak by ste mohli povedať, čo sa týka opozičných labouristov, aký vývoj tam sledujeme v uplynulom období?”

Vladimír Baláž: „No, v samotnej tej Konzervatívnej strane, tam bolo pôvodne také jedno veľmi euroskeptické krídlo, ale bolo tam aj silné také proeurópske krídlo, a zhodou okolností to proeurópske krídlo viedol David Cameron, bývalý premiér. A on vlastne vypísal to referendum kvôli tomu, aby posilnil to európske krídlo, on si myslel, že vypíše referendum, proste, že to hladko vyhrá, že 60 percent Britov povie, že chce zostať v Európskej únii, a tým vlastne porazí to euroskeptické krídlo vo vlastnej strane. A ukázal sa pravý opak, prehral voľby, odstúpil, a teraz skutočne tá konzervatívna strana upadla do absolútneho zmätku. Tam sa ešte aj v rámci toho euroskeptického krídla, vytvorili takí ľudia, ktorí chcú za každú cenu okamžite odísť z…, potom sú tam takí umiernení, dokonca tam nájdeme takých, ktorí hovoria, že áno, treba napríklad urobiť nové referendum, napríklad bývalý britský konzervatívny premiér John Major hovorí, že áno, treba ešte opakovať referendum. No, čo sa týka Labouristickej strany, tak tá sa väčšinou tvárila, akože to je proeurópska strana, pretože vždycky podporovala integráciu veľkej Británie do Európskej únie, ale napríklad samotný ten šéf Labouristickej strany Jeremy Corbyn, on má k Európskej únii taký vlažný postoj, tak uvidíme, že čo nakoniec prevládne, ale oficiálna Labouristická strana vyhlásila za to, že áno, že chceme opakovať referendum aj my.”

Daniel Horňák: „Menia tieto rokovania o Brexite preferencie týchto hlavných politických strán vo Veľkej Británii?”

Vladimír Baláž: „Áno, menia, ešte pred nejakými dvoma, troma rokmi ten rozdiel medzi Konzervatívnou a Labouristickou stranou bol 20 percent v tých preferenciách, dnes je to už proste narovnako. Ťažko povedať, čo sa stane, ale keď naozaj ten Brexit je tvrdý, a mnohí robotníci prídu o prácu vo Veľkej Británii, a ono zas na druhej strane, keď dôjde k tomu, že veľa Európanov, ktorí v Británii žijú, vrátane Slovákov, budú musieť Britániu opustiť, tak samozrejme najmä vo verejných službách bude chýbať veľký počet pracovníkov, napríklad v národnej zdravotníckej službe v Británii, a šesť percent celého personálu sú cudzinci, si predstavte, že títo ľudia by museli odísť. Kde naraz vezmú toľko lekárov, toľko zdravotných sestier? Čiže s tým by to domáce obyvateľstvo bolo v konečnom dôsledku nespokojné, a myslím si, že tie preferencie Konzervatívnej strany to definitívne blokovalo.”

Daniel Horňák: „Tie ekonomické priority oboch strán sú vlastne dôležité v rámci politického súboja. Aký je aktuálne ten vývoj a rozdiel medzi labouristami a konzervatívcami v tom, aké sú ich záujmy a priority v oblasti ekonomiky, a práve v tomto turbulentnom období Brexitu, kde je ťažké predpokladať, že čo bude o rok, o dva.”

Vladimír Baláž: „Tak labouristi, oni sa tradične profilujú ako strana práce, to je vlastne samotné to meno Labouristická strana, oni majú taký akože socialistický, alebo u nás by sme skôr povedali, že sociálnodemokratický program. A labouristi poukazujú na to, že od krízy sa vo Veľkej Británii významným spôsobom zvýšila príjmová nerovnosť. On sa… aj preto, že tam bola vysoká nezamestnanosť, ale zvýšila sa aj preto, že konzervatívci počas svojej vlády, aby podporili zvýšenie zamestnanosti, tak zaviedli niektoré veľmi nepopulárne formy zamestnávania. Je tam taký druh práce, oni to volajú že zero-contract-hours, čo by prekladáme ako práca na zavolanie, ktorý hovorí o tom, že zamestnávateľ s vami uzavrie nejakú zmluvu a vy budete čakať na telefóne, a keď on bude mať pre vás prácu, tak vy prídete od nula až po dvesto hodín mesačne pracovať, samozrejme za minimálnu mzdu, bez možnosti kariéry, bez možnosti, aby vám banka dala kedysi hypotéku. Ale oficiálne pre štatistiku a pre úrady práce ste zamestnaný. Čiže paradoxne takéto formy zamestnávania sa stali v Británii zdrojom nie príjmu, ale chudoby. Čiže labouristi hovoria, že toto nie je dobré, že treba celkový ten koncept ekonomickej politiky zmeniť, navrhujú veľa vecí, zrušenie takýchto foriem práce, potom chcú zaviesť nejaké alternatívne formy vlastníctva, chcú zaviesť nejakú väčšiu podporu malých a stredných podnikov, chcú väčšie investície do infraštruktúry, ten ich ekonomický program je veľmi bohatý, ale vidíme, že koľko z neho nakoniec naplnia, keď nastúpia k moci.”

Daniel Horňák: „To bola moja ďalšia otázka, aké sú momentálne tie prognózy, čo sa týka možnej teda výmeny v rámci britskej vlády v budúcnosti a čo by to znamenalo vlastne pre Veľkú Britániu, ale aj Európsku úniu v prípade, že by došlo k takejto zásadnej zmene?”

Vladimír Baláž: „My sme hovorili o tom, že je tam taká teoretická možnosť druhého referenda, najprv to bolo kedysi že úplne nemožné, pretože v Británii naozaj platí, že to, čo povie, tak to platí, to nie je také, že odvolávam, čo som odvolal. Ale teraz zdá sa, už ani v Británii to nie je, ako bývalo, tak je možné, že to druhé referendum bude, a ak bude, tak je dôležité, či bude pred voľbami, alebo až po voľbách. Ak bude až po voľbách, tak pochybujem, že by Labouristická strana vôbec takéto niečo akceptovala, možno by povedala, že to referendum ruší, že Británia sa už aj tak vlastne s Európskou úniou rozlúčila, už ďalej nie je o čom. Otázka je, že čo sa stane, ak to referendum bude ešte pred voľbami. To je potom veľmi ťažko odhadnúť, ako sa tá situácia ďalej vyvinie, či tá konzervatívna strana by si potom obnovila nejakú dôveru obyvateľstva, alebo nie.”

Daniel Horňák: „Uvidíme teda, aký bude ďalší vývoj. Každopádne v tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za zaujímavý rozhovor o aktuálnej situácii na britskej politickej scéne, aj v britskej ekonomike, a prajem vám príjemný zvyšok dňa.”

Vladimír Baláž: „Pekný deň prajem.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač