Slovenka o ceste na Mesiac

15. 11. 2018

Rozhovor s predsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Michaelou Musilovou na tému, prečo by mal ísť človek znova na Mesiac. Astrobiologička Michaela Musilová sa nedávno stala riaditeľkou stanice misie na Havaji.

RTVS Dvojka - logo(13.11.2018; RTVS Dvojka; Správy a komentáre; 22.00; Peter Nitnaus)

Peter Nittnaus, moderátor: „Planéta Zem nie je nafukovacia a ľudí stále pribúda. Aj preto vedci hľadajú možnosti, ako čo najrýchlejšie odhaliť tajomstvá okolitého vesmíru. Napríklad túžba kolonizovať Mars je stále aktuálna, ale stále nevieme dosť ani o našom najbližšom Mesiaci. O vesmírnom výskume prišla do štúdia Správ a komentárov porozprávať predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Michaela Musilová. Dobrý večer prajem."

Michaela Musilová, predsed. Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (hosť v štúdiu): „Dobrý večer.”

Peter Nittnaus: „Kolonizovať Mars je jedna vec, ale kolonizovať Mesiac, to už tu bolo pred desiatkami rokov. Prečo teraz opäť znova vyšla táto myšlienka ísť ako ľudstvo alebo človek, prečo by mal ísť znova na Mesiac?”

Michaela Musilová: „Je na to viacero dôvodov, ale možno takým najjednoduchší je to, že je to najpraktickejšie, že Mars je predsa len omnoho ďalej, potrebujeme vyvinúť omnoho komplikovanejšie technológie, aby sme tam vôbec ľudí dostali. Ale aj keby sme mali rakety a všetky technológie pripravené, tak ten ľudský faktor je práve ten problematický. Lebo bavíme sa o misii, ktorá by mohla mať aj dva-tri roky. Takže na to treba vycvičiť tých ľudí, treba robiť strašne veľa psychologických testov, aby sa po ceste vlastne nepozabíjali alebo aby im proste nebolo z toho zle. Takže aj tá zdravotná a psychická stránka ešte stále nie úplne naštudovaná, to ešte nejaký čas potrvá, kdežto Mesiac je omnoho bližšie. Tam sa bavíme o misiách, ktoré môžu trvať niekoľko dní až niekoľko týždňov. Tak isto im môžeme pomerne rýchlo poslať zásoby niečoho, ak by sa tej kolónii tam niečo míňalo, aj pomoc je pomerne nablízku, keď je v komunikácii len možno sekunda, sekundový rozdiel, kdežto v Marse, tam môže trvať aj 45 minút, kým príde odpoveď na nejakú otázku. Takže Mars je omnoho komplikovanejší, Mesiac už je tým spôsobom jednoduchší a už sme tam aj v boli v minulosti. Takže bude rýchlejšie sa tam vlastne vrátiť a postaviť tam kolóniu a preto veľa organizácií, ale už aj vesmírne agentúry začínajú uvažovať o tom, že poďme vlastne skôr na ten Mesiac a to nám možno aj pomôže vybudovať technológie na to, aby sme na ten Mars sa dostali.”

Peter Nittnaus: „Je to taká tréningová misia, by som povedal.”

Michaela Musilová: „Určitým spôsobom, lebo aj veľa technológií sú relevantné aj pre Mars, aj pre Mesiac a teda aj sa nám to môže podariť skôr.”

Peter Nittnaus: „Ale na ten tréning treba trénovať. Vy ste práve veliteľka takejto simulovanej misie letu na Mesiac. Tak nám priblížte, prosím, o čo konkrétne ide.”

Michaela Musilová: „Takže vlastne ja som sa stala nedávno riaditeľkou stanice na Havaji. Vybudovaná je práve na to, aby sme mohli simulovať podmienky. Pôvodne to bolo orientované na Mars, ale teraz je to relevantné aj pre Mesiac. Takže tam môžeme zatvoriť ľudí na niekoľko dní, ale aj až mesiacov či rokov a môžeme tam simulovať, aké to je byť na inej planéte. Všetko od toho vlastne to jedlo, čo tam musia ľudia jesť, zásoby, ktoré zoberú so sebou, musia byť uzatvorení v priestore, ktorý má len 11 metrov v priemere, von sa ide v skafandroch a toto všetko nám môže pomôcť vlastne vyvinúť technológie relevantné pre to, aby sme raz mohli skutočne ísť na Mesiac či Mars. No a vlastne ja mám teraz na starosti organizovanie všetkých budúcich misií hlavne na Mesiac, ale budú tam aj nejaké misie na simulovaný Mars a zároveň budem aj veliteľkou niekoľkých týchto misií.”

Peter Nittnaus: „Čo to obnáša, aké úlohy pred vami stoja?”

Michaela Musilová: „Tak hlavne musím organizovať tú vedeckú stránku, lebo my chceme, aby to bolo relevantné pre to, aby sme mohli skutočne pomôcť tomu, aby ľudia išli na ten Mesiac a Mars. Takže technológie musia byť zaujímavé pre vedcov z celého sveta. Takže berieme tam len experimenty, ktoré budú naozaj užitočné, ale zároveň tie posádky musia byť ľudia, ktorí sú podobní astronautom. Takže opäť, aby nám to aj dodalo zaujímavé dáta pre tú psychologickú stránku alebo zdravotnú stránku toho štúdia pre budúce misie. A potom je tá celá logistika to zorganizovať, teda to množstvo jedla, vody a tak ďalej potrebné pre misiu a podľa toho, koľko dní to bude, doviesť tam všetky veci, lebo tá stanica je 2 500 metrov hore na sopke, takže to nie je jednoduché tam doviezť tie veci, organizovať teda tie rôzne tímy. Lebo napríklad vo februári nás čaká veľká misia Európskej vesmírnej agentúry a to budú ľudia z rôznych častí Európy, ale aj nejakí Američania sa toho budú zúčastňovať. Takže musím vlastne ich všetkých koordinovať spolu, musia prísť na miesto, potom budeme robiť tréning pred misiou, testovať tie rôzne technológie, či všetko funguje ako má. A potom budem musieť riadiť, aby nám aj tá komunikácia medzi posádkou v tej stanici fungovala dobre simulovanom, keby NASA, Houston, tá vlastne skupina ľudí na Zemi, ktorá komunikuje s týmito takzvanými marsonautmi, čiže astronautmi na Mesiaci."

Peter Nittnaus: „Vy ste vlastne astrobiologička. Aj na tých záberoch, ktoré máme k dispozícii, vidno, že tam polievate nejaké rastlinky na tej simulovanej stanici. Akým spôsobom sa takáto astrobiológia dá potom premietnuť v praxi, keby sa ľudstvo dostalo, či už to je na Mesiac alebo na Mars, to je jedno, skrátka do vesmíru?”

Michaela Musilová: „Čiže má to… dá sa to použiť rôznymi spôsobmi. Čo sa týka týchto samotných staníc, astrobiológia sa týka aj napríklad toho pestovania rastlín. A tam ide o to, že keď raz pošleme ľudí či už na Mesiac, na Mars, tak jednoducho nie je praktické niesť so sebou obrovské množstvo jedla, hlavne takého toho hnusného vysušeného astronautského, ale lepšie je si tam môcť niečo vypestovať na mieste. Takže preto chceme sa naučiť, aké sú tie najlepšie techniky a hlavne najrýchlejšie, aby sme tam mohli čím skôr vypestovať niečo, čo môžu tí astronauti jesť. A úplne ideálne by bolo vlastne používať tú miestnu pôdu, zúrodniť ju a môcť v nej priamo niečo pestovať. Takže to je jedna vec. Ale druhá vec je vlastne astrobiológia predsa len štúdium toho, či by mohol existovať život inde vo vesmíre. Takže plán je aj taký, že títo astronauti, ktorí pôjdu na iné planetárne telesá, pôjdu priamo skúmať do terénu, že brať vzorky a hlavne zistiť, či sa tam vôbec nájde nejaký život. A preto napríklad ten Rover, slovenský Rover, ktorý budem brať na tú misiu tej Európskej vesmírnej agentúry, mi má práve pomáhať so zberom vzoriek pre astrobiológiu.”

Peter Nittnaus: „Áno. Tak pre Rover je zrejme pobyt na cudzej planéte bezproblémový viac-menej. Ale čo takého človeka, čo čaká človeka, keď vystúpi z rakety na Mesiaci alebo na Marse? S čím všetkým sa musí vysporiadať?”

Michaela Musilová: „Tak je tam množstvo problémov, nie je to jednoduché a preto aj tie skafandre sú strašne dôležité, lebo na každom tom telese je napríklad iná gravitácia. Na Mesiaci je približne šestinová v porovnaní s pozemskou, kdežto na Marse sa bavíme o tretinovej. Takže iná záťaž na telo, je tam silné žiarenie na obidvoch telesách, lebo vlastne nemajú skoro žiadnu atmosféru. Takže nič nechráni povrch pred tým žiarením silným. Tým pádom nie je tam ani vzduch, ktorý môžeme dýchať ako ľudia. Takže všetko musí byť vlastne v tom skafandri, musí to mať veľkú zásobu vzduchu, chrániť teda pred tým vonkajším prostredím. A zatiaľ aj čo testujeme tie skafandre počas tých simulovaných misií, tak nemáme ešte vyvinuté technológie na to, že by sme vydržali viac než niekoľko hodín takto v teréne. Takže na tom sa ešte teraz pracuje. Aj také drobnosti a možno to aj bolo vidno v nejakých tých videách, čo ste ukázali. Keď tieto simulované skafandre máme na sebe, tak sa stáva to, že sa vlastne zbiera tá vlhkosť a zrazu nevidíme nič pred nami, čo je tam nazbierané, človek musí tak chodiť bokom a kukať cez kúsky. Takže aj také drobnosti, že nemáme úplne vymyslenú ventiláciu a tak v týchto skafandroch.”

Peter Nittnaus: „Stierače, to je jednoduché.”

Michaela Musilová: „No niečo také by sa možno zišlo. Takže tieto všetky veci vlastne na tieto simulované misie pomáhajú testovať takto v praxi a zisťujeme, čo môžeme zlepšiť. A preto aj tieto misie, čo ja organizujem, tie už také kratšie, sú na to veľmi dobré, že zistíme počas každej misie, čo je nedostatočné, čo treba zlepšiť a máme vlastne čas to toto vylepšiť pre ďalšiu misiu.”

Peter Nittnaus: „Dobre a kedy môžme teda očakávať takúto cestu na Mesiac?”

Michaela Musilová: „Simulovanú?”

Peter Nittnaus: „Tú reálnu by som už radšej povedal.”

Michaela Musilová: „Reálnu. Záleží to hlavne od financií. Ak by bohatí ľudia, ako aj vlastne môj vedúci, ktorý je majiteľ tejto stanice, sa rozhodli investovať, tak možno aj do 5 rokov by sme mohli aspoň postaviť takú nejakú základnú kolóniu na samotnom Mesiaci. A my vlastne budeme takúto simulovanú kolóniu stavať aj na ostrove na Havaji, kde je táto stanica. Ale tá kolónia, my chceme ju vybudovať vlastne robotmi a tých istých robotov alebo ich ekvivalenty by sme potom poslali na skutočný Mesiac, tí by vybudovali tú kolóniu a potom až neskôr by prišli ľudia, ale to je obrovská investícia. Takže ak by sa títo bohatí ľudia do toho nepustili a budeme čakať na vesmírne agentúry, tak to si možno počkáme aj niekoľko desiatok rokov zase.”

Peter Nittnaus: „Budeme držať palce Michaela. Veľmi pekne ďakujeme. A ak skončíte misiu úspešne, čo predpokladám, tú simulovanú, tak neváhajte zavolať, aby ste opäť prísť do štúdia Slovenskej televízie. Pekný večer.”

Michaela Musilová: „Ďakujem veľmi pekne, dovidenia.”

Peter Nittnaus: „Dovidenia.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
astronómia, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač